BRATISLAVA. Asteroid s priemerom päť až dvadsať metrov sa rýchlosťou stotisíc kilometrov za hodinu rútil priamo na Zem. Stále zrýchľoval. A v poslednej chvíli ten kus kameňa zmenil smer, preletel ponad Antarktídu a vrátil sa do vesmíru.
Zhruba toto sa odohralo v pondelok večer nášho času. Na Zemi to paniku nespôsobilo, vzdialenosť, do ktorej sa asteroid dostal, je totiž bezprostrednou len z pohľadu nekonečného vesmíru. Okolo Zeme preletel vo vzdialenosti približne dvanásťtisíc kilometrov.
Bližšie ako družice GPS
Zdá sa to veľa, no asteroid sa dostal oveľa bližšie, ako je od Zeme vzdialený mesiac, „predbehol“ dokonca aj umelé družice, ktoré sú základom navigačného systému GPS.
Astronómovia spozorovali kus kameňa, ktorý sa oddelil od oveľa väčšieho asteroidu asi pred týždňom, nazvali ho 2011 MD.
Vedeli, že nespôsobí žiadne škody. Aj keby sa dostal k Zemi bližšie, ako očakávali, neprešiel by atmosférou.
Vedci varujú, že nie všetky asteroidy budú neškodné. NASA odhaduje, že raz za sto rokov na Zem dopadne asteroid väčší ako 50 metrov, ktorý môže spôsobiť lokálne katastrofy alebo záplavové vlny. Raz za niekoľko stotisíc rokov by mal na Zem doraziť asteroid, podobný tomu, ktorý pred 65 miliónmi rokov spôsobil vyhynutie dinosaurov.
Malý, ale častý terč
Napríklad v roku 1908 vybuchol nad ruskou Sibírou asteroid, pričom sila explózie vraj až tisíckrát prekonala atómovú bombu, ktorá zničila Hirošimu.
Tragédii zabránilo len to, že oblasť bola veľmi riedko osídlená. Ak by sa niečo podobné stalo teraz nad Európou, následky si vie predstaviť len málokto.
A čo teda môžeme robiť? V podstate môžeme len sledovať oblohu. Ak sa bude blížiť veľký objekt, musíme sa snažiť vypočítať, kam dopadne, a minimalizovať škody. Operáciu ako vo filme Armageddon sme zatiaľ neotestovali.
A musíme sa skrátka zmieriť s tým, že aj keď Zem je z pohľadu vesmíru len malým terčom, navždy naň bude mieriť množstvo vesmírnych telies, píše magazín TIME.
Prečo ich skúmať?
Hoci nie sú také atraktívne ako planéty Mars alebo Jupiter, vedci upozorňujú, že sa o nich máme čo naučiť.
1. Ukrývajú tajomstvá slnečnej sústavy
„Materiály v asteroidoch predstavujú základné stavebné kamene planét,“ upozorňuje Carol Raymond z Dawnovej misie pri NASA, ktorá odštartovala výskum týchto skalnatých útvarov. Asteroidy Ceres a Vesta, ktoré skúmali, mali odlišné zloženie, aj keď vznikli približne v rovnakom čase. Záviselo to totiž od ich polohy v slnečnej sústave. Po preskúmaní každého asteroidu tak možno odhaliť počiatok slnečnej sústavy.
2. Môžu poodhaliť začiatky života
Vedci dodnes neprišli na to, ako vznikol na Zemi život z neživej organickej hmoty. Asteroidy ako 2 Pallas a 10 Hygiea, ktoré mali v minulosti vodu, zdá sa, majú organické zlúčeniny. Aj keď v súčasnosti majú tieto asteroidy jednoduchšie chemické zloženie ako Zem, sú viac podobné podmienkam, ktoré existovali v slnečnej sústave v mladšom období. „Ide o podmienky, ktoré mohli byť priaznivé pre život v minulosti,“ uvádza Raymond.
3. Môžeme z nich ťažiť kovy
Asteroidy by mohli byť zdrojom cenných kovov. Na tento výskum je však nevyhnutné poznať ich zloženie a technické aspekty cesty k nim.
4. Môžu ohroziť život na Zemi
Niektoré asteroidy prekračujú často obežnú dráhu Zeme. Napríklad v januári asteroid 2010 AL30, ktorý bol široký len 11 metrov, minul zem o 130tisíc kilometrov. Znepokojujúcim je asteroid Apophis, ktorý je veľký ako dve futbalové ihriská. Ten by mal Zem tesne minúť 13. apríla 2036.
5. Astronauti ich môžu navštíviť
Ako prví by mali asteroid navštíviť Američania v roku 2025. Posielanie ľudí na tieto skalnaté útvary by mohlo spôsobiť zmenu ich dráhy, a tak minúť samotnú Zem.
Denisa Ballová
