New York 11. júla (TASR) - Na prekvapujúcom mieste v stredoafrickom Čade sa archeológom podarilo objaviť pravdepodobne najstarší pozostatok predka človeka - lebku doteraz neznámeho druhu, ktorý po Zemi kráčal vzpriamene už pred siedmimi miliónmi rokov.
Vzácny nález, ktorý dostal prezývku Toumai - "nádej života", sa podaril 40-člennému medzinárodnému tímu pod vedením francúzskeho paleontológa Michela Bruneta z Univerzity v Poitiers približne 2400 kilometrov západne od doterajších archeologických nálezísk vo východnej Afrike.
Objavenie lebky Toumaia bolo doteraz pre verejnosť tajomstvom kvôli vedeckým expertízam, ktoré priniesli celú kopu otázok.
"Nie je to celkom to, čo sme očakávali," tvrdí Bernard Wood z americkej univerzity Georgea Washingtona. "Ak sa na ňu pozriete zozadu, vyzerá ako lebka šimpanza, ale keď sa pozriete na tvár, vyzerá jednoznačne ako niekoľko miliónov rokov stará ľudská fosília".
Tomuto objavu pripisuje antropológ Dan Lieberman z amerického Harvardu rovnaký význam ako nálezu "opočloveka" paleontológa Raymonda Darta v 20. rokoch, ktorý poskytol prvý dôkaz Darwinovej teórie o africkom pôvode človeka.
Lebka Toumaia s pozostatkom sánok a zubov sa našla v júli 2001. Kým veľkosť lebky je porovnateľná so šimpanzom, zuby svojimi rozmermi pripomínajú človeka. Jej vek sa odhaduje na šesť až sedem miliónov rokov - je teda o milión rokov staršia ako doteraz najstarší známy nález predchodcu človeka.
Toumai nabáda vedcov k prehodnoteniu doterajších teórií o vývoji človeka. Vek nájdenej fosílie totiž spadá takmer do kľúčového obdobia, keď sa ľudská vetva oddelila od vetvy ľudoopov. Na základe genetických výskumov vedci odhadujú, že tento kľúčový moment sa odohral pre piatimi až siedmimi miliónmi rokov.
Sahelanthropus tchadensis, ako znie latinský názov objaveného Toumaia, žil podľa paleontológov v rajskej krajine jazier, bohatej na faunu a flóru.
