Návrhy zákazov:Množenie zvierat, ktoré majú alebo si môžu vytvoriť ľudské bunky využiteľné na oplodnenie.
Transplantácia neurónov do primátov, ktorej výsledkom by bolo ľudské správanie.
Zakázať embryá staršie ako 14 dní, ktoré by boli mixom ľudských buniek a buniek primátov.
LONDÝN, BRATISLAVA. Asi by to bol zvláštny svet. Svet, kde by zvieratá mali niektoré z vlastností ľudí. Svet, kde by napríklad šimpanzy mohli dokonale rozumieť ľudskej reči. A kde by sa ďalšie primáty aspoň čiastočne správali ako ľudia.
Takáto budúcnosť nemusí byť len budúcnosťou z ríše vedeckej fantastiky či hollywoodskych filmov. Aspoň čiastočne by mohla byť výsledkom niektorých vedeckých pokusov.
Vedci preto začali diskutovať, aké pokusy by sa na zvieratách už nemali robiť. Vo Veľkej Británii dokonca uvažujú nad zákazom pokusov, ktoré by zvieratá, obzvlášť našich blízkych príbuzných, poľudšťovali.
Pozor na primátyCieľom väčšiny medicínskych pokusov na zvieratách je vyvinúť lieky a metódy, ktoré by pomohli liečiť ľudí alebo uľahčovali pacientom život. Vedci preto experimentujú s ľudskými krvnými bunkami na kozách či na laboratórnych myšiach, vďaka ktorým skúmajú možnosti boja proti rakovine.
No jestvujú či v budúcnosti by aspoň mohli jestvovať aj pokusy, ktoré vyvolávajú podstatne väčšie morálne otázky.
Sem by patrili napríklad pokusy so šimpanzmi, ktoré by mohli mať nebezpečné následky.
„Máme strach, že ak začnete dávať veľké množstvo ľudských nervových buniek do mozgov primátov, mohli by sa primáty premeniť na čosi, čo má vlastnosti, ktoré považujeme za výhradne ľudské,“ hovorí pre denník Daily Telegraph Thomas Baldwin z britskej Akadémie medicínskych vied.
Práve tá stojí za iniciatívou rozdeliť pokusy na zvieratách do niekoľkých skupín, pričom niektoré by sa úplne zakázali. „Dosiaľ sa takýmito možnosťami zaoberala iba vedecká fantastika, no musíme nad nimi začať uvažovať.“
Zakázané pokusyV súčasnosti sa podobné výskumy nevykonávajú. Odborníci už skúsili vniesť ľudské embryonálne kmeňové bunky do embryí myší. K veľkým zmenám však nedošlo.
Britskí vedci aj napriek tomu navrhujú rozdeliť experimenty pracujúce pri zvieratách s ľudským materiálom do troch kategórií, čomu by sa mali prispôsobiť aj zákony.
V prvej kategórii by boli pokusy, ktoré by podliehali rovnakej regulácii ako dnešné experimenty na bežných laboratórnych zvieratách. V druhej by sa nachádzali také, ktoré by sa museli extra posúdiť ešte predtým, ako by k pokusom vôbec došlo. Sem by patrilo napríklad experimentovanie s ľudskými génmi na vzdialenejších opiciach.
Treťou skupinou by boli pokusy, ktoré by boli úplne zakázané.
„Chceme sa touto otázkou zaoberať skôr, ako sa niečo stane,“ hovorí pre magazín Science genetik Martin Bobrow. „Keď verejnosť už o niečom počula, bude menej podráždená, ak sa to aj naozaj stane.“
