Plášť neviditeľnostiSéria šošoviek alebo kryštálov dokáže ohnúť svetlo okolo objektu tak, že plynulo pokračuje ďalej. Pozorovateľ objekt následne neuvidí.
Podobne by mohli fungovať aj nové metamateriály.
Novým prístupom je ukryť celú udalosť v čase vďaka rozptylu svetla.
ITHACA, BRATISLAVA. V tom trezore leží niečo naozaj cenné. Natoľko cenné, že pri pokuse o krádež sa budúci zlodeji obrátia na najnovšiu, zatiaľ experimentálnu technológiu.
Poklad stráži bezpečnostná kamera. No lupiči zapnú futuristický prístroj a úplne zmiznú. Nasadili si technologický plášť neviditeľnosti, unikajú s pokladom a neviditeľnosť vypínajú až pri svojom odchode.
Neohli však svetlo tak, aby ho kamery či strážcovia nevideli. Udalosť sa podľa kamier vôbec nestala. No trezor zostal prázdny.
Svetlo ako gumaPodobné prípady možno poznáme z vedecko-fantastických filmov. Alebo z rozprávok, kde sú plášte neviditeľnosti bežnou výbavou fantasy postáv.
Čoraz častejšie sa však hovorí o technológiách, ktoré by čosi podobné mohli zvládnuť. Aspoň teoreticky by to nemuselo byť úplne zložité.
Napríklad v prípade futuristických tankov stačí „iba“ ohnúť svetelné lúče okolo ich povrchu tak, že sa nepriateľom bude zdať, akoby v priestore predmetná zbraň vôbec nebola. S takouto technológiou sa už experimentuje, aj keď zatiaľ dokážeme ukryť len veľmi malé predmety.
Vedci však teraz prišli s oveľa revolučnejším nápadom. Jeho podstatou nie je ukryť nejaký obyčajný „predmet“. Ukrývala by sa celá udalosť, a to dokonca v čase.
Myšlienka vychádza zo súčasných fyzikálnych teórií, ktoré hovoria, že čas a priestor sú previazané.
Ohyb a rozptyl sú v časopriestore symetrické, výsledkom čoho je, že rovnako, ako môžeme svetlo ohnúť v priestore, teoreticky ho môžeme aj „rozložiť“ v čase. Kľúčové pritom je, že ho dokážeme v čase akoby roztiahnuť či stlačiť.
Ukrytá udalosťPráve to je podstatou akejsi novej generácie plášťov neviditeľnosti. Podľa prvých správ o pripravovanej štúdii v magazíne Nature, za ktorou stojí tím Moti Fridmana z Cornellovej univerzity, sa vedcom podarilo vytvoriť akési „časové“ šošovky, ktorými prechádza lúč svetla.
Ten sa údajne dá rozdeliť, a to dokonca tak, že časť bude mať kratšie a časť dlhšie vlnové dĺžky. Medzi ne sa vraj dá vložiť kratučká udalosť, ktorú nebude vidieť v čase ani po opätovnom zložení svetla. To, čo sa stane, jednoducho neuvidíte.
Podľa blogu MIT takto vedci dokážu do časového plášťa ukryť zhruba 110 nanosekúnd. Nie je to veľa, ale tento prístup je na úplnom začiatku.
Ukrytý svet?
Pred pár rokmi to boli iba teórie. Teraz robí na plášťoch neviditeľnosti viacero vedeckých tímov. A darí sa im.
Predstavte si svet, kde nič nie je také, ako na prvý pohľad vyzerá. Nehovoríme teraz o televízii, ani o nejakej filozofickej koncepcii. Hovoríme o prechádzke v parku, pri ktorej už nebudete môcť veriť ani vlastným očiam.
Takéto časy možno nie sú príliš vzdialené. Už teraz jestvujú technológie, ktoré dokážu ohýbať svetlo (dokonca aj viditeľné) tak, že z pohľadu pozorovateľa dôjde k ukrytiu predmetu.
Vedci z Birminghamskej univerzity zhotovili takéto zariadenie, ktoré už teraz dokáže skryť centimetrové predmety. A v Hongkongu zase vyvinuli metamateriál, ktorý by mohol vytvoriť ilúziu, že skrývaný predmet je čímsi úplne iným. Z policajného auta merajúceho rýchlosť by napríklad urobil dodávku so zmrzlinou.
Raz tak možno nebudeme potrebovať zariadenia, ktoré nám budú zlepšovať zrak. Ale prístroje, ktoré nám povedia, čo nevidíme a vidieť by sme mali.
Tomáš Prokopčák
