Dinosaury mali teplotu ako ľudia

Nedávno sa v magazíne Science zjavila štúdia, v ktorej medzinárodný vedecký tím oznámil, že pravekým jašterom zmerali telesnú teplotu.

Čeľuste bylinožravého camarasaura.(Zdroj: FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL)

Dinosaury vyhynuli pred desiatkami miliónov rokov. Keby však navštívil niektoré naše veľké kníhkupectvo mimozemšťan, musel by mať pocit, že tieto zvláštne zvieratá žijú dodnes. Tak veľa literatúry o nich neprestajne vychádza.

Podobné je to s vedeckými štúdiami. Nedávno sa v prestížnom magazíne Science zjavila jedna, v ktorej medzinárodný vedecký tím oznámil, že pravekým jašterom zmeral telesnú teplotu.

Je to unikátny výsledok. Odhaľuje opäť čosi nové o „životnom štýle“ tohto najúspešnejšieho živočíšneho druhu v histórii Zeme, ktorý sa pravdepodobne stal obeťou veľkej prírodnej katastrofy: buď dopadu veľkej planétky, alebo rozsiahlej vulkanickej činnosti, prípadne oboch dovedna.

Hostina v skameneline

Názov dinosaurus vznikol z gréckych slov deinos (strašný, hrozivý) a sauros (jašter). Obrovské zviera, kosti ktorého sa našli prvý raz v Británii v roku 1841, pomenoval kontroverzný, no vo svojom čase slávny britský vedec Richard Owen.

Tento nadšený milovník fosílií na Silvestra 1853 pozval skupinu kolegov na slávnostnú večeru do brucha ohromného zvieraťa. Bol ním iguanodon, prvý (nepresne) rekonštruovaný dinosaurus. Bol dlhý desať a pol metra, vysoký takmer tri.

Humoristický časopis Punch v článku Zábava v skameneline napísal, že profesor Owen a jeho hostia si dali mimoriadne dobrú večeru. V inej geologickej ére by to však v bruchu príšery vyzeralo inak: vedci by si tam tiež dlhšie pobudli, no večeru by im zrejme už nemal kto priniesť.

Londýnsky iguanodon vznikol v spolupráci s ďalším nadšencom pre praveké príšery Benjaminom Hawkinsom a jeho ľuďmi. Hawkins bol riaditeľom oddelenia skamenelín výstavnej siene Crystal Palace (Krištáľového paláca).

Na rekonštruovaného iguanodona spotrebovali okrem iného 90 vriec štrku a 38 vriec cementu.

Pohľad na fosíliu camarasaura v pieskovci na ranči Howe, Wyoming. FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL

Praveký teplomer

Vedci, ktorí sa živia a zabávajú štúdiom dinosaurov dnes, potrebujú minimálne také množstvo fantázie, aké mali Owen s Hawkinsom, ale ani cement, ani štrk už medzi ich hlavné pracovné nástroje nepatrí. Majú v rukách predsa len pokročilejšie veci. Napríklad teplomery.

„Teplomer“, ktorý použil paleontologický tím z amerického Kalifornského technického inštitútu a z nemeckej Bonnskej univerzity, sa nedal len tak zasunúť nejakému skamenenému brontosaurovi do tlamy.

Presnejšie povedané dal, ale nič by tam nenameral. A predsa neho pomocou vedci zistili, že telesná teplota dvoch bylinožravých druhov sa blížila teplote ľudí, a vlastne väčšine moderných cicavcov.

Brachiosaurovi, 23 metrov dlhej a 40 ton ťažkej potvore vykopanej v Tanzánii, namerali 38,2 stupňa Celzia. Subtílnejší Camarasaurus (20 metrov, 15 ton, miesto trvalého pobytu Wyoming a Oklahoma v dnešnej Severnej Amerike) mal teplotu 35,7.

Objektom merania bolo jedenásť skamenených zubov, pochádzajúcich z týchto dvoch druhov. Presnosť merania je obdivuhodná: jeden až dva stupne.

Novodobá mágia

Táto novodobá mágia sa skladá najmä z detailných znalostí chémie a fyziky. Zubná sklovina obsahuje ťažké izotopy uhlíka a kyslíka. Kombinácia rôznych izotopov týchto prvkov v sklovine dáva obraz o teplotných pomeroch, ktoré vládli v tele v čase jej utvárania.

Metóda nie je nová, no amerických a nemeckých paleontológov prvý raz napadlo použiť ju pri dinosauroch.

Dôležité je, že ťažké izotopy uhlíka a kyslíka sú stabilné, nerozpadajú sa ani po desiatkach miliónov rokov. „Takže vlastne teraz sme naozaj mohli nahliadnuť do tela zvieraťa, ktoré vyhynulo pred 150 miliónmi rokov,“ povedal Robert Eagle z Caltechu, vedúci autor článku zverejneného v Science.

V porovnaní s dnešnými aj vyhynutými krokodílmi a aligátormi boli telá týchto dvoch dinosaurov teplejšie, v porovnaní s vtákmi - poslednými žijúcimi potomkami dinosaurov - zas chladnejšie.

Tento poznatok však ešte nekončí dávnu diskusiu, či boli dinosaury teplokrvné, alebo studenokrvné. Napočudovanie pri nej nejde o akademickú záležitosť, ale o veľmi praktické záležitosti.

Lebka camarasaura. FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL

Teplo alebo studeno?

Typickými živočíchmi so studenou krvou sú krokodíly, jaštery, korytnačky, hady, obojživelníky a väčšina rýb. Vnútorné teplo, ktoré vytvára ich metabolizmus, je minimálne. Na aktívny život potrebujú slnečné lúče, horúce pramene alebo iné tepelné zdroje.

Zohriatie organizmu na prevádzkovú teplotu ich stojí veľa času, takže sa zdá, že v porovnaní s nami, teplokrvnými stavovcami, sú v značnej nevýhode, pokiaľ ide o zháňanie potravy alebo sexuálneho partnera.

My, alebo aspoň tí prispôsobivejší z nás dokážu behať, loviť, milovať a dokonca aj pracovať krátko po zobudení bez ohľadu na to, či práve svieti slnko, alebo prší. Ako tvrdil niekdajší populárny rozhlasový ranný program, stačí urobiť pár cvikov, aby sa nám rozprúdila krv a je to.

Lenže aj tu platí - niečo za niečo. Studenokrvný metabolizmus je síce pomalší, ale zato oveľa úspornejší. Keďže nemusí vytvárať teplo, nepotrebuje taký vysoký prísun potravy ani kyslíka.

Taká anakonda (z tamilského zabijak slonov) si vystačí s jedným prasaťom v žalúdku dlhé týždne, dospelý slon musí denne zožrať okolo 300 kg potravy.

„Neustále udržiavanie vysokej telesnej teploty je veľmi nákladné,“ napísal Chris Lawers v knihe Prečo majú slony veľké uši. „Aby ste udržali v miernej zime teplotu v byte na 38 stupňoch Celzia, musíte nastaviť ústredné kúrenie na plný výkon a do kotla dodávať veľké množstvo paliva.

Tak je to aj pri teplokrvných živočíchoch. Aby udržali cicavce a vtáky v chode vlastný metabolizmus, skonzumujú až desaťkrát viac potravy než plazy porovnateľnej veľkosti.“

Riešili ten istý problém

Okrem vysokej energetickej náročnosti rieši teplokrvný metabolizmus ďalší veľký problém. Je ním prehrievanie. Nejde len o teplotu okolitého prostredia, ale aj o veľkosť živočícha: čím je väčší, tým viacej vnútorného tepla produkuje.

Jednoducho preto, že má viac buniek a každá bunka uvoľňuje teplo, lebo v nej za minútu prebehne približne tisíc metabolických procesov.

Bunky vo veľkých živočíchoch sa čiastočne vysporiadajú s prehrievaním tak, že obmedzia produkciu tepla. Väčšinou to aj tak nestačí - typickým príkladom sú slony - preto treba vytvoriť účinný chladiaci systém. Slon ho má v systéme hustých krvných ciev vo veľkých ušiach. V horúčavách si na ne chobotom strieka chladnú vodu.

Ak boli teplokrvné aj dinosaury - a viacero argumentov nasvedčuje, že boli - museli čeliť ešte väčším problémom. Je možné, že podobne ako slony mali nejaký dômyselný systém znižovania telesného tepla, o ktorom dosiaľ nevieme. Možno by nám jeho objavenie pomohlo z terajšej energetickej krízy.

Hlavný prameň: webové stránky NSF, americkej Národnej vedeckej nadácie

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

KOMENTÁRE

Čechov teraz čaká obdobie ich mečiarizmu

České voľby popierajú tézu, že za nástup populistov môžu štandardné strany.

SVET

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana.

Nová kniha Michala Havrana: Obesíme ťa

Denník SME pripravil v utorok 24. októbra špeciálne vydanie. Kúpite ho v stánkoch s knihou Michala Havrana za 3,99 €.

Neprehliadnite tiež

Riziká cesty na Mars: Stres aj nulová gravitácia

Keď máte do nemocnice ďaleko, zdolať vás môže aj obyčajná chrípka.

Test: Moto G5S Plus nepotrebuje k úspechu výkonný hardvér

Aj pri známej značke vám stačia tri stovky na skvelý smartfón.

Chcete ovládať svoje sny? Veda radí overený spôsob

Techniky, ktoré vám pomôžu uvedomiť si, že snívate.

Alkohol môže uvolniť zábrany v cudzej reči, naznačuje štúdia

Výskumníci zdôrazňujú, že účastníci vypili malé množstvo alkoholu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  3. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  4. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  5. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  6. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  7. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  8. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  2. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  3. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  4. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  5. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  6. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  7. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  8. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  10. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 15 778
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 671
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 748
  4. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 378
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 498
  6. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 961
  7. Ako na refinancovanie hypotéky 924
  8. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 582
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 536
  10. Splnený sen 458