Americký raketoplán Atlantis, ktorým sa NASA lúči s programom raketoplánov, opustil Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS.
BRATISLAVA. Raketoplán Atlantis sa dnes o 8:28 nášho času odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS a vydal sa na svoj záverečný let späť na Zem.
K odpojeniu došlo vo výške približne 391 kilometrov nad Tichým oceánom, východne od novozélandského mesta Christchurch. "ISS je úžasná stanica a nám bolo veľkým potešením tu byť," komentoval atúto udalosť posádka raketoplánu.
Posledné zbohomPosádky raketoplánu a ISS sa rozlúčili a zatvorili poklopy v pondelok o 16:28 SELČ. Atlantis bol k ISS pripojený celkovo 8 dní, 15 hodín a 21 minút. Pristáť by mal vo štvrtok 21. júla o 11:56 nášho času na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, kde bude potom vystavený v časti pre turistov.
Atlantis vyštartoval na svoju záverečnú misiu v piatok 8. júla. Ide o jeho 33. misiu a zároveň o posledný, v poradí 135. let amerických raketoplánov, ktorý uzavrie 30 rokov trvajúci program raketoplánov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Na palube Atlantisu sa nachádza štvorčlenná posádka v zložení Chris Ferguson, Doug Hurley, Sandra Magnus a Rex Walheim. Hlavnou úlohou ich misie bolo dopraviť na ISS viacúčelový logistický modul MPLM Raffaello, v ktorom sa nachádzali náhradné diely a zásoby pre stanicu na jeden rok.
V tom istom module z ISS dopravia náklad určený pre návrat na Zem.
Misia STS-135 mala pôvodne trvať 12 dní, predstavitelia NASA ju však o jeden deň predĺžili. Počas misie sa uskutočnil aj jeden výstup do otvoreného vesmíru, ktorý však absolvovali Ronald Garan Jr. a Michael Fossum z dlhodobej posádky ISS.
Počas šesťapolhodinového výstupu premiestnili pokazenú amoniakovú pumpu zo stanice do nákladného priestoru raketoplánu, odkiaľ zas preniesli zariadenie Robotic Refueling Mission (RRM) na plošinu ESP-2 na ISS.
Toto zariadenie poslúži na robotické dopĺňanie paliva do satelitov na orbite, o čo by sa mal postarať robot Dextre kanadskej výroby.
Spoliehať sa bude na cudzíchNa programe amerických raketoplánov sa od 12. apríla 1981 zúčastnilo celkovo 355 astronautov. Pätica raketoplánov - Discovery, Columbia, Challenger, Atlantis, Endeavour - nalietala pred poslednou misiou viac ako 864 miliónov kilometrov, čo je približne šesťkrát viac ako vzdialenosť Zeme od Slnka.
Spomedzi piatich raketoplánov "prežili" len tri - Challenger explodoval 73 sekúnd po štarte 28. januára 1986, Columbia nezvládla cestu naspäť z vesmíru 1. februára 2003.
Po poslednej misii Atlantisu sa NASA bude spoliehať len na partnerov z Európy, Japonska a Ruska, predovšetkým na kozmické lode Sojuz.
Tie sú však schopné transportovať do vesmíru iba trojčlennú posádku, kým americké raketoplány mohli letieť až s desiatimi osobami na palube.
