WASHINGTON, BRATISLAVA. Albert Einstein raz povedal: „Nemusíš si zapamätať to, čo si môžeš vyhľadať.“ A zdá sa, že sme sa touto radou už začali riadiť.
Potvrdzuje to výskum psychológov z Kolumbijskej univerzity, podľa ktorého si ľudia nepamätajú informácie, ktoré nájdu na internete. To má za následok zmenšovanie ľudskej pamäti.
Google efektOdborníci to nazvali Google efektom. Podľa neho oveľa ľahšie zabudneme informáciu, ktorú môžeme nájsť na internete. Naopak, lepšie si pamätáme informácie, ktoré internet nepozná.
„Od príchodu prehliadača sa zmenil spôsob, akým si pamätáme veci,“ povedala podľa magazínu Science psychologička Betsy Sparrowová z Kolumbijskej univerzity.
Google efektpamätáme si menej informácií, ktoré nájdeme na internete,zabudneme skôr obsah informácie ako miesto, kde sme ju našli,môže to viesť k tomu, že lepšie pochopíme otázku.
Tím psychológov pod jej vedením v štúdii o vplyvoch Google na pamäť opísal sériu pokusov so študentmi Harvardovej a Kolumbijskej univerzity. Ukázalo sa, že reagovali oveľa pomalšie v prípadoch, keď sa skúmané slovo vzťahovalo na internetové vyhľadávače.
To naznačilo, že študenti rozmýšľali viac nad jeho hľadaním na internete ako nad samotným slovom.
„Náš mozog sa spolieha na internet rovnakým spôsobom, ako sa spoliehame na pamäť priateľov, členov rodiny alebo kolegov. Pamätáme si menej informácií na úkor toho, že si pamätáme miesto, kde tieto informácie vieme nájsť,“ povedala Sparrowová.
Ako sa totiž vo výskume ukázalo, študenti si skôr pamätali zložky v počítači, v ktorých bola hľadaná informácia uložená, ako samotnú informáciu.
Podľa Sparrowovej to však znamená, že poznáme viacero spôsobov, ako sa dostať k obrovskému množstvu informácií, než to, že si pamätáme menej.
Dobrou správou preto je, že máme tendenciu zabúdať len to, k čomu sa môžeme opäť dostať. „Prečo by sme si mali pamätať niečo, čo si môžeme znova vyhľadať? V istom zmysle môžeme pomocou Googlu a iných prehliadačov presunúť niektoré nároky pamäti na stroje,“ povedal podľa magazínu Roddy Roediger z Washingtonskej univerzity.
Nič nie je stratenéTento vývoj nemusí byť nevyhnutne zlý. „Pravdepodobne tí, čo sa učia, budú menej zaťažení faktmi a viac sa budú venovať pochopeniu otázky,“ hovorí Sparrowová.