Asteroidy môžu zničiť život na Zemi

Žijeme na kozmickej strelnici. Raz za čas Zem trafí nebezpečný asteroid.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - NASA)

Ten pohľad musel fascinovať. Burácajúca ohnivá guľa vstúpila obrovskou rýchlosťou do atmosféry, nasledoval len ťažko predstaviteľný náraz, aj vlny cunami.

Zažiť by ste však takýto pohľad nechceli. A nechceli by ste ani žiť v dobe, v ktorej pred 65 miliónmi rokov narazili do Zeme úlomky asteroidu - a zrejme ich bolo viacero.

Nasledovalo totiž jedno z najhorších vymieraní v histórii našej planéty. Zmizli dinosaury aj niektoré rastliny, zmenila sa klíma a na nejaký čas prekryl prach Slnko.

Svojej šance sa však chytili drobné, dosiaľ takmer bezvýznamné tvory. Z týchto cicavcov sa neskôr vyvinuli naši predkovia.

Kozmické zrážky

Vrátiť by sme sa však mali ešte o ďalších sto miliónov rokov ďalej.

Pravdepodobne vtedy sa v pásme planétok niekde medzi Marsom a Jupiterom rozpadlo vesmírne teleso 298 Baptistina. Po planétke, ktorá mohla mať okolo 170 kilometrov v priemere, ostalo niekoľko úlomkov. Najväčší z nich má dnes zhruba 30 kilometrov.

Vesmírna zrážka však časti telesa vystrelila na nové dráhy. Niektoré z nich prekrížili obežnú dráhu Zeme a Mesiaca a na konci kriedy zasiahli Zem i Mesiac, kde vytvorili kráter Tycho.

Samotným dopadom to však neskončilo. Okrem vytvorenia kráteru Chicxulub sa zmenila klíma, rozhoreli sa ozrutné požiare, rozvrat nastal v potravinovom reťazci a možno sa aj zvýšila kyslosť oceánov.

A toto všetko by sa raz mohlo zopakovať. Alebo takmer naisto sa aj zopakuje.

Čosi väčšie

Malou predzvesťou mohol byť tesný, pondelkový prelet asteroidu 2011 MD. Minulý týždeň ho objavili vedci z projektu LINEAR.

Zistili, že blížiaci sa asteroid je na kozmické pomery iba vesmírny trpaslík. Veľké škody by teleso veľké zhruba ako autobus nenarobilo, ak by samozrejme nesmerovalo priamo do centra niektorého z obývaných miest.

„Skončili by ste pri explózii a menšom kráteri," opisoval prípadnú zrážku pre National Geographic planetárny vedec Ben Weiss z MIT. „A nechceli by ste, aby niečo takéto pristálo na Manhattane."

K zrážke však nedošlo a ani dôjsť nemalo, čo astronómovia vedeli vopred. Ak by sa aj asteroid nachádzal na kolíznom kurze, kozmické teleso by skončilo niekde vo vodách južného Tichomoria. Tam by väčšie problémy nespôsobilo.

Na radosť je však priskoro: skôr či neskôr Zem nejaké väčšie teleso zasiahne. Na našu planétu každý rok dopadajú tisícky ton rôzneho prachu a kamenia z kozmu.

Asteroid veľký asi ako 2011 MD (zhruba 6 metrov x 15 metrov) trafí Zem približne raz za päťdesiat rokov. Väčšie raz za stovky a tisícky rokov, obrovské planetoidy raz za milióny.

„Ak to preto posudzujete z pohľadu blízkych priblížení asteroidov, nebola to nezvyčajná udalosť," dodáva preto Weiss. „Skôr či neskôr nás však čosi väčšie trafí."

Asteroidy a kométy

Ľudstvo v skutočnosti žije na rozsiahlej vesmírnej strelnici. Našou veľkou výhodou je, že Zem je vcelku malý terč.

Má atmosféru, mnohým zrážkam navyše zabránia veľkí plynní obri ďalej od našej hviezdy. Stalo sa tak napríklad v roku 1994, keď na Jupiter dopadli „úlomky" z roztrhanej kométy Shoemaker-Levy 9.

Kométy však nie sú asteroidy a majú iný pôvod aj zloženie.

„Hviezdam podobné" telesá sa nachádzajú najmä v pásme planétok za Marsom. Kentauri obiehajú niekde medzi Jupiterom a Neptúnom. Trójania zase prenasledujú planéty na ich obežných dráhach.

Ďalšie kométy a planétky krúžia v Kuiperovom páse za Neptúnom. A ešte ďalej zrejme leží Oortov mrak, kde sa pravdepodobne rodia kométy.

Nie všetky z týchto telies vznikli zrážkami. Mnohé sú pozostatkami po samotnom formovaní našej slnečnej sústavy. Preto natoľko fascinujú vedcov, asteroidy a kométy totiž môžu ukrývať odpovede na niektoré otázky, ktoré hovoria o vzniku nášho systému.

Výskum planétok

Aj preto na takéto telesá smerujú viaceré vesmírne misie. Napríklad aktuálna misia Dawn, ktorú americká NASA vyslal k planétkam 4 Vesta a 1 Ceres pred štyrmi rokmi. Sonda sa práve priblížila k Veste, okolo ktorej bude zhruba rok obiehať.

„Vesta je okno, ktorým sa môžeme pozrieť na úplné počiatky našej slnečnej sústavy a planét," dodáva pre New Scientist Carol Raymondová z JPL.

Vedci sú teraz zvedaví, aké výsledky misia prinesie. Tie, ale aj všetky podobné nám raz môžu prezradiť, ako sa správať v prípade, ak na Zem zamieri naozaj nebezpečný asteroid.

A možno aj pomôžu navrhnúť spôsob, akým sa ho zbaviť.

Porovnanie 4 Vesta ako ju videla misia Dawn a Hubblov vesmírny ďalekohľad. FOTO - NASA

Ako sa zachrániť pred asteroidom?

1. Atómová bomba

V prípade radikálnych situácií vraj treba siahnuť po radikálnych postupoch. No použitie jadrovej nálože by mohlo situáciu iba zhoršiť - úlomky z roztrhanej planétky by aj tak dopadli na Zem. Lepším nápadom je pomocou nukleárneho výbuchu asteroid iba odkloniť z kolíznej dráhy.

2. Trafiť ho

Aj zásah podstatne menším telesom by teoreticky mohol stačiť na to, aby sa približujúca planétka dostala mimo kolízneho kurzu. Asteroid smerujúci k Zemi by sme však museli objaviť s predstihom niekoľkých rokov a s takýmto predstihom ho aj zasiahnuť.

3. Pomaľovať ho

Znie to ako nezmysel. No v kozme treba rátať aj so silou slnečného vetra. Stačí preto namaľovať jednu stranu asteroidu na bielo a o zvyšok sa už postará naša hviezda. Platí však to, čo v predchádzajúcom prípade. Museli by sme to urobiť s dostatočným predstihom.

4. Slnečné plachty

Slnko by mohlo pomôcť aj inak. Ak by sme na asteroid pripevnili veľkú solárnu plachtu - a túto technológiu sme už odskúšali a funguje - slnečný vietor by asteroid mohol „odviať" mimo kolíznej dráhy. Problémom však môže byť, že asteroidy sú často zložito rotujúce objekty.

5. Zrkadlá

Správne umiestnené a nastavené zrkadlá mieriace na asteroid by mohli fungovať podobne ako posun vďaka atómovej bombe. Spôsobili by odparovanie časti vesmírneho telesa, čo by vytváralo akýsi malý tryskový pohon. Stačil by na odsunutie z nebezpečnej dráhy.

6. Rakety

Na papieri to znie jednoducho: prečo vymýšľať zložité postupy, keď stačí na asteroid nejako - asi pomocou pristátia sondy - pripevniť poriadny motor a zapnúť ho?

7. Gravitačný odklon

Teoreticky by stačilo „iba" umiestniť a udržať nejaké dostatočne hmotné teleso v okolí asteroidu. O zvyšok by sa už postarala einsteinovská fyzika. Problémom je, že toto „iba" je technicky nesmierne náročné a drahé.

ZDROJ: Discovery News

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 548
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 10 362
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 425
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 348
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 787
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 512
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 908
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 675
  9. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 477
  10. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 475

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

Čo plánuje Elon Musk na najbližších sedem rokov

Juhoafrický vynálezca má do roku 2024 veľkolepé plány.

Najlepší mobil na trhu (Vianoce 2017)

Samsung a Apple sa v boji o top mobil na trhu naťahujú s čínskymi značkami. Špičkové smartfóny začínajú od 600 eur.

Klonovaná Dolly sa nelíšila od svojich rovesníčok, ukazuje nová štúdia

Ovečka Dolly žila až do smrti v uzavretých priestoroch.

Hľadali inteligenciu a zistili, že mozog je ako sociálna sieť

Nemeckí vedci našli mozgové prepojenia, ktoré ovplyvňujú našu inteligenciu

Aj delfíny majú pytačky. Samci dávajú samičkám dary

Vedci sa domnievajú, že samci delfínov chcú takto ukázať svoje kvality.