Nie síce toľko, čo strieľačiek z druhej svetovej, no stále má tento žáner dostatočne bohaté zastúpenie, aby ste nich mohli blbnúť desiatky hodín. Áno, myslíme na zostavu od Rockstaru (séria Grand Theft Auto, Red Dead Redemption a dokonca i Bully), občas prispeje aj niekto zvonku, pozrite sa na Saints Row či Crackdown. Pred dvomi rokmi zvádzali tuhý boj a kráľa mestských akcií dva projekty: Prototype a inFamous. Absolútnym hitom sa nestala žiadna z nich, no obe si našli dostatok priaznivcov a pokračovania sú na ceste. Na jedno z nich, inFamous 2 od Sucker Punch, sa teraz pozrieme.
Vylepšovať rozhodne bolo čo. Zaujímavá zápletka, hlavný hrdina, rozhodovanie medzi dvomi cestami v príbehu a voľnosť s obrovským množstvom sekundárnych misií. To všetko bolo pekné, avšak ani tieto fakty nezabránili tomu, že sme sa postupne nudili stále viac a viac. Aby bola hra úspešná, nepotrebuje mať zo všetkého niečo, ale musí mať svoju virtuálnu dušu. Chýbalo nám to, neboli sme extra nadšení. S inFamous 2, ktoré vychádza znovu exkluzívne pre Playstation 3 sa zmenilo práve toto. Čím to je? Netušíme, ale do celého deja sme viac zasvätení, viac ho prežívame, prostredie sa nám pozdávalo omnoho viac, hrozba prichádzajúceho nebezpečenstva zúrivo klopala na dvere. Tentoraz to už skutočne funguje aj napriek tomu, že si inFamous 2 ponecháva arkádovo rezanú tvár.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Na to si budete musieť zvyknúť: hlavný hrdina Cole je síce chlap ako sa patrí, no keď ho začnete ovládať, bude vám to pripadať akoby ste mali pod palcom nejaké zvieratko v infantilnejšej plošinovke. Možno ide len o subjektívny pocit, no udrie vám okamžite do očí a budete si na to musieť zvyknúť. Cole totiž nedokáže chodiť pomaly, neustále beží, po budovách skáče ako veverička po stromoch a keď príde k najhoršiemu, dokáže za pomoci elektrických výbojov plachtiť. Nechytajte sa ešte za hlavu teraz vám všetko v skratke vysvetlíme. Cole bol poslíček, no jedna jeho zásielka bola obzvlášť pikantná. Epicentrum výbuchu, v ktorom sa Cole prebudil, hrdinovi napovedalo, že sa tu niečo šeredne pokafralo. Lenže on žije a navyše získal superschopnosti: dokáže ovládať elektrické výboje. Nebude nimi očarúvať miestne slečny, lež musí zaveliť do boja. Nielenže je svet pred absolútnym zrútením, anarchistické skupiny ovládajú dôležité zdroje, ale z inej dimenzie začínajú vystrkovať rožky rôzne potvorky. Chlieb a soľ nechcú. Leda tak s nimi zbaštia vás.
inFamous sa síce minule snažilo zahrať na citlivú notu, avšak práve arkádová hrateľnosť definitívne pochovala snahu o serióznosť. Nevadí, dvojka v tom pokračuje, síce sa jej to darí o čosi viac, snažíte sa biť zmutované potvorky po hlave, pripadáte si skôr ako v béčkovom filme, kde to treba všetko vymlátiť. A vás to celé neskutočne baví, pretože je to správne bláznivé, celé to krásne búcha a prská, snažíte sa získať skill, aby ste bacli po gebule tú najväčšiu rárohu, ktorá pustoší celé mestá a... a jednoducho sa bavíte. Fakt, naozaj a skutočne. Do behania po obrovskom meste New Marais je totiž citlivo vložený boj proti teroristickej skupine a okrem toho buď civilistom pomáhate plnením prostých postranných misií alebo ich naopak proti sebe poštvete (a potom tí nevďačníci do vás i kopú, inak si vás fotia, tlieskajú vám). Takže na záchranu sveta tu máme príjemne namontovaný odboj proti gestapáckym vojakom.
Karma je sviňa, to vám potvrdí aj Earl, ale veď i vy ste si už aspoň raz dali do kávy miesto cukru soľ, či si na vás uľavil romanticky štebotajúci vtáčik. Presne tak to je i v inFamous 2. Teda nie, že by ste vykonávali na niekoho veľkú potrebu, ale ak civilistom pomôžete, budú vás mať radi. Liečite chorých, obraňujete nevinných pred vojakmi, odstraňujete bomby a podobne. Príkladov je hneď niekoľko a všetky sa vám objavujú náhodne na mape vo vašej blízkosti. Môžete ich teda pri presune za príbehovou misiou vyriešiť alebo veselo ignorovať. Výber je na vás, avšak modrá aura prezentujúca dobré konanie (červená naopak zlé, snáď to bude politicky korektné, ale my sme to nevymysleli) vám otvára bonusové schopnosti. Preto je lepšie si zvoliť, za ktorú stranu budete kopať. Ono tých volieb je podstatne viac a najlepším príkladom je hneď úvodné moralizovanie: musíte elektrickým výbojom aktivovať stanicu na opačnej strane rieky, aby bol spustený padací most. Môžete si nasadiť svätožiaru, spraviť ako sa vám káže, zlých panákov v prístave postrieľať, uzdraviť zranených. Alebo naopak pustíte do stanice toľko šťavy, že vybuchne i so všetkými nepriateľmi. A civilistami. Uľahčíte si prácu alebo budete dbať na poriadok?
Hrateľnosť inFamous 2 sa nám nápadne podobala (v jej príťažlivosti, animálnosti, chytľavosti) na prvé diely GTA-čka. Isteže, tam panák chodil, strieľal, kradol autá a vozil sa v nich, tu nám vie hrdina skákať, driapať sa po budovách, zosielať na nepriateľom blesky a autá maximálne tak hádže po nepriateľoch. Ale predsa. Otvorený svet je nutné najprv postupne odhaliť plnením sekundárnych misií: tie sú zložitejšie než náhodné "rýchlokvašky" z ulice, ale na príbehové posuny nemajú. Musíte niekam prísť, mnohokrát zabiť partičku grázlov alebo niečo aktivovať (a to niečo stráži nepriateľská grupa) či naopak deaktivovať, niečo niekam doniesť (už to poznáte, tie červené bodky na radare skutočne nesymbolizujú kamarátov) a podobne. Hoci sa ciele misií skutočne rôznorodo obmieňajú, ide v podstate o to isté. Ale nás to neskutočne bavilo - už pre odmenu v bodoch skúseností, ktoré následne môžete investovať do zlepšenia konkrétnych schopností. Takže na začiatku vidíte jednu časť obrovského ostrova (s krásnym centrom, monumentálnym kostolom, bažinami), následne dostávate spod vplyvu nepriateľskej frakcie jednotlivé bloky plnením postranných misií. Tie sa vám odomykajú postupne a niekedy dostanete možnosť, či ich splníte drsne a ľudia na vás budú nadávať alebo pekne pomôžete a natrápite sa.
Dobre, už sa opakujeme, tak si povedzme, čo obnáša samotná hrateľnosť: Cole je drsný hrdina. Pád z výšky ho nezabije, takže lozí po budovách ako kríženec opičky, Tarzana a Ezia z Assassin's Creed. Nie, že by to bolo prirodzené presúvanie sa, Cole skôr hopká a skáče, ale je to fajn, pretože môže aj slide-ovať po vysokonapäťových drôtoch. A keď chce, tak aj čiastočne levitovať. To všetko vďaka jeho nadprirodzeným schopnostiam, ktoré sme spomínali vyššie. Elektrickú energiu dokáže Cole využívať na ničenie elektrických zariadení (šokujúce), ale taktiež ju používa ako strelnú zbraň. Proste ako mág vo fantasy posiela firebally na kostlivca, tak Cole flusá na nepriateľa modré elektrické výboje. Je ich niekoľko druhov, no to nie je všetko, môže hádzať i elektrické granáty, rôzne pasce. A možno vie aj uštrikovať krásny elektrický šál na zimu, no k tomu sme sa nedostali. Boj na diaľku je preto zbavený zbierania klasických strelných zbraní a munície do nich. Na blízko vyberie Cole svoju krásnu bakuľu, ktorá taktiež srší energiou. Elektrickou - ak by to niekto nečakal. Oháňa sa ňou ladne, robí kombá a keď ho naučíte špeciálnym kúskom, predvádza na obrazovke nádherné fatality. Tá detská radosť v hráčových očiach pri sledovaní spomalených záberov efektných úderov, to je na nezaplatenie.
Boj i poskakovanie je nesmierne arkádové, rýchle a tým pádom i adrenalínové. Ak vám zdravie poklesne na minimálnu hranicu, obraz sa zmení na čiernobiely, do toho vám začne znieť nepríjemná skladbička, ktorá akoby vypadla zo seriálu Lost a... a musíte vziať nohy na plecia, niekam sa ukryť, chvíľu počkať a neskôr pokračovať v boji. Alebo proste zahyniete, preberiete sa pri najbližšej nemocnici, ktorých je na mape neúrekom a idete danú scénu pokoriť znovu. Nik vám nehádže zbytočne polená pod nohy, nemusíte opakovať náročné pasáže s dôrazom kladeným každý krôčik, kde je každý prešľap potrestaný. Ak zomriete, veľmi dobre viete prečo. Traja klasickí strelci sú často otravnejší a nebezpečnejší než jedna helikoptéra, takže sa musíte riadne obracať, kombinovať útoky. Elektrická energia však nerastie na stromoch (hoc si to zrejme niektorí aktivisti myslia), dočerpáte si ju z rôznych zdrojov (elektrické lampy, generátory, alternátory... v meste ich je na budovách neúrekom). Nie je nič horšie, ak skončíte bez šťavy a musíte sa postaviť proti presile tvárou v tvár. Arkádový je aj RPG systém, žiadne levelovanie, pridelovanie bodov do zdravia, šťastia, lásky a peňazí. Ak splníte úlohu pre danú schopnosť a máte dostatok expov, jednoducho si danú schopnosť odomknete.
Každému musí byť zrejmé, že dôležitú úlohu v tomto prípade zohráva samotné mesto. Je pestré zmesou rôznych lokalít, spracovanie tiahne skôr k realite ako komixovému looku. Grafika je na jednej strane farebnejšia, no v rozumných medziach - ide zvyčajne o neónmi vysvietené centrum s kinom (ktoré ponúka niekoľko zábavných filmov ako napríklad Hey, low Reach), chudobné príbytky sa topia v šedej farbe. Grafika je v prvom rade rýchla, dohľadnosť dostačujúca, fyzikálny engine funguje na vybrané objekty vynikajúco, animácie pohybov sú vzhľadom na arkádu postačujúce. Nebudete nijako ohúrení, sklamanie však nehrozí v žiadnom prípade. Podobne by sme mohli písať dlhé vety o zvukoch, ale je to zbytočné: ticho je málokedy, ste predsa vo veľkom meste a robíte riadny rámus, dabing je dostačujúci pri hlavných postavách, vedľajšie počujete len v jednej, dvoch vetičkách pri sekundárnych úlohách. Hudba sa tvári nenápadne, no ak ju začnete vnímať, oceníte jej tvrdú prácu, ktorú robí na pozadí. Orchestrálny soundtrack sklame málokedy, v inFamous 2 nehrá prvé husle, ale je podobne ako napríklad defenzívny center v hokeji (či futbalový DM) pracantom odvádzajúcim čiernu prácu, bez ktorej by však tím (teda hra) nefungovala stopercentne.
Ovládanie sme už čiastočne načrtli - je rýchle, no nespoliehajte sa na to, že by ste všetko odohrali stláčaním dvoch tlačidiel. Využijete totiž úplne každé a nemusíte sa obávať zapletenia prstov. Všetky útoky a špeciality vývojári vynikajúco rozvrhli na všetky tlačidlá gamepadu, pričom sa ich učíte za pochodu. Interface celkovo je navrhnutý priateľsky a prehľadne, trochu nás zamrzí len to, že na radare počas hrania vidíme sekundárne úlohy len ak sme v ich blízkosti (na mape vidno sú). Automatické mierenie sa dá vypnúť, takže sa ovládanie stane razom akčnejšie. Mierne zamrzí fakt, že do strán sa môžete posúvať len po vybraných rímsach, ale to už ťaháe z päty. Náročnosť je adekvátna chytľavej zábave. Veľmi nás potešila aspoň čiastočná umelá inteligencia nepriateľov. Nejde o tupé stádo, ono vás budú tí oranžoví panáčikovia chcieť obklúčiť, presúvajú sa a rozhodne nebežia oproti vám po jednu otcovskú spakruky. Doba hrania sa odhaduje ťažko, avšak nepredpokladáme, že si inFamous 2 kúpite len preto, aby ste hrou presvišťali ako kampaňou Call of Duty. Misií je neúrekom, vyblázniť sa môžete na mnohých miestach a komu sa to bude máliť a povie si, že to je málo, siahne po úlohách vytvorených inými hráčmi! Tak a teraz si pekne sadnete a budete blbnúť ďalšie a ďalšie hodiny. Samozrejme nie sú príbehom zviazané, často ani extra kvalitné, ale sú tu a vy si z nich vyberiete tie svoje a bavíte sa ďalším obsahom.
Akčná hra inFamous 2 príjemne prekvapila. Arkádová hrateľnosť môže na prvý pohľad odrádzať, ale pokračovanie konečne prinieslo to, čo chýbalo jednotke: plnohodnotnú zábavu, ktorá sa nevytráca ani po hodinách hrania. Nie je to žiadny originálny projekt, no postačí niekoľko úloh, zúrivej akcie a budete v tom znovu až po uši. Ak sa chcete vyblázniť pri jednoduchšej akcii, ktorá napokon má celkom kvalitný príbeh, systém rozhodovania a RPG prvky, ste na správnej adrese. Je to tak šialene rýchle a akčné, až je to chytľavé.
