Ženy sú vraj z Venuše, nevedia čítať mapy, rady si poplačú a značnú časť života strávia snívaním, rozprávaním a nakupovaním. Muži zas pochádzajú najskôr z Marsu, neradi sa pýtajú a ešte menej počúvajú, milujú peniaze a moc, konflikty riešia najradšej silou a podliehajú čierno-bielemu videniu sveta. Keď sa im nedarí, bývajú načisto zničení.
Predkladáme niekoľko vedeckých štúdií, ktoré sa na večnú problematiku pozreli zaujímavou optikou, často odlišnou od zažitých konvencií.
Ohrozené pohlavie?
Byť mužom nie je až taká veľká výhra. Aspoň zo zdravotného hľadiska. Štatistiky ukázali, že v Európe zomiera až 630-tisíc mužov vo veku medzi 15 a 64 rokmi. V tej istej vekovej skupine zomrie 300-tisíc žien.
„Analýza týchto údajov ukázala, že muži zomierajú predčasne na choroby, ktoré v rovnakej miere ovplyvňujú obe pohlavia,“ povedal pre New Scientist profesor Alan White z Veľkej Británie, špecialista na mužské zdravie.
„Ide o choroby srdca, rakovinu, zápal pľúc, diabetes druhého typu. A tak by som mohol pokračovať. Rovnaký trend vidíme aj v Spojených štátoch.“
Dôvodov je viacero. Mužský životný štýl je náročnejší a najmä menej zdravší, muži viac fajčia, pijú alkohol a celkovo sa stravujú horšie než ženy.
Rozdielny je aj ich postoj k rôznym životným situáciám. Pri strate zamestnania sú muži náchylnejší na samovraždu. Vyslovene mužskou reakciou na sociálne ťažkosti, neúspech v zamestnaní či vo vzťahoch býva snaha o izoláciu, nárast podráždenosti a dlhodobého stresu, a taktiež viac cigariet a alkoholu.
Taký porazenecký postoj sa všeobecne nepovažuje za zlý zo zdravotného hľadiska, ale jednoducho iba za „mužský“, keďže najskôr pramení z biologických rozdielov medzi ženami a mužmi. Preto je veľmi ťažké ho zmeniť.
Príroda a výchova
White si myslí, že ľudia by mali viac rozmýšľať o tom, čo je biologické, teda vrodené, a čo naučené, teda získané výchovou. Naozaj musí zomierať toľko mladých mužov?
„Ich smrť nie je nevyhnutná,“ hovorí britský profesor. „Existuje niekoľko fyziologických dôvodov, pre ktoré sú muži náchylnejší na niektoré choroby.
Lenže naozaj masívny rozdiel v zdravotnom stave medzi mužmi a ženami, aký vidíme v Európe a v USA, ukazuje, že väčšine predčasných úmrtí mužov možno zabrániť.“
Prečo napríklad tak zaťato podporujeme „genderové“ rozdiely pri socializácii, čiže začleňovaní chlapcov a dievčat do života spoločnosti takpovediac od kolísky? Prečo existuje „mužský“ a „ženský“ prístup k výchove v oblasti zdravia a stravovania, vnímania telesnej hmotnosti, mentálneho a sexuálneho zdravia alebo postoj k riziku?
Prečo sa stále praktizuje „mužský“ a „ženský“ spôsob využívania zdravotnej starostlivosti alebo spôsobu, akým je poskytovaná?
„Toto všetko významne ovplyvňuje náš štýl správania k vlastnému zdraviu a životu,“ dodáva White.
Jednoduchá rada pre mužov, ktorí nechcú zomrieť v produktívnom veku: pokúste sa na vlastné neprekonateľné problémy a stav svojho zdravia pozrieť očami ženy.
Zaujímavým čítaním o mužsko-ženských vzťahoch je napríklad kniha amerického profesora psychológie Richarda A. Lippu Pohlaví. Příroda a výchova (Academia, Praha 2009).
Rozvod pod nátlakom konvencií
Vieme, že muži môžu reagovať na zložité životné situácie skratovo, takže ak trebárs prídu o prácu, sú náchylnejší na samovraždu. Ako ukázala iná štúdia, v prípade straty zamestnania im hrozí aj iné nebezpečenstvo: môžu ľahšie prísť o životnú partnerku.
Podľa výskumu, ktorý viedla Liana Sayerová z Ohijskej štátnej univerzity, hrozia nezamestnanému mužovi hneď dve riziká. Po prvé stúpa pravdepodobnosť, že ho opustí manželka. Znie to logicky. Po druhé, rastie aj riziko, že manželstvo ukončí sám.
Toto riziko sa zvyšuje dokonca aj pri mužoch, ktorí sú v manželstve spokojní. Na prvý pohľad taký postoj stráca akúkoľvek logiku.
Vedci však logiku našli. Spočíva v rešpektovaní názoru, že manželstvo má slúžiť predovšetkým na to, aby partnerom zabezpečilo určitú materiálnu úroveň. Ak túto funkciu prestane plniť, je to predovšetkým problém muža, aby sa s tým nejako vyrovnal. Nuž a vyrovná sa s tým tak, že sa rozvedie.
Vedci taktiež zistili, že pozícia ženy v pracovnom procese manželstvo významne neovplyvňuje. Presnejšie, ak príde o prácu žena, nie je to dôvod na rozvod ani z jej strany, ani zo strany manžela. Možno to „prečítať“ aj tak, že rozhodnutie ženy pracovať či nepracovať neporušuje nijaké zažité manželské normy.
Pravda, minimálne jeden vedľajší efekt zo zamestnania ženy tu predsa len je: v prípade, že ju manželstvo prestane uspokojovať, môže sa slobodne rozhodnúť, že ho ukončí.
„Tieto efekty pravdepodobne vyplývajú z toho, že v ženských rolách prebehli väčšie zmeny než v mužských,“ cituje vedcov webová stránka Science Daily.
„Ženská zamestnanosť sa zvýšila a spoločnosť ju akceptuje, mužská nezamestnanosť je pre mnohých neprijateľná. Mužom, ktorí by na seba chceli prebrať 'feminizované' úlohy v domácnosti a starostlivosti o rodinu, neposkytuje podporu ani kultúrna klíma, ani inštitúcie.“
Oscarové nebezpečenstvo
Nech už teda žena pracuje alebo stratí zamestnanie, stabilitu priemerného manželstva by ovplyvniť nemalo. Aspoň podľa štatistík.
Čo sa však stane, ak vydatú ženu zasiahne náhla sláva? O tom by mohli rozprávať herečky, ktoré aspoň raz v živote získali prestížneho Oscara (hlavnú cenu Akadémie filmového umenia a vied USA, udeľovanú každoročne od roku 1929).
Efekt náhlej slávy skúmal aj tím z Torontskej univerzity (Kanada) a Univerzity Carnegie Mellon (Pittsburgh, Pennsylvania). Zistil, že manželstvo držiteliek Oscara v kategórii Najlepšia herečka prežilo po ocenení iba 4,3 roka.
Nie je to ani polovica v porovnaní s herečkami, ktoré síce na Oscara predbežne nominovali, no nakoniec ho nezískali. Manželstvo v tejto skupine trvalo ešte 9,51 roka.
„Historicky dané rozdiely v mužských a ženských úlohách vo všeobecnosti prisudzujú väčší vplyv postaveniu muža,“ povedala pre Science Daily spoluautorka štúdie Tiziana Casciarová z Univerzity Carnegie Mellon.
„Narušenie tejto sociálnej normy vnútri manželstva, napríklad tým, že žena začne zarábať viac ako muž, prináša do vzťahu napätie.“
„Zrejme ani manželstvá hollywoodskych hviezd na vrchole ich kariéry nie sú voči tomuto pravidlu imúnne,“ dodala Sue Moonová z Torontskej univerzity.
Štúdia sledovala 751 hercov a herečiek nominovaných na Oscara v rokoch 1936 až 2010. Zisk Oscara v kategórii Najlepšia herečka skrátil trvanie manželstva o 63 percent. Príkladmi herečiek z posledného obdobia, ktorým Oscar zasiahol do rodinného života, sú Joan Crawfordová, Bette Davisová, Halle Berryová alebo Kate Winsletová.
V kategórii Najlepší herec však mohla porota rozdávať Oscarov bez pocitu toho, že niekomu ničí manželstvo. Rozdiel v trvaní manželstva medzi tými, ktorí zlatú sošku získali, a medzi tými, ktorí boli iba nominovaní, nebol štatisticky významný: 11,97 roka oproti 12,66 roka.
