SME

Súkromníci vyrazia do vesmíru

S koncom raketoplánov sa hovorí o kozmických podnikateľoch. Prvých turistov chcú poslať na orbitu už o rok.

Falcon 9 už vyniesol do vesmíru loď Dragon (na snímke), testy sa daria aj SpaceShipTwo.Falcon 9 už vyniesol do vesmíru loď Dragon (na snímke), testy sa daria aj SpaceShipTwo. (Zdroj: NASA, SPACEDEV, VIRGIN GALACTIC)
Kozmickí súkromníci
SpaceX: rakety Falcon majú za sebou úspešné testy, rovnako ako vesmírna loď Dragon.
Orbital: spoločnosť sa špecializuje na menšie náklady.
Blue Origin: vyvíja raketu New Shepard, ktorá by sa dala využiť viackrát.
SpaceDev: ich Dream Chaser bude štartovať pomocou rakety Atlas, no pristávať aj na bežných letiskách. Má odviezť posádku.
Virgin Galactic: už na budúci rok chce poslať do kozmu turistov vďaka vesmírnym skokom SpaceShipTwo.

BRATISLAVA. Najskôr si zaplatíte desiatky tisíc dolárov. Potom vás zoberú na skrátený výcvik, posadia do centrifúgy, otestujú vaše schopnosti v riedkom vzduchu.

A prezrie vás lekár, či náhodou netrpíte nejakým závažným ochorením. Prípadne depresiou, ktorá by vaše správanie mohla urobiť nepredvídateľným.

Prejde iba niekoľko dní a urobia z vás komerčného astronauta.

Tam, kde NASA vyžadovala najmenej dvojročný výcvik a excelentnú predchádzajúcu kariéru, napríklad v letectve, bude vám stačiť menej ako týždeň.

Ak sa rozhodnete byť jedným z prvých vesmírnych turistov a objednáte si výlet či spočiatku iba krátky „výskok“ do vesmíru.

Štedrý sponzor

Po konci programu amerických raketoplánov to budú práve súkromníci, ktorí by v Spojených štátoch mohli rozbehnúť nové vesmírne preteky.

Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) bude pôsobiť skôr ako dozor a sponzor projektov, za ktorými stoja nadšení podnikatelia či vizionári.


„Pozornosť sa teraz obráti na americké komerčné vesmírne lode,“ priznal podľa magazínu National Geographic šéf NASA, bývalý astronaut Charles Bolden.

„Práve tie budú nosiť náklad aj posádku na nízku obežnú dráhu Zeme.“

Takýto postoj pritom nie je v úrade nový. Úrad dávno nie je jedinou cestou, ako môžu Američania dostať do kozmu svoje zariadenia.

Už desaťročia si napríklad armáda kupuje vesmírne lety, ak chce na orbitu dostať vojenské satelity. Stovky štartov majú za sebou rakety Delta či Atlas, za ktorými stoja letecké megafirmy Boeing a Lockheed Martin.

NASA navyše rozdáva desiatky miliónov dolárov rôznym spoločnostiam na vývoj ich kozmických zariadení. Rakety Falcon spoločnosti SpaceX už majú za sebou úspešné testy, rovnako ako jej vesmírna loď Dragon.

Dobrý biznis

Vesmírnu turistiku v malom však o čosi skôr rozbehne firma iného magnáta. Na budúci rok by prvých ľudí chcela poslať do vesmíru - aj keď výška 100 kilometrov nad povrchom planéty je iba formálnou hranicou - spoločnosť Virgin Galactic Richarda Bransona. Títo turisti sa tak pripoja k doterajšej sedmičke, ktorá si výlet na ISS zaplatila u Rusov.

Časopis Newsweek odhaduje, že tento rýchlo rastúci trh môže už o desaťročie predstavovať 700 miliónov dolárov ročne.

A jeho rýchlemu rozvoju nemôže takmer nič zabrániť. Možno iba veľká nehoda niektorej zo súkromných spoločností, ktorá podľa odborníkov raz určite príde.

Čína chce viesť aj v kozme

Komunistická krajina plánuje vlastnú vesmírnu stanicu aj návrat človeka na Mesiac.

Obrovské ambície. Týmito dvomi slovami sa dá najlepšie opísať čínsky vesmírny program.

Krajina, ktorú sme ešte nedávno spájali s lacným textilom a kopírovaním kde-koho, sa môže už čoskoro stať vesmírnym lídrom v cestách s ľuďmi na palube.

Už tento rok začne krajina s vlastnými taikonautmi stavať vesmírnu stanicu. O dva roky chce poslať na Mesiac robotické vozidlo. A človeka vrátiť na našu prirodzenú družicu do konca tohto desaťročia.

Aj keď dnes Čína za Spojenými štátmi zaostáva technologicky, prevahu má určite v možnostiach. A predovšetkým v takmer neobmedzených financiách, ktoré sa vedenie komunistického štátu rozhodlo vyčleniť na dobývanie kozmu.

Čoskoro by tak mohla Ameriku, nevraviac o Rusku, predbehnúť v kráľovskej (a symbolickej) vesmírnej disciplíne, letoch človeka do vesmíru. A tie lety by boli ďalej ako na nízku obežnú dráhu.

Tomáš Prokopčák
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu