Duke Nukem Forever - návrat kráľa

Prepáč Duke, ale toto je kopanec presne do gúľ. Do miest, ktoré ty s drsnou hláškou na perách atakuješ päsťami (efektný koniec boss fightu). Lenže tentoraz si dostal ranu ty a bolesť ti skrivila tvár.

Duke Nukem je hernou legendou. Paradoxne za tým nestojí len jeho poctivá práca, ktorej výsledkom je dnes už kultová akčná hra Duke Nukem 3D, ale aj flákanie sa v podobe 14-ročného čakania na pokračovanie. Otázkou tentoraz už ostáva len to, či sa máme skutočne radovať, že po nezodpovednom (a nekompetentnom) tíme 3D Realms prevzali vývoj vývojári z Gearbox Software. Duke Nukem Forever vykopali z hrobu, oprášili, kopli do zadku a poslali tancovať pre potešenie hráčov. Títo vývojári skúsenosti s kvalitnými hrami majú (séria Brothers in Arms, Borderlands), avšak nebudeme sa zbytočne pretvarovať: Duke je síce kráľ, ale tentoraz ho mali nechať v pokoji zomrieť a odpočívať v hrobe.

Tlejúca legenda
Duke sa nezmenil. Prichádza presne v takej podobe, ako sme ho pred 15 rokmi opustili - nerátajúc Manhattan Project a iné konzo(vo)loviny. Je drsný, je obľúbený, pri nohách mu kľačia blond krásky (a robia nemravné veci, veď je to predsa Duke) a stále má svoj sarkastický zmysel pre humor. Hrateľnosťou je Duke Nukem Forever dnes už takmer nevidenou vykopávkou, respektíve by ste ju nečakali od veľkého vývojárskeho tímu. Arkádových strieľačiek je pritom i v dnešnej dobe dostatok, dokonca i tých kvalitných - Bulletstorm. To, že Duke Nukem Forever zaspal dobu, môžeme hodnotiť ako klad i zápor zároveň. Ide o akciu z vlastného pohľadu, takže sa tam strieľa. Žiadne taktizovanie, žiadna prepracovaná umelá inteligencia nepriateľov: pobehujete ako splašené zajace, snažíte sa udržať kurzor na nepriateľovi (vtedy sa zafarbí na červeno) a pálite ako diví. Čisto arkádová hrateľnosť starých FPSiek bežiacich na Build engine (Duke Nukem 3D, Shadow Warrior, Blood, Redneck Rampage) milujeme, o tom nemajte žiadne pochyby, avšak v tejto podobe predstaviť akčnú hru zo súčasnosti je viac než odvážne.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Tento prístup nemožno zvaľovať na nezodpovednosť vývojárov, Duke taký jednoducho vždy bol, je a bude. Ako to strávia hráči samotní už nepremýšľal zrejme nik. Ak máte radi strieľanie, užijete si iba v prípade, že si chcete pri akcii oddýchnuť, nestresovať nad komplexnými hernými prvkami a systémom - jednoducho vypnúť a strieľať. Keď miniete zasobník, nabijete zbraň a pálite znovu. Ak miniete všetku muníciu, vymeníte zbraň a pálite ďalej. Nehľadajte za tým žiadnu stratégiu, trochu skúsenejšie a pragmatickejšie sa musíte obracať jedine pri súbojoch s obrovskými bossmi. Nevynikajú umelou inteligenciou, tá je na úrovni opretej vodováhy o krivý betónový múrik. Sú gigantickí a vydržia hneď niekoľko desiatok výstrelov z raketometu. To máme základ akcie, ktorou sa Duke Nukem Forever môže popýšiť tak isto ako pred spomínanými 15 rokmi. Len teraz mu to až tak nežerieme.


Sexistická a vulgárna legenda

Podobne je na tom i príbeh, ktorý nemožno označiť za prepracovaný v žiadnom prípade. Vôbec nám to nevadí, nedvíhame varovný prst, nezatracujeme hru pre plytkú a vo svojej podstate i absolútne stupídnu zápletku. Duke je kráľ, je obdivovaný národom, všetky dievčence pred nim klačia na kolenách (a nebudeme sa opakovať, čo pri tejto póze robia), muži ho považujú za svoj chlapsky vzor a... a Zem znovu napadli mimozemšťania. To Dukeho nechá absolútne chladným, prezident mu striktne zakáže akokoľvek sa do tohto konfliktu, ktorý možno vyriešiť mierovou cestou, miešať. Všetko by bolo v pohode, keby tí sku*vení mutanti (nadávok a iných vulgarizmov si užijete v hre dostatok) neuniesli Dukeho dievčence. Čo len tie Dukeho? Oni začali unášať všetky slečny s bujným poprsím a veľkým výstrihom! Toto Dukeho naštvalo a vojna sa môže začať. Ale čo, veď ten mimozemský šmejd si to tak či tak zaslúžil a istotne neprišiel na návštevu s úmyslom rozdávania sladkých lízaniek.

Tak Duke vyrazí do boja, strieľa potom hnusnom sajrajte a ide mu to jedna radosť, dáva dole jedného panáka po druhom, pričom väčšinu z nich poznáte, len trochu zmenili svoj imidž. Keď sa podarí, pozrie sa do zrkadla, pohladí si svoje ego. A zvýši sa mu Ego - alebo ak chcete zdravie, po ktorého minutí sa musíte rýchlo pratať zo scény, inak exnete a čakáte, kým sa po niekoľkých sekundách znovu neobnovi. Call of Duty ste hrali všetci (a desiatky ďalších akčných hier), takže viete ako to funguje. Cestou k podivnému portálu zachráni nejednu slečnu a dôjde i na erotiku. Cieľom jednej z misií je dokonca hľadanie vibrátoru a kondómu pre dievčinu, ktorá mu za odmenu predvedie, ako vie tancovať. Hore bez a povedzme, že to vyzerá ako Dukeho rozlúčka so slobodou. Mnohokrát sa nám však zdalo, že sú sexistické symboly až príliš časté a menej vtipné.

Poskakujúca legenda
Aby arkádovú (strieľaciu) časť hrateľnosti vývojári aspoň mierne osviežili, spravili najväčšiu hlúposť, akú len mohli. Nech je bezhlavé strieľanie postupne akokoľvek monotónne, tvorcovia hry (na hre pracovala hneď štvorica: 3D Realms, Gearbox Software, Piranha Games a Triptych Games) si zmysleli, že nás bude baviť nezmyselné hopsanie ako v plošinovkách a iné logické rébusy, ktoré len zbytočne zdržujú, unavujú a frustrujú. Myšlienku zmenšeného hrdinu, ktorý sa pretiahne malými dierami sme uvítali v Alice: Madness Returns. Duke Nukem Forever nádherne predvádza, ako to môže byť v kombinácii so skákaním otravné a nudné. Problémom je totiž to, že zatiaľ čo nás kamera občas štvala pri skákaní v arkádovej Alice, čiže akčnej hre z pohľadu tretej osoby, je kamera v strieľačke z vlastného pohľadu ešte neprehľadnejšia. Nielenže je ovládanie nepríjemne kostrbaté, ono niekedy funguje a niekedy nie, mnohokrát sme padli, pretože Duke jednoducho nevyskočil. Nevidíte si pod nohy, nevidíte ako ďaleko to náš hrdina zvládne a podobne.

Pri niektorých situáciách (rotujúce ozubené kolieska začnete zabíjať pohľadom) si riadne zanadávate. Tieto pasáže zbytočne kúskujú inak pomerne rýchlo a plynulo napredujúcu hrateľnosť. Prostredie svieže pri všetkej úcte k dĺžke vývoja rozhodne nie je, ničím neprekvapí, možno tak fádnosťou, prázdnotou a nudou. Ale strieľa sa tam, tak sa bavíte ako sa len dá aj napriek strohej grafike. Pravidelne sa mení hrateľnosť ako taká, takže buď chodíte a hľadáte dvere či predmet alebo poskakujete. A nič z toho vás baviť nebude. Ak totiž rýchlu akciu môžete niečim pokaziť, je to práve jej zastavením, odtrhnutím k inému štýlu hrania. Za toto bravúrny potlesk. Nevadia nám zaujímavé logické úlohy (s autíčkom na ovládanie - ale to tu bolo už v Shadow Warrrior), pretože tie dokážu zaujať, no mnoho momentov príšerne otravuje už aj pri tak dosť monotónnom obsahu hry.

Zostarnutá legenda
Samotné strieľanie nás bavilo. Malo spád, bolo to rýchle, neustále nás to hnalo dopredu. Aspoň sme si nevšímali trochu slabšiu grafiku. Tá svoje zvädnuté vnady žiaľ odhalí priskoro. Nie, že by bol Unreal Engine odpadom, no Duke Nukem Forever nepoužíva už dnes postupne dosluhujúcu tretiu verziu, ale ešte o úroveň nižšiu. Je to na vizuálnej stránke poznať. Strohé prostredie s nižším rozlíšením textúr objektov a priemernými grafickými efektmi sa žiaľ nedarí zakryť pôsobivou architektúrou úrovní. Práve ňou vynikal posledný Duke, ten moderný je tak fádny, až to zabolí. Je pekné, že niektoré objekty sa dajú zničiť, ale to už má dnes predsa každá hra. Je pekné, že plechovky z políc padajú a kotúľajú sa, no to zvládne kadejaký titul. Takto by sme mohli postupovať ďalej, prostredie je absolútne bez nápadov, strohé, umelé. Je jedno, či ide o stavenisko, mesto duchov ako z divokého západu, stoky alebo kasíno.

Technické spracovanie zachraňovať zvukové efekty a hudba nebude. Jednoduché melódie sú síce správne elektronické, pôsobia ako z automatov, no kvalitou nevynikajú. Zvukové efekty sú klasické sample, takže keď vyskočíte, Duke ochkne a podobne. Naučíte sa to nevnímať a jedinou radosťou sa stanú nadabované monológy Dukeho. Sú vtipné raz, vypočujete si ich v správne drsnom hlase znovu, po viacnásobnom opakovaní zistíte, že ich mohlo byť rozhodne viac. Technická stránka je síce správne old school, avšak či je to správny prístup, musíte ohodnotiť vy sami. Podobne môžeme reagovať na umelú inteligenciu nepriateľov, ktorá v podstate neexistuje, hoc raz za čas postrehnete, že sa protivníci aspoň snažia ukrývať. Čo sa týka dĺžky hry, nie je to tak tragické ako v Call of Duty (alebo Medal of Honor, Homefront a tak ďalej), ale budete v podstate radi, že sa tých 7-8 hodín rozčarovaného hrania konečne skončilo.

Naklonovaná legenda
Možno si povdzychnete a mávnete rukou - veď je tu multiplayer. Možno ide len o náš skromný názor, ten však hru samotnú nezachráni. Všetko sa sústredí na strieľanie v tej najčistejšej forme ako to len ide: je to arkáda ako delo v klasických módoch (DM, TDM, CTF...) len s inými názvami, ktorú zbraň vezmete, tá má nekonečnú zásobu munície a pálite, skáčete, beháte. Žiadna ohromujúca taktika, zábava ako kedysi na LAN party. Alebo ste možno drvili starého Dukeho cez hodiny informatiky na zosieťovaných 486-kách. Presne na tieto chvíle si spomeniete pri hraní multiplayeru v Duke Nukem Forever. Stále síce ide o výsledné skóre, no chcete sa skôr baviť. Na nové mapy (celkovo ich tu nájdete 10) si budete musieť zvykať, nájdete tu ale aj klasiku ako Hollywood Holocaust z pôvodnej hry. Novinkou (ehm... v sérii Duke Nukem) je hodnotenie výsledkov experience bodmi a ako ich získavate, levelujete a odomykáte si bonusový obsah.

Zneúctená legenda
Teraz sa budeme zrejme rúhať a skúsime odvážne predhotiť jednu otázku: a nie je to všetko zbytočné, keď presne týmito atribútmi už zaujala legenda spred mnohých rokov a novinka na súčasnú konkurenciu nemá? Vytvoriť remake by stačilo. V HD. Ak totiž chceme návrat časov dávno minulých, máme tu s podobnou hrateľnosťou hromadu nezávislých titulov za zlomok ceny. Veď dokonca aj inak jednoduchý a arkádový Bulletstorm priniesol toľko noviniek do inak prostého žánru, že sme mu nedokázali odolať. Práve toto Duke Nukem Forever nedokázalo. Starú a dobrú atmosféru sa snaží navodiť nesprávne: je to vtipná a hulvátska akcia, no bez potrebnej iskry. Duke je kráľ, avšak zostarnutý a unavený. Mali ho radšej nechať odpočívať, takto si žiaľ spravil len obrovskú hanbu. Arkádové strieľanie bez štipky atmosféry, nevkusne rozdrobené a vizuálne nevýrazné (opäť nielen z hľadiska kvality grafického spracovania) sa nedá odpustiť.

Duke Nukem Forever nezaujal. Nemal čím. Áno, sú tu statické zbrane, zajazdíme si s rôznymi vozidlami, ale prečo preboha odnesie Duke len dve zbrane? Žeby už nevládal? Arkádové strieľanie nájdeme i v iných hrách a v zábavnejšej podobe, tých niekoľko vtipných viet oželieme, podobne i prsníkov, nadávok a prasiat-policajtov.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  3. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  4. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  7. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  8. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  9. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  10. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 787
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 544
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 777
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 405
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 972
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 651
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 664
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 099
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 402
  10. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 323

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Na prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

KULTÚRA

Slovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

Neprehliadnite tiež

Pozrite si najlepšie produkty roka 2016 podľa portálu recenzie.sme.sk

Ocenili sme najlepšie produkty za rok 2016 v dvadsiatich kategóriách od televízorov až po chytré hodinky.

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop