Čo sme si všimli
Americká sonda Dawn konečne dorazila a po štyroch rokoch zaparkovala na obežnej dráhe okolo asteroidu 4 Vesta. Krúžiť asi 530 kilometrov nad kozmickým telesom bude zhruba rok a potom sa vydá k trpasličej planéte 1 Ceres, ktorá je najväčším objektom v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom.
Vedci z NASA chcú vďaka tejto misii pochopiť, ako sa asteroidy a trpasličie planétky vo vesmíre správajú či z čoho sú zložené. Tieto informácie sú kľúčové, ak sa má v budúcnosti naozaj odohrať let a pristátie človeka na asteroide. +Čítajte viac na BBC
Dnes by sme tam nechceli žiť. Antarktída je studené a nehostinné miesto. Nebolo takým vždy, v priebehu posledných sto miliónov rokov bol južný pól dokonca teplou, tropickou oblasťou, kde žili rôzne druhy cicavcov.
Naznačujú to hĺbkové vrty viacerých vedeckých tímov. Dôvodom zrejme bolo zvyšovanie množstva oxidu uhličitého v atmosfére. +Čítajte viac na Guardiane
Niektoré vírusy sa na ľudí prenášajú aj z iných zvierat. Teraz vedci objavili prvý adenovírus, ktorý sa preniesol z opice na človeka a následne z človeka na ďalšieho človeka.
Adenovírusy môžu spôsobovať respiračné problémy, napríklad zápal pľúc. Opice rodu Callicebus nakazil vírus v kalifornskom výskumnom stredisku. Devätnásť opíc mu podľahlo.
Neskôr si vedci všimli, že respiračnými ťažkosťami podobnými chrípke trpel aj jeden z výskumníkov. A od neho sa nakazil aj člen jeho rodiny, ktorý výskumné stredisko nikdy nenavštívil. +Čítajte viac na Nature
O čom sme písali
Po týždňovej prestávke sme sa vrátili k nedeľnej vedeckej Téme. Tento víkend sme sa časticového fyzika pýtali, čo sa vlastne deje vo veľkých podzemných urýchľovačoch, čo to je Higgsov bozón, prečo sme ho ešte nenašli a kde sa ukrýva „nová" fyzika. +Čítajte viac a pozrite si video
Nový fosílny nález rohu z oblasti Hell Creek je ďalším dôkazom, že dinosaury naozaj vyhubil obrovský asteroid. Vedci ho totiž našli vo vrstve, čo veľmi tesne susedí s hranicou, ktorá predstavuje pozostatky po takomto kozmickom náraze.
Tento nález navyše naznačuje, že vymieranie plazov pred 65 miliónmi rokmi nebolo plynulým procesom, ale okamžitou a katastrofickou udalosťou. Na naše šťastie. +Čítajte viac
Ešte poriadne nefungujú tie prvé a už sa hovorí o druhej generácii plášťov neviditeľnosti.
Kým za prvou generáciou je schopnosť ohnúť svetelný lúč tak, aby sa ukryl nejaký predmet - a experimenty ukazujú, že to funguje - za druhou generáciou by mohla byť schopnosť ukryť celú udalosť v čase.
Možné to je vďaka schopnosti stlačiť a roztiahnuť vlnové dĺžky rozdeleného lúča svetla. A medzi ne čosi „vložiť“. +Čítajte viac
A ešte raz dinosaury. Vedci tvrdia, že sa im podarilo zmerať ich teplotu. Vďaka zubom zistili, že telesná teplota dvoch bylinožravých druhov sa blížila teplote ľudí, a vlastne väčšine moderných cicavcov. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.