Dinosaury mali teplotu ako ľudia

Nedávno sa v magazíne Science zjavila štúdia, v ktorej medzinárodný vedecký tím oznámil, že pravekým jašterom zmerali telesnú teplotu.

Čeľuste bylinožravého camarasaura.(Zdroj: FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL)

Dinosaury vyhynuli pred desiatkami miliónov rokov. Keby však navštívil niektoré naše veľké kníhkupectvo mimozemšťan, musel by mať pocit, že tieto zvláštne zvieratá žijú dodnes. Tak veľa literatúry o nich neprestajne vychádza.

Podobné je to s vedeckými štúdiami. Nedávno sa v prestížnom magazíne Science zjavila jedna, v ktorej medzinárodný vedecký tím oznámil, že pravekým jašterom zmeral telesnú teplotu.

Je to unikátny výsledok. Odhaľuje opäť čosi nové o „životnom štýle“ tohto najúspešnejšieho živočíšneho druhu v histórii Zeme, ktorý sa pravdepodobne stal obeťou veľkej prírodnej katastrofy: buď dopadu veľkej planétky, alebo rozsiahlej vulkanickej činnosti, prípadne oboch dovedna.

Hostina v skameneline

Názov dinosaurus vznikol z gréckych slov deinos (strašný, hrozivý) a sauros (jašter). Obrovské zviera, kosti ktorého sa našli prvý raz v Británii v roku 1841, pomenoval kontroverzný, no vo svojom čase slávny britský vedec Richard Owen.

Tento nadšený milovník fosílií na Silvestra 1853 pozval skupinu kolegov na slávnostnú večeru do brucha ohromného zvieraťa. Bol ním iguanodon, prvý (nepresne) rekonštruovaný dinosaurus. Bol dlhý desať a pol metra, vysoký takmer tri.

Humoristický časopis Punch v článku Zábava v skameneline napísal, že profesor Owen a jeho hostia si dali mimoriadne dobrú večeru. V inej geologickej ére by to však v bruchu príšery vyzeralo inak: vedci by si tam tiež dlhšie pobudli, no večeru by im zrejme už nemal kto priniesť.

Londýnsky iguanodon vznikol v spolupráci s ďalším nadšencom pre praveké príšery Benjaminom Hawkinsom a jeho ľuďmi. Hawkins bol riaditeľom oddelenia skamenelín výstavnej siene Crystal Palace (Krištáľového paláca).

Na rekonštruovaného iguanodona spotrebovali okrem iného 90 vriec štrku a 38 vriec cementu.

Pohľad na fosíliu camarasaura v pieskovci na ranči Howe, Wyoming. FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL

Praveký teplomer

Vedci, ktorí sa živia a zabávajú štúdiom dinosaurov dnes, potrebujú minimálne také množstvo fantázie, aké mali Owen s Hawkinsom, ale ani cement, ani štrk už medzi ich hlavné pracovné nástroje nepatrí. Majú v rukách predsa len pokročilejšie veci. Napríklad teplomery.

„Teplomer“, ktorý použil paleontologický tím z amerického Kalifornského technického inštitútu a z nemeckej Bonnskej univerzity, sa nedal len tak zasunúť nejakému skamenenému brontosaurovi do tlamy.

Presnejšie povedané dal, ale nič by tam nenameral. A predsa neho pomocou vedci zistili, že telesná teplota dvoch bylinožravých druhov sa blížila teplote ľudí, a vlastne väčšine moderných cicavcov.

Brachiosaurovi, 23 metrov dlhej a 40 ton ťažkej potvore vykopanej v Tanzánii, namerali 38,2 stupňa Celzia. Subtílnejší Camarasaurus (20 metrov, 15 ton, miesto trvalého pobytu Wyoming a Oklahoma v dnešnej Severnej Amerike) mal teplotu 35,7.

Objektom merania bolo jedenásť skamenených zubov, pochádzajúcich z týchto dvoch druhov. Presnosť merania je obdivuhodná: jeden až dva stupne.

Novodobá mágia

Táto novodobá mágia sa skladá najmä z detailných znalostí chémie a fyziky. Zubná sklovina obsahuje ťažké izotopy uhlíka a kyslíka. Kombinácia rôznych izotopov týchto prvkov v sklovine dáva obraz o teplotných pomeroch, ktoré vládli v tele v čase jej utvárania.

Metóda nie je nová, no amerických a nemeckých paleontológov prvý raz napadlo použiť ju pri dinosauroch.

Dôležité je, že ťažké izotopy uhlíka a kyslíka sú stabilné, nerozpadajú sa ani po desiatkach miliónov rokov. „Takže vlastne teraz sme naozaj mohli nahliadnuť do tela zvieraťa, ktoré vyhynulo pred 150 miliónmi rokov,“ povedal Robert Eagle z Caltechu, vedúci autor článku zverejneného v Science.

V porovnaní s dnešnými aj vyhynutými krokodílmi a aligátormi boli telá týchto dvoch dinosaurov teplejšie, v porovnaní s vtákmi - poslednými žijúcimi potomkami dinosaurov - zas chladnejšie.

Tento poznatok však ešte nekončí dávnu diskusiu, či boli dinosaury teplokrvné, alebo studenokrvné. Napočudovanie pri nej nejde o akademickú záležitosť, ale o veľmi praktické záležitosti.

Lebka camarasaura. FOTO – SAURIERMUSEUM AATHAL

Teplo alebo studeno?

Typickými živočíchmi so studenou krvou sú krokodíly, jaštery, korytnačky, hady, obojživelníky a väčšina rýb. Vnútorné teplo, ktoré vytvára ich metabolizmus, je minimálne. Na aktívny život potrebujú slnečné lúče, horúce pramene alebo iné tepelné zdroje.

Zohriatie organizmu na prevádzkovú teplotu ich stojí veľa času, takže sa zdá, že v porovnaní s nami, teplokrvnými stavovcami, sú v značnej nevýhode, pokiaľ ide o zháňanie potravy alebo sexuálneho partnera.

My, alebo aspoň tí prispôsobivejší z nás dokážu behať, loviť, milovať a dokonca aj pracovať krátko po zobudení bez ohľadu na to, či práve svieti slnko, alebo prší. Ako tvrdil niekdajší populárny rozhlasový ranný program, stačí urobiť pár cvikov, aby sa nám rozprúdila krv a je to.

Lenže aj tu platí - niečo za niečo. Studenokrvný metabolizmus je síce pomalší, ale zato oveľa úspornejší. Keďže nemusí vytvárať teplo, nepotrebuje taký vysoký prísun potravy ani kyslíka.

Taká anakonda (z tamilského zabijak slonov) si vystačí s jedným prasaťom v žalúdku dlhé týždne, dospelý slon musí denne zožrať okolo 300 kg potravy.

„Neustále udržiavanie vysokej telesnej teploty je veľmi nákladné,“ napísal Chris Lawers v knihe Prečo majú slony veľké uši. „Aby ste udržali v miernej zime teplotu v byte na 38 stupňoch Celzia, musíte nastaviť ústredné kúrenie na plný výkon a do kotla dodávať veľké množstvo paliva.

Tak je to aj pri teplokrvných živočíchoch. Aby udržali cicavce a vtáky v chode vlastný metabolizmus, skonzumujú až desaťkrát viac potravy než plazy porovnateľnej veľkosti.“

Riešili ten istý problém

Okrem vysokej energetickej náročnosti rieši teplokrvný metabolizmus ďalší veľký problém. Je ním prehrievanie. Nejde len o teplotu okolitého prostredia, ale aj o veľkosť živočícha: čím je väčší, tým viacej vnútorného tepla produkuje.

Jednoducho preto, že má viac buniek a každá bunka uvoľňuje teplo, lebo v nej za minútu prebehne približne tisíc metabolických procesov.

Bunky vo veľkých živočíchoch sa čiastočne vysporiadajú s prehrievaním tak, že obmedzia produkciu tepla. Väčšinou to aj tak nestačí - typickým príkladom sú slony - preto treba vytvoriť účinný chladiaci systém. Slon ho má v systéme hustých krvných ciev vo veľkých ušiach. V horúčavách si na ne chobotom strieka chladnú vodu.

Ak boli teplokrvné aj dinosaury - a viacero argumentov nasvedčuje, že boli - museli čeliť ešte väčším problémom. Je možné, že podobne ako slony mali nejaký dômyselný systém znižovania telesného tepla, o ktorom dosiaľ nevieme. Možno by nám jeho objavenie pomohlo z terajšej energetickej krízy.

Hlavný prameň: webové stránky NSF, americkej Národnej vedeckej nadácie

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.

PRIMÁR

Spálili ste sa na slnku? Výskum ukázal, že pomáhajú dávky vitamínu D

Veľké porcie vitamínu D pomáhajú telu pri obnove pokožky.

Neprehliadnite tiež

Bulharsko má vo vesmíre svoj prvý komunikačný satelit

Satelit sa na obežnej dráhe usadí 36.000 kilometrov nad Zemou a v prevádzke má byť 20 rokov.

Google začne blokovať stránky s osobnými lekárskymi informáciami

Vyhľadávač už teraz obmedzuje stránky s finančnými informáciami a takzvané odvetné porno.

DETSKÁ RUBRIKA

Ryšavka krovinná je nám stále nablízku, zvyčajne si ju ani nevšimneme

Mäsožravcom sa ryšavka stáva z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.

Poradíme vám, ako spraviť skvelé fotografie aj so smartfónom

Máte ho stále so sebou, je malý, ľahký a v priebehu sekundy pripravený na fotenie. Nebojte sa fotiť svojim smartfónom.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  3. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  4. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  5. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  8. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  9. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  10. Deň detí oslavujeme štyri dni. Iba v Borylande!
  1. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  2. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  3. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  4. 4* projekt víl a apartmánov priamo na pobreží, Chorvátsko
  5. Slováci rozhodli o najlepšom!
  6. AAA Auto má nový úver pre živnostníkov
  7. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  8. Kúpeľňa - profesionálne informácie pri jej zhotovení
  9. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá
  10. Dobrodružstvo s vodou
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 7 942
  2. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 5 905
  3. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 5 332
  4. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 5 071
  5. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 4 479
  6. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 4 037
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 936
  8. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 428
  9. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 334
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 524