Budú na Slovensku tornáda?

Doteraz nás chránili hory, no pravidelný výskyt silnejších tornád sa môže stať realitou aj na Slovensku.

Tornádo nad Pardubicami 21. júna 2011.(Zdroj: FOTO - PETER JANÁČEK)

Streda, 27. apríla 2011. Deň, ktorý sa čiernymi písmenami zapísal do histórie Spojených štátov.

V priebehu necelých 24 hodín zasiahla územie šiestich federálnych štátov (Alabama, Tennessee, Mississippi, Georgia, Arkansas a Virgínia) jedna z najhorších sérií tornád za posledných 75 rokov. Dovedna viac ako 200 tornád si vyžiadalo až 350 obetí.

Za zmienku stojí, že celkový počet tornád v apríli dosiahol bezprecedentne najvyššiu hodnotu v celej histórii pozorovania tohto fenoménu (875).

To však nebolo všetko. V druhej polovici mája sa mestom Joplin v štáte Missouri prehnalo jedno z najničivejších tornád americkej histórie. Zanechalo za sebou viac ako 150 mŕtvych a neopísateľný obraz skazy, ktorý šokoval aj samotných Američanov.

Pardubice, Hroubovice, Šuňava

Necelý mesiac po udalostiach v Jopline tornáda „doputovali“ aj do strednej Európy. V utorok 21. júna, v deň letného slnovratu, sa jedno z nich prehnalo Pardubicami a neskôr aj obcou Hroubovice na Chrudimsku; podľa očitých svedkov tam spôsobilo nezanedbateľné škody.

Asi o týždeň skôr spozorovali rodiaci sa oblačný vír aj obyvatelia podtatranskej obce Šuňava, no tentoraz to ostalo bez následkov.

Sporadický výskyt tornád nie je v našom regióne ničím výnimočný. Nedávne dramatické udalosti v USA však rozpútali ďalšiu vlnu diskusií o možnej súvislosti medzi globálnym otepľovaním a objektívne merateľným nárastom extrémov počasia v mnohých regiónoch sveta.

Na mieste je teda otázka: Stane sa pravidelný výskyt silnejších tornád realitou aj na Slovensku?

Tornádo na južnom okraji Brna. FOTO - PAVEL AMBROŽ

Nie je búrka ako búrka

Tornáda alebo všeobecnejšie tromby vznikajú vo veľmi špecifických podmienkach, súvisiacich s vývojom silných konvektívnych búrok.

(Tromba je všeobecné pomenovanie pre lievikovitý oblačný útvar, najčastejšie viditeľný v spodnej časti búrkového oblaku, a výrazne rotujúci okolo vertikálnej osi rotácie. Tromba sa mení na tornádo až vo chvíli, keď sa dotkne zemského povrchu).

Meteorológovia ich zvyknú označovať pojmom supercelárne (supercely).

V stredoeurópskych podmienkach sa vyskytujú zriedkavo, no ich vlastnosti supercely predurčujú k dlhému a búrlivému životu. Od bežných búrok sa odlišujú výraznou rotáciou okolo vertikálnej osi, ktorá je najnápadnejšia v spodných a stredných častiach búrkového oblaku.

Rotácia vzniká najčastejšie v dôsledku výraznej zmeny smeru (vertikálneho strihu) horizontálneho prúdenia vzduchu v stredných hladinách troposféry. Teplý a vlhký vzduch vstupujúci do búrky pri jej základni veľmi rýchlo stúpa do výšky v obrovskej špirále, ktorá sa stáva hlavnou hybnou silou rodiaceho sa tornáda.

Chránia nás hory

S výnimkou polárnych regiónov sa tornáda môžu vyskytnúť takmer všade. U nás sa však ich celkový ročný počet ani len nepribližuje americkému stredozápadu. Vďačíme za to najmä polohe hlavných horských masívov (Alpy, Karpaty a Pyreneje), usporiadaných prevažne do východo-západných línií.

Horské masívy, laicky povedané, zabraňujú tomu, aby sa v relatívne krátkom čase ocitli vedľa seba vzduchové hmoty s krajne odlišnými charakteristikami teploty, vlhkosti a výškového prúdenia. Keď sa predsa len stretnú, môže to vyústiť do vzniku a vývoja veľmi silných búrok, z ktorých niektoré môžu byť až supercelárne.

Anatómia katastrofy

Charakteristickým znakom tornáda je lievikovitý chobot alebo stĺp. Vzniká kondenzáciou vodnej pary v rýchlo rotujúcom vzduchu najčastejšie v protismere pohybu hodinových ručičiek. Na jeho kontakt so zemským povrchom upozorňujú najmä zvírený prach a trosky rôznych predmetov.

Občas sa stáva, že na periférii samotného tornáda vznikajú tzv. podružné alebo sekundárne víry, ktoré silou často prevyšujú deštruktívny účinok hlavného tornáda.

O obrovských rýchlostiach rotujúceho vzduchu v najsilnejších tornádach svedčí najmä rozsah škôd a fatálne následky v postihnutých oblastiach.

Najvyššie namerané rýchlosti rotácie tornád sa šplhajú až k 500 km/h. Deštrukčný potenciál tornád býva najčastejšie výslednicou rýchlosti postupu a rotácie atmosférického víru, no nezanedbateľným faktorom je aj celkový čas, počas ktorého pôsobí na konkrétny objekt.

Na odhad sily a intenzity tornáda používajú meteorológovia najčastejšie Fujitovu stupnicu, ktorá kategorizuje silu tornáda na základe charakteru vzniknutých škôd. Najslabšie tornáda majú označenie F0, najsilnejšie F5.

V stredoeurópskych podmienkach však treba brať klasifikáciu s určitou rezervou, lebo Fujita zohľadňoval odlišný typ stavebných konštrukcií, používaných v USA.

Tornádo (tromba) v oblasti obce Sebechleby 15. augusta 2010. FOTO - N. POLČÁK

Zaznamenali ich aj u nás

Tornáda, resp. im zodpovedajúci rozsah škôd už boli na Slovensku viackrát zaznamenané. Väčšinou však chýba priamy obrazový alebo iný dokumentačný materiál, ktorý by zachytil tornádo priamo „pri čine“.

Výskyt tornád je teda najčastejšie určený len nepriamo, na základe dostupných informácií z druhej ruky. Podmienky vzniku tornáda môžu byť čiastočne identifikované aj na základe snímok meteorologických radarov, pomocou ktorých dokáže skúsený meteorológ odhaliť vývoj veľmi špecifickej štruktúry supercelárnej búrky.

Nejednoznačné predpovede

Stanú sa teda tornáda bežným a pravidelne sa vyskytujúcim javom aj u nás na Slovensku? Na túto zdanlivo jednoduchú otázku neexistuje dostatočne presvedčivá odpoveď.

Jedno je však isté: klimatická zmena už dnes podstatne mení fyzikálne podmienky, v ktorých supercelárne búrky vznikajú a vyvíjajú sa.

Vyššia teplota a vlhkosť vzduchu v prízemných vrstvách atmosféry a tým aj väčšie množstvo potenciálnej energie konvekcie (CAPE) bude v letnom období priamo nahrávať rastúcej intenzite búrok vrátane prívalových zrážok alebo tornád.

Či sa tieto javy budú v dôsledku otepľovania vyskytovať častejšie, je stále otázne. Veľmi pravdepodobne však dôjde k tomu, že vhodné podmienky na vznik tornád sa budú aj na Slovensku vyskytovať pravidelnejšie.

Nedávne udalosti zo Spojených štátov ukazujú, že dlhodobo vlhkejšie a teplejšie podmienky v atmosfére (v tomto prípade spôsobené najmä povrchovými vodami Mexického zálivu) môžu v kombinácii s vhodnou poveternostnou situáciou (aj vďaka fenoménu La Niña) viesť až k mimoriadnemu počtu silných tornád.

Autor pracuje na Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky, Praha.

Tornáda na Slovensku

Medzi posledné dokumentované prípady na Slovensku patria dve tornáda z roku 2004. Prvé sa vyskytlo 1. júna 2004 v okolí obce Veľké Zálužie a podľa dostupných informácií trvalo až päť minút.

Druhé bolo pozorované 19. júla 2004 v okolí Brezovej pod Bradlom. V oboch prípadoch išlo o výskyt tromby, ktorá sa preukázateľne dotkla zemského povrchu (podľa definície teda už ide o tornádo). Vzhľadom na nízku intenzitu (stupeň F0 až F1) však našťastie nespôsobila významnejšie škody.

K vzniku tornáda nechýbalo veľa ani pri sérii búrok z 15. augusta 2008 v okolí stredného Považia. Tento vývoj vyvrcholil v oblasti južného Poľska, kde pozorovali tornádo, zanechávajúce značné škody. Podľa informácií v médiách dosiahlo intenzitu F2 až F3.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  3. Cíťte sa v priestore príjemne
  4. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  7. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  8. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  9. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  10. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 826
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 771
  3. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 3 598
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 559
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 209
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 035
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 848
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 001
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 020
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 874

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Spolupracuje aj s firmou Apple. Peniaze na výskum ale nedostal

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

Neprehliadnite tiež

Vo vnútri Mesiaca je množstvo vody, pomôže pri kolonizácii

Voda sa na Mesiac dostala krátko po jeho vzniku.

Google pridáva do vyhľadávania a máp SOS upozornenia

Nový nástroj má upozorniť ľudí na hroziace nebezpečenstvo v ich okolí a poskytnúť užitočné informácie v krízovej situácii.

Robotický vysávač sa môže stať najväčším špehom v domácnostiach

Okrem prachu z podlahy pozbiera aj informácie o rozložení domu.

Sedem tipov, ako vám smartfón pomôže na dovolenke

Naplánujte si s ním cestu, vyhnite sa zápcham, nájdite najlacnejší hotel a prepočítajte cudziu menu.