HOUSTON, BRATISLAVA. Základňa na Mesiaci, človek prechádzajúci sa po povrchu Marsu, lety do kozmu prístupné aj pre obyčajných ľudí či množstvo hotelov na obežnej dráhe. A misie do ďalekých končín.
Nejako takto si ľudia kedysi predstavovali tretie tisícročie. A spočiatku to vyzeralo nádejne. Keď pred päťdesiatimi rokmi svoju slávnu reč predniesol americký prezident J. F. Kennedy, odštartoval tým jeden z najväčších výletov človeka. Na jeho konci boli astronauti, ktorí sa dotkli iného kozmického telesa.
Odvtedy sa však zásadný vesmírny výlet s ľudskou posádkou nekonal. Program Apollo nahradili raketoplány a ešte aj tie teraz končia. Ak bude počasie priaznivé, dnes odštartuje posledný z nich - Atlantis.
Koniec astronautov?
Skôr než Atlantis poputuje do múzea, jeho štvorčlenná posádka odvezie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS zásoby.
Nie je to veľmi poetický koniec tridsaťročného programu. Koniec raketoplánov pritom nemusí byť len koncom vesmírnych lodí, ktoré trochu pripomínajú lietadlo či klzák. Na dlhý čas môže ísť dokonca o koniec amerických letov s ľudskou posádkou.
„Je tu zjavný náznak, že to môže byť reálny koniec programu NASA a ich letov s ľuďmi,“ hovorí pre Daily Telegraph vedec Gary Stutte, ktorý pracuje vo floridskom Kennedyho vesmírnom stredisku.
„Nemyslím si, že to je nevyhnutne pravda, ale takéto myšlienky sa objavujú. Raketoplány sú preč a nemáme nič, čo by ich nahradilo.“
Budúce misie
S koncom raketoplánov príde o prácu asi deväťtisíc ľudí. No odhaduje sa, že len v Spojených štátoch to zasiahne desaťtisíce miest.
Národný úrad pre letectvo a vesmír však radšej hovorí o budúcnosti. O plánoch, ktoré by rada za ušetrené peniaze - jeden let raketoplánu stojí pri najoptimistickejších odhadoch zhruba pol miliardy dolárov - uskutočnila.
Úrad sa chce úplne vzdať letov na nízku orbitu a prenechať napríklad zásobovanie ISS súkromníkom. Už teraz sú dve firmy relatívne blízko tomu, aby svoje lode poslali na kozmickú stanicu.
NASA myslí na veľkolepejšie ciele: ľudí by rada poslala ďalej od Zeme. Prezident Barack Obama minulý rok rozprával o pláne pristáť s astronautmi na niektorom z asteroidov.
Na takýto cieľ však Američania potrebujú novú, silnejšiu raketu i vesmírnu loď. Nový program by mal vychádzať z projektu kozmickej lode Orion, ale aj z technológií, ktoré inžinieri použili pri raketoplánoch.
Úrad premýšľa aj o novom elektrickom pohone či akýchsi vesmírnych čerpacích staniciach.
Oveľa reálnejšie je pokračovanie robotických misií k iným telesám slnečnej sústavy. „Dňa 16. júla začne sonda Dawn svoju ročnú návštevu veľkého asteroidu Vesta,“ píše NASA vo svojom vyhlásení.
„V novembri zase odštartuje Curiosity a vydá sa na svoju cestu k Marsu, kde bude pátrať po dôkazoch mikrobiálneho života.“ Budúci rok by úrad chcel poslať do vesmíru aj ďalekohľad, ktorý bude pátrať po čiernych dierach alebo po supernovách.
Čína alebo India
Faktom však zostáva, že od konca programu Apollo sa človek ďalej ako na Mesiac nevydal. A najbližšie roky ani nevydá.
Novým impulzom na dobývanie kozmu by mohli byť rodiace sa kozmické preteky medzi Indiou a Čínou. A veľkolepej myšlienky letu na Mars sa stále nevzdalo Rusko.
Atlantis má minimálnu posádku. Dôvodom je, že v prípade nehody ich budú zachraňovať Rusi.
BRATISLAVA. Žiadna zásadná misia, žiaden prelomový prístroj, dokonca ani rekord. Len obyčajná istota a strach z rizika, s ktorými americká NASA posiela do vesmíru posledný raketoplán.
Na jeho palube budú štyria astronauti. Zvyčajne ich raketoplány viezli šesť alebo sedem.
Dôvod malej posádky je prípadná záchranná operácia. Atlantis mal pôvodne slúžiť ako pomoc v prípade nehody raketoplánu Endeavour. No keď už NASA superstroj pripravila na let, bola by škoda, ak by aj naozaj neletel.
Lenže v jeho prípade už nejestvuje ďalší raketoplán, ktorý by mohol v prípade núdze na orbite vyzdvihnúť posádku.
Spoliehať sa preto bude na ruské lode Sojuz. A do tých sa zmestia len traja kozmonauti, pričom Američanov by zachraňovali po jednom.
„To je veľmi nepravdepodobné," tvrdí pre New York Times veliteľ posádky Christopher Ferguson. „Každý robí všetko preto, aby sa ubezpečil, že sa domov dostaneme."
Ak by však pri štarte došlo k vážnemu poškodeniu raketoplánu, štvorica na jeho palube by sa presunula na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tam by čakali na Sojuz.
