Nenechajte sa zmiasť tým, ako Hunted: The Demon's Forge naoko klame telom. To, že na nej pracoval Brian Fargo (Fallout 1 a 2), ide o fantasy a pozrieme sa do nejedného dungeonu, by mohlo v milovníkovi temných a zatuchnutých podzemných chodieb evokovať jediné: máme tu konečne poriadne RPG v štýle kultového Dungeon Mastera, Stonekeepu, Isharov, Ultimy Underworld a podobne. Ale nie, to by ste narazili tvrdo do múru stereotypu a nudy aj napriek tomu, že sa tu budeme premávať po kobkách a hrateľnosť je skôr než moderná, arkádovo archaická. Práve preto pozor, Hunted je akčná hra. Takmer čisto arkáda, hoc primitívne RPG prvky nájdete i tu. No tie už spozorujete i pri pretekárskych hrách.
Takže jedno si treba zapísať okamžite za uši, nech nevznikne zbytočné nedorozumenie. Máme tu dvoch panákov vo fantasy krajine, ktorí bežia lineárnym tunelom stále dopredu, všetko cestou vymlátia, porazia odveké zlo (a za všetkým sa bude samozrejme ukrývať nesmrteľná láska a podobné bláboly), krv strieka prúdom a keď sa už podarí, dáte bod do jednej z troch vlastností zbrane alebo magickej sily. Aby to nebolo málo, nachádzate zbrane, štíty či zbroje. Všetko, čo vám môže pripadať aspoň v náznakoch ako RPG, sa dá dnes trpko nahradiť automatickou súčasťou akčných hier. Hrateľnosť Hunted je čisto arkádová, a to, že nájdete luk s lepším útočným číslom (ale strieľa pomalšie), znamená napríklad v FPS nájdenie účinnejšej zbrane. Bez zbytočného očakávania čohosi komplexného tak nemusíme prskať síru na to, že je Hunted hra plytká, plochá, primitívna, priamočiara a aby bolo tých P päť, tak aj podobná Pánovi prsteňov. Keď to máte konečne zapísané v sklerotických hlavách, nebudeme musieť aspoň neveriaco pozerať na číslo v hodnotení, prečo Hunted dostalo až toľko bodov, veď je to vskutku iba taky arkádový masaker.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Hlavní hrdinovia sú dvaja, Hunted je akčná hra zameraná na kooperáciu, takže umelú inteligenciu, ktorá keby sa nezasekávala v nevhodných chvíľach, inak obstojne bojuje, môže nahradiť živý človek. Caddoc je chlap conanovského typu: obrovská svalnatá postava, najlepšie si poradí s nepriateľom tvárou v tvár, používa ťažké meče, sekery, palcáty, no v prípade núdze vie vystreliť z pomalej kuše. E'lara je naopak zvodná deva s oblečením zakrývajúcim len to najnutnejšie, elfka spoliehajúca sa skôr na luky, no ak jej niekto dýcha na krk, tasí meč a snaží sa zachrániť si kožu. Rozdelenie na povolania (bojovník, lukostrelec) je dané aj sekundárnymi schopnosťami, takže Caddoc ich má orientované skôr na meče, E'lara na luky (zmrazenie, ohnivý výboj, tvrdá strela rozbíjajúca štíty...). To, za ktorú postavu budete hrať, je len na vás, môžete si úlohy meniť aj počas úrovne na špeciálnych miestach, podobne aj vylepšovať postavy za nájdené kamene smrti. Je ich dostatok, takže ku koncu sú hrdinovia skutočne odolní a silní.
Hrateľnosť je založená na dungeonoch alebo aj exteriérov, pospájaných akoby do miestností. Oddelené dverami či skalami, pomedzi ktoré sa musíte pretlačiť či podliezť spadnutý kmeň stromu - ukrytý loading. Ak vstúpite do arény, začnú sa na vás vo vlnách valiť nepriatelia, po ich likvidácii pozbierate zlato, liečivé nápoje či doplňujúce manu (vyvolávate pomocou nej špeciálne ataky a pomocné kúzla), zbrane a ide sa ďalej. Samotný boj nepatrí, čo sa pravidiel týka, medzi zložité a komplikované systémy. Pri kontaktných súbojoch jedným tlačidlom útočíte, druhým aktivujete štít (tie sa postupne ničia, klesá im obranné číslo) a hráte ako klasickú hack&slash akciu, také Diablo, len hrdinu vidíte spoza jeho pliec. Strelecké pasáže sa podobajú Gears of War, dokonca funguje systém krytia za prekážky, spoza ktorých sa môžete činiť. Nič prekvapujúce.
Mnohí však môžete považovať tento model hrania za príliš monotónny a čudovať sa ani nemožno prečo. No práve v týchto momentoch na nás dýchol duch starých arkád, kde si nik nepotrpel na zložité herné prvky a cestou vpred sme sa museli prerúbať. Vtedy to bolo v dvoch rozmeroch, teraz sa môžeme tešiť z prostredia omnoho rozmanitejšieho, no práve tieto princípy zostali totožné. Nech to znie akokoľvek úchylne, bavilo nás to aj pre otrepaný námet, stereotyp v príbehu, postavách samotných. Hre totiž nechýba temná atmosféra, ktorú sme márne hľadali v hrách na motívy Pána prsteňov. Ide síce o fantasy klasického razenia, no zápletka je podávaná celkom príjemne a tvorcovia sa nebáli ukázať podzemné prostredie v depresívne ladenom štýle. Skutočne sme niekedy pocítili závan nostalgickej drsnosti, surovosti, kedy nemuselo byť všetko cenzúrované a viac sme si predstavovali ako skutočne na jednotlivých pixeloch videli. Čaro temnej fantasy nie je zachytené ako v surovom Zaklínačovi 2, práve naopak, vydáva sa smerom béčkových filmov, avšak o to viac sa jej darí zaujať.
Všetko možno pochopíte na príbehu. Caddoc a E'lara nie sú typickí hrdinovia, nejde im o česť a slávu. Vývojári vtipne prehodili charakterové vlastnosti oboch postáv. Čakali by ste, že Caddoc bude ten, kto sa vrhá do boja a nerozvážne presadzuje priamu, no o to krvavejšiu cestu vpred, rád vyhadzuje veci do vzduchu a podobne? Chyba - práve E'lara predstavuje hrdinu najprv konajúceho, až potom mysliaceho. Caddoc naopak musí svoju partnerku po boku skôr brzdiť a krúti hlavou nad jej priamosťou a prchkosťou. Obaja sa navyše neustále podpichujú, uťahujú zo seba a často stačí i jednoduchý dialóg a usmejete sa. Obe postavy sa navyše neradi stavajú do úlohy hrdinov: nechcú zachrániť svet pre dobrý pocit, ide im o peniaze. Preto ak sa vyberú po krvavej stope unesených ľudí do kedysi masívneho, dnes zničeného panstva Kala Moor, neberú príliš ohľad na ľudské nešťastie a skôr ako sláva ich zaujíma, čo za to dostanú. Príbeh je skutočne jednoduchý, drží sa úzkych hraniciach: mesto napadli z podzemia wargari (typicky nechutné fantasy príšery), ktorí uniesli ľudí a keďže je medzi nimi aj dcéra miestneho starostu, dostanete zaplatené, ak ju prinesiete späť.
Putovanie je to čisto lineárne, chodíte z jednej miestnosti do druhej. Zistíte, že wargari sa stali závislými na podivnej striebornej tekutine, budete sa túlať v podzemí, prenasledovať ich, natrafíte na minotaurov (tí mimochodom takmer úplne vyhubili elfov, takže vezmite jed na to, že ak ich E'lara zbadá, spraví nejakú hlúposť), nadávať budete na rýchlych pavúkov, príde na silnejších wargarov rôznych typov, celkom zaujímavých bossov, nepriatelia sa objavujú v silnejšej podobe, viacerí naraz, takže sa musíte obracať, či putujete v lese, podzemných kobkách alebo rozvalinách Kala Moor. Aby to nebolo málo, prídu na rad čarodejnice, nechýba ani drak. Nech sa na prostredie pozeráme ako striktne úzke, tunelovité, nám sa level design celkom pozdával, blúdenie v podzemí nám zachutilo. Neriešili sme síce žiadne zložité pasce, logické rébusy, všetky dvere sme otvárali prostým hľadaním dôležitých predmetov. Čo potešilo, boli rôzne situácie, pri ktorých museli obe postavy spolupracovať: Caddoc sa postavil na špeciálnu plošinu, ktorá aktivovala tajné dvierka s horiacou pochodňou. O tú si E'lara zapálila hrot šípu, strelila do mŕtveho tela a získali sme potrebný popol bojovníka na tajný rituál.
Napriek spomínaným súvislostiam sa nemusíte obávať markantného zapájania šedej kôry mozgovej. Práve to môže vadiť niektorých hráčom. Možno by si hra zaslúžila viac hardcore prístup a nie len zúrivú akciu. Sklamaním preto nie je ani jednoduchá umelá inteligencia nepriateľov - nespolupracujú, ale dokážu vám zatopiť svojou presilou. Váš parťák ovládaný umelou inteligenciou nie je absolútnym nemehlom, no stalo sa nám, že sa zasekol na mieste a nechcel pohnúť ďalej. Inak bezproblémovo fungovalo oživovanie padlého kolegu (nemusíte k nemu prísť, hodí vám uzdravovací nápoj i z diaľky), boostovanie špeciálnych abilít a podobne. Náročnosť je na normálnej obtiažnosti pomerne jednoduchá, no verte, že Hunted sa oplatí prejsť znovu. Otvoria sa vám totiž hardcore možnosti a to už bude tak trochu iná káva.
Technické spracovanie pôsobí mierne rozporuplne. Unreal engine 3 už má najlepšie roky za sebou, no stále dokáže príjemne očariť. Je vidieť slabšiu úroveň textúr, nie až tak spektakulárne grafické efekty. Nebudete slintať nad tečúcou alebo striekajúcou krvou, v tmavých dungeonoch osvetľované steny zapáleným šípom nevyzerajú extra príťažlivo, ale k vybudovaniu atmosféry nám to bohate stačilo. Kedysi sme boli nadšení pri letiacom fireballe osvetľujúcom kobky, teraz to berieme ako samozrejmosť. Potešilo aspoň čiastočne zničiteľné prostredie - niektoré prekážky, za ktorými sa nepriateľ ukrýva, sa dajú zničiť. Celkovo je však Hunted bludisko, nie práve najkrajšie, avšak nám sa tie spletité chodbičky až úchylne páčili. Ozvučenie je situované primárne do boja, takže zvukové efekty neprekvapia, dabing sa podaril. Nielen u troch najhlavnejších postáv (Serafínu nadabovala Lucy Lawless, ktorá si zahrala napríklad seriálovú Xenu), ale aj NPC, tie vám prerozprávajú svoj životný príbeh po oživení kameňmi smrti. Škoda len príliš počuteľného štúdiového efektu. Hudba je správne epicky pompézna, jednotlivým skladbám kvalitu uprieť nemožno, no neodmietli by sme väčší počet skladieb. Nie, že by sa opočúvali, sú vskutku výborné, avšak hudba sa nemohla následne vyšvihnúť v hodnotení ešte vyššie.
Na záver sme si nechali bonbónik. Čerešničku na torte. Hunted: The Demon's Forge obsahuje editor máp. Nie, že by ste si vytvorili krásnu krajinku so všetkým, čo k tomu patrí, tam hodili stromček a tam zas domček. Máte pred sebou štvorcovú sieť miestností, vyberiete jej charakter, zvolíte aký nepriatelia v akých vlnách budú na hráča skákať, čo z nich bude padať, ktoré dvere sa po všetkom tom huriavku otvoria. Je to jednoduché, nenáročné, nevytvoríte s tým zázraky (nové veci si kupujete za zlato získané v kampani), ale je to celkom fajn rozšírenie hry. Hlavne ak v ponuke nájdete niekoľko desiatok máp s pestrými arénami priamo od inXile Entertainment. Ono to riadne zvyšuje už i tak celkom fajn hernú dobu príbehu (cca 10 hodín). Veríme, že práve do tohto nástroja ešte vývojári investujú a dodajú hráčom ďalšie a ďalšie objekty, typy arén a podobne.
Má ten správny nádych šmrncnutý staršími hrami, príjemne potešilo meniace sa prostredie. Jednoducho máme pred sebou kvalitne odvedenú prácu, kde sa sem-tam chybička samozrejme nájde, no hra zatiaľ dopláca na to, že od nej niekto čakal čosi iné, než ona v skutočnosti je. Ak nemáte nič proti podobným projektom (Die By the Sword, Severance: Blade of Darkness, Knights of the Temple, Enclave), užijete si pravú dungeonovú atmosféru, len v akčnom šate. Za editor bod navyše.
