BRATISLAVA. Analýza sedimentov ukázala, že miesto, kde sa konali pôvodne olympijské hry na gréckom Peloponéze, zrejme ničili obrovské prívalové vlny. Podľa vedcov prenikali až hlboko do vnútrozemia.
Ničivá cunami
Dejisko starovekých olympiád a významné miesto Diovho kultu sa podarilo lokalizovať iba pred 250 rokmi. Archeológovia si však mysleli, že ho zničilo zemetrasenie v roku 551 n.l. a že dielo skazy o niečo neskôr zavŕšila rozvodnená rieka Kladeos.
Tím Andreasa Vötta však získal nové poznatky o osude Olympie v rámci výskumu dávnych prívalových vĺn cunami. Spôsobiť ich mali podmorské zemetrasenia neďaleko pobreží východného Stredomoria počas posledných 11-tisíc rokov.
Lokalita starogréckych hier v Olympii bola pochovaná pod až osem metrov hrubou vrstvou piesku a iných nánosov.
"Zloženie ani hrúbka sedimentov, ktoré nachádzame v Olympii, nezodpovedajú hydraulickému potenciálu rieky Kladeos a geomorfológii údolia. Je vysoko nepravdepodobné, že by to mohol spôsobiť taký potok," povedal Vött.
Bližšie pri mori
Vedec získal spolu s kolegami údaje, ktoré nasvedčujú, že Olympiu opakovane zasahovali katastrofické záplavy morskou vodou. Mohutné nánosy totiž obsahujú schránky mäkkýšov a ulitníkov a tiež zvyšky drobných morských mikroorganizmov, ako sú dierkavce.
Morfológia sedimentov ukazuje, že do vnútrozemia prenikli vysokou rýchlosťou a teda s vysokou ničivou energiu. Olympiu zasiahli napriek skutočnosti, že leží približne 33 metrov nad úrovňou morskej hladiny. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že vlny cunami sa prevalili cez úzky horský hrebeň medzi Olympiou a morom, osobitne cez nižšie položené sedlá.
"Olympia sa v minulosti nenachádzala 22 kilometrov od mora. Pobrežná línia ležala osem či ešte viac kilometrov hlbšie vo vnútrozemí," vysvetlil Vött.
Cunami sa od mora vrútili do úzkeho údolím rieky Alfeios (Kladeos je jej prítok) a cez všetky sedlá až do Olympie, ktorú zaliali. Vody opadali iba pomaly, lebo odtok cez Kladeos a Alfeios sčasti zablokovali nánosy.
Z podrobností sedimentov vyplynulo, že takáto situácia sa v oblasti Olympie počas posledných 7-tisíc rokov zopakovala viackrát. Konečné zničenie a pochovanie Olympie pod nánosmi spôsobila posledná prívalová vlna v 6. storočí n.l.
Stĺpy v sedimentoch
Také vysvetlenie podporujú aj objavy sedimentov vytvorených cunami na prímorskej strane spomenutého horského reťazca. Zloženie majú rovnaké ako sedimenty v samotnej Olympii.
Proti zemetraseniu a v prospech cunami ako príčine skazy hovorí aj poloha zrútených stĺpov Diovho chrámu, ktoré nie sú napadané na seba, ale "plávajú" v sedimentoch.
Cunami nie sú vo východnom Stredomorí výnimočné, keďže táto oblasť je seizmicky veľmi aktívna. Na juhu Egejského mora zaznamenali v roku 1956 cunami vysokú 30 metrov.
V rámci celého Stredomoria bola v modernej ére najničivejšia megacunami v roku 1908, ktorá súvisela so zemetrasením v Messinskom prielive. V priľahlých oblastiach pobrežia južného Talianska zabila vyše 100-tisíc ľudí.
Zdroj: Komuniké Johannes-Gutenberg-Universität z 11. júla 2011
