SME
Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Dinosaury mali teplotu ako ľudia

Nedávno sa v magazíne Science zjavila štúdia, v ktorej medzinárodný vedecký tím oznámil, že pravekým jašterom zmerali telesnú teplotu.

Čeľuste bylinožravého camarasaura.Čeľuste bylinožravého camarasaura. (Zdroj: FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL)

Dinosaury vyhynuli pred desiatkami miliónov rokov. Keby však navštívil niektoré naše veľké kníhkupectvo mimozemšťan, musel by mať pocit, že tieto zvláštne zvieratá žijú dodnes. Tak veľa literatúry o nich neprestajne vychádza.

Podobné je to s vedeckými štúdiami. Nedávno sa v prestížnom magazíne Science zjavila jedna, v ktorej medzinárodný vedecký tím oznámil, že pravekým jašterom zmeral telesnú teplotu.

Je to unikátny výsledok. Odhaľuje opäť čosi nové o „životnom štýle“ tohto najúspešnejšieho živočíšneho druhu v histórii Zeme, ktorý sa pravdepodobne stal obeťou veľkej prírodnej katastrofy: buď dopadu veľkej planétky, alebo rozsiahlej vulkanickej činnosti, prípadne oboch dovedna.

Skryť Vypnúť reklamu

Hostina v skameneline

Názov dinosaurus vznikol z gréckych slov deinos (strašný, hrozivý) a sauros (jašter). Obrovské zviera, kosti ktorého sa našli prvý raz v Británii v roku 1841, pomenoval kontroverzný, no vo svojom čase slávny britský vedec Richard Owen.

Tento nadšený milovník fosílií na Silvestra 1853 pozval skupinu kolegov na slávnostnú večeru do brucha ohromného zvieraťa. Bol ním iguanodon, prvý (nepresne) rekonštruovaný dinosaurus. Bol dlhý desať a pol metra, vysoký takmer tri.

Humoristický časopis Punch v článku Zábava v skameneline napísal, že profesor Owen a jeho hostia si dali mimoriadne dobrú večeru. V inej geologickej ére by to však v bruchu príšery vyzeralo inak: vedci by si tam tiež dlhšie pobudli, no večeru by im zrejme už nemal kto priniesť.

Skryť Vypnúť reklamu

Londýnsky iguanodon vznikol v spolupráci s ďalším nadšencom pre praveké príšery Benjaminom Hawkinsom a jeho ľuďmi. Hawkins bol riaditeľom oddelenia skamenelín výstavnej siene Crystal Palace (Krištáľového paláca).

Na rekonštruovaného iguanodona spotrebovali okrem iného 90 vriec štrku a 38 vriec cementu.

Pohľad na fosíliu camarasaura v pieskovci na ranči Howe, Wyoming. FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL

Praveký teplomer

Vedci, ktorí sa živia a zabávajú štúdiom dinosaurov dnes, potrebujú minimálne také množstvo fantázie, aké mali Owen s Hawkinsom, ale ani cement, ani štrk už medzi ich hlavné pracovné nástroje nepatrí. Majú v rukách predsa len pokročilejšie veci. Napríklad teplomery.

„Teplomer“, ktorý použil paleontologický tím z amerického Kalifornského technického inštitútu a z nemeckej Bonnskej univerzity, sa nedal len tak zasunúť nejakému skamenenému brontosaurovi do tlamy.

Skryť Vypnúť reklamu

Presnejšie povedané dal, ale nič by tam nenameral. A predsa neho pomocou vedci zistili, že telesná teplota dvoch bylinožravých druhov sa blížila teplote ľudí, a vlastne väčšine moderných cicavcov.

Brachiosaurovi, 23 metrov dlhej a 40 ton ťažkej potvore vykopanej v Tanzánii, namerali 38,2 stupňa Celzia. Subtílnejší Camarasaurus (20 metrov, 15 ton, miesto trvalého pobytu Wyoming a Oklahoma v dnešnej Severnej Amerike) mal teplotu 35,7.

Objektom merania bolo jedenásť skamenených zubov, pochádzajúcich z týchto dvoch druhov. Presnosť merania je obdivuhodná: jeden až dva stupne.

Novodobá mágia

Táto novodobá mágia sa skladá najmä z detailných znalostí chémie a fyziky. Zubná sklovina obsahuje ťažké izotopy uhlíka a kyslíka. Kombinácia rôznych izotopov týchto prvkov v sklovine dáva obraz o teplotných pomeroch, ktoré vládli v tele v čase jej utvárania.

Skryť Vypnúť reklamu

Metóda nie je nová, no amerických a nemeckých paleontológov prvý raz napadlo použiť ju pri dinosauroch.

Dôležité je, že ťažké izotopy uhlíka a kyslíka sú stabilné, nerozpadajú sa ani po desiatkach miliónov rokov. „Takže vlastne teraz sme naozaj mohli nahliadnuť do tela zvieraťa, ktoré vyhynulo pred 150 miliónmi rokov,“ povedal Robert Eagle z Caltechu, vedúci autor článku zverejneného v Science.

V porovnaní s dnešnými aj vyhynutými krokodílmi a aligátormi boli telá týchto dvoch dinosaurov teplejšie, v porovnaní s vtákmi - poslednými žijúcimi potomkami dinosaurov - zas chladnejšie.

Tento poznatok však ešte nekončí dávnu diskusiu, či boli dinosaury teplokrvné, alebo studenokrvné. Napočudovanie pri nej nejde o akademickú záležitosť, ale o veľmi praktické záležitosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Lebka camarasaura. FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL

Teplo alebo studeno?

Typickými živočíchmi so studenou krvou sú krokodíly, jaštery, korytnačky, hady, obojživelníky a väčšina rýb. Vnútorné teplo, ktoré vytvára ich metabolizmus, je minimálne. Na aktívny život potrebujú slnečné lúče, horúce pramene alebo iné tepelné zdroje.

Zohriatie organizmu na prevádzkovú teplotu ich stojí veľa času, takže sa zdá, že v porovnaní s nami, teplokrvnými stavovcami, sú v značnej nevýhode, pokiaľ ide o zháňanie potravy alebo sexuálneho partnera.

My, alebo aspoň tí prispôsobivejší z nás dokážu behať, loviť, milovať a dokonca aj pracovať krátko po zobudení bez ohľadu na to, či práve svieti slnko, alebo prší. Ako tvrdil niekdajší populárny rozhlasový ranný program, stačí urobiť pár cvikov, aby sa nám rozprúdila krv a je to.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže aj tu platí - niečo za niečo. Studenokrvný metabolizmus je síce pomalší, ale zato oveľa úspornejší. Keďže nemusí vytvárať teplo, nepotrebuje taký vysoký prísun potravy ani kyslíka.

Taká anakonda (z tamilského zabijak slonov) si vystačí s jedným prasaťom v žalúdku dlhé týždne, dospelý slon musí denne zožrať okolo 300 kg potravy.

„Neustále udržiavanie vysokej telesnej teploty je veľmi nákladné,“ napísal Chris Lawers v knihe Prečo majú slony veľké uši. „Aby ste udržali v miernej zime teplotu v byte na 38 stupňoch Celzia, musíte nastaviť ústredné kúrenie na plný výkon a do kotla dodávať veľké množstvo paliva.

Tak je to aj pri teplokrvných živočíchoch. Aby udržali cicavce a vtáky v chode vlastný metabolizmus, skonzumujú až desaťkrát viac potravy než plazy porovnateľnej veľkosti.“

Skryť Vypnúť reklamu

Riešili ten istý problém

Okrem vysokej energetickej náročnosti rieši teplokrvný metabolizmus ďalší veľký problém. Je ním prehrievanie. Nejde len o teplotu okolitého prostredia, ale aj o veľkosť živočícha: čím je väčší, tým viacej vnútorného tepla produkuje.

Jednoducho preto, že má viac buniek a každá bunka uvoľňuje teplo, lebo v nej za minútu prebehne približne tisíc metabolických procesov.

Bunky vo veľkých živočíchoch sa čiastočne vysporiadajú s prehrievaním tak, že obmedzia produkciu tepla. Väčšinou to aj tak nestačí - typickým príkladom sú slony - preto treba vytvoriť účinný chladiaci systém. Slon ho má v systéme hustých krvných ciev vo veľkých ušiach. V horúčavách si na ne chobotom strieka chladnú vodu.

Ak boli teplokrvné aj dinosaury - a viacero argumentov nasvedčuje, že boli - museli čeliť ešte väčším problémom. Je možné, že podobne ako slony mali nejaký dômyselný systém znižovania telesného tepla, o ktorom dosiaľ nevieme. Možno by nám jeho objavenie pomohlo z terajšej energetickej krízy.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavný prameň: webové stránky NSF, americkej Národnej vedeckej nadácie

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Haščák strávil noc za mrežami. Môže tam pobudnúť dlhšie

Po zásahu sa vzdal výkonných funkcií v Pente. Ostáva spolumajiteľom.

V bratislavskom Digital Parku, kde sídli finančná skupina Penta, zasahovali ozbrojení policajti. Na snímke podnikateľ Jaroslav Haščák počas zadržania.
Milan Lučanský.
Špecializovaný trestný súd odsúdil Miroslava Marčeka na 23 rokov väzenia.

Minúta po minúte: PCR testy odhalili dvetisíc nakazených, zomrelo 30 pacientov

PCR testy na Slovensku odhalili už viac ako 109-tisíc nakazených.

Testovanie miesto na nový koronavírus.

Neprehliadnite tiež

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.

Podcast Zoom

Zoom: Najkrajší rádioteleskop Arecibo sa už nedá opraviť

Podcastový prehľad noviniek z vedy.

Čínska sonda pristála na Mesiaci a začala plniť misiu

Sonda má na Zem priniesť vzorky hornín.

Ilustračné foto.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  2. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  3. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  4. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  5. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  6. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  7. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  8. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  9. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  10. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 23 710
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 093
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 449
  4. Aká je chémia vôní 11 800
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 311
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 801
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 619
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 271
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 717
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 5 856