BRATISLAVA. Američanov, ktorí nelegálne sťahujú filmy a hudbu, čaká od budúceho roku pomalší internet. Tak znie dohoda o boji proti internetovým pirátom, ktorú uzavreli minulý týždeň v Spojených štátoch.
Spomalenie postihne používateľov, ktorí budú chránený obsah sťahovať aj po šiestich e-mailových upozorneniach. Proti každému sa budú môcť odvolať.
Ide o prelomovú dohodu, pretože za ňou stoja veľké vydavateľstvá, štúdiá a operátori. Nechýba najväčšia americká káblovka Comcast, ale aj AT&T, Time Warner Cable, Verizon a Cablevision.
Slovensko sa nepridáSlovenské ministerstvo kultúry sa inšpirovať nechystá. Proti pirátom chce bojovať novelou autorského zákona, ktorú pripraví v najbližších mesiacoch. Hovorkyňa rezortu Eva Chudinová povedala, že novela má posilniť ochranu autorských práv cez zvýšenie jej vymáhateľnosti.
Dohoda v USACopyright Alert System, ako sa protipirátska dohoda volá, podporilo päť amerických operátorov, šesť najväčších hollywoodskych štúdií a štyri hudobné vydavateľstvá,ide napríklad o štúdiá Warner Bros., Walt Disney, Sony, Universal, vydavateľstvá Sony, Warner Music, EMI,používateľ, ktorý nelegálne sťahuje obsah, dostane šesť e-mailových upozornení, proti každému sa môže odvolať,ak so sťahovaním neskončí, operátor mu spomalí rýchlosť pripojenia.
Najväčší slovenskí operátori pripomínajú, že americký návrh by u nás narazil na telekomunikačný zákon. Ten hovorí, že obsah prenášaných údajov je tajomstvom. Operátori tak nemôžu vyhodnocovať, či sú dáta legálne.
Slovanet si počká na návrh, ktorý bude „dostatočne ošetrený po právnej a finančnej stránke“. Podobne reagoval aj Orange.
„My nemôžeme hodnotiť legálnosť prenášaného obsahu,“ poznamenal hovorca Slovak Telekomu Andrej Gargulák.
Francúzska lekciaMinisterstvo pripomína zbabraný protipirátsky zákon vo Francúzsku. Platí tam od roku 2009, no bol už viackrát novelizovaný a dostal sa pred Európsky súdny dvor. Americká dohoda je podobná, no poučila sa z chýb Francúzov.
Kým francúzsky systém údajných pirátov odpája, pričom musia naďalej platiť za pripojenie, Američania budú čeliť len spomaleniu internetu na niekoľko mesiacov.
Francúzsky zákon predpokladá, že piráta možno postihnúť nielen odpojením, ale aj žalobou. Američania majú dohodu, ktorá vychádza z predpokladu, že internetové pripojenie používateľa bolo zneužité tretími osobami na nelegálne sťahovanie filmov či hudby.
Takáto formulácia je oveľa voľnejšia, no používateľom, ktorí po upozorneniach so sťahovaním prestanú, garantuje beztrestnosť.
Brusel pripravuje zmenyDnes nie je jasné, ako bude americký systém fungovať. Operátori môžu sledovať, aké veľké súbory cez aké programy používatelia prenášajú, čo na odhalenie nelegálneho obsahu nepostačuje.
Výhodnejšie je sledovanie prenášaného obsahu, čo však ohrozuje súkromie ľudí. „Návrh rešpektuje súkromie a práva zákazníkov,“ tvrdí šéf telekomunikačnej spoločnosti Verizon Randal S. Milch.
Európska komisia zatiaľ nechce operátorom na starom kontinente dovoliť monitoring obsahu prenášaných dát. Protipirátsku agendu Brusel už viackrát odložil.
V máji vyhlásil, že prvým krokom má byť jednotná európska norma. Jej vznik môže trvať roky a závisí aj od rozhodnutia súdneho dvora o francúzskom protipirátskom zákone.
Dnes ich chráni zákon
Dáta u nás môže legálne sledovať napríklad tajná služba alebo polícia.
BRATISLAVA. Beztrestnosť kradnutia filmov, hudby či softvéru cez internet je na Slovensku možná aj vďaka telekomunikačnému tajomstvu, ktoré bráni operátorom sledovať obsah dát, ktoré používatelia cez web prenášajú.
Situáciu nezmení ani nový zákon, ktorý majú na stole poslanci. Teoreticky si podľa neho budú môcť operátori dohodnúť s používateľmi súhlas na sledovanie.
„Pre používateľov to bude neakceptovateľné a pre providerov to bude riziko,“ hovorí právnička Zuzana Chudáčková z advokátskej kancelárie bnt.
Súhlas by totiž mohli odvolať. Operátori by zas riskovali zlé vyhodnotenie obsahu a jeho následné nezákonné poskytnutie iným osobám.
Operátori môžu obsah dát sledovať a uchovávať v ojedinelých prípadoch, ak je to nevyhnutné pre poskytovanie objednaných služieb. V praxi ide najčastejšie o zálohovanie e-mailov.
Keď už operátori sledujú a uchovávajú obsah komunikácie, nemôžu podľa Chudáčkovej posudzovať, či je legálny. „Súčasný ani nový zákon im takúto možnosť nedáva.“
Okrem poskytovania služieb môžu uchovávané dáta použiť na jediný účel – pre potreby štátnych orgánov, ako je napríklad polícia či Slovenská informačná služba.
