Dvojica potápačov sa ponára pod morskú hladinu. V modrom svete smerujú ku koralovým útesom kdesi neďaleko Austrálie.
Obklopení húfmi rýb sa vznášajú popri čudesných štruktúrach, v ktorých sa ich obyvatelia ukrývajú pred predátormi.
Vyrušujú drobné tvory, ktoré unikajú po morskom dne alebo sa snažia nájsť nejaké kúsky potravy. Bublinky z dýchacích prístrojov sú jediným dôkazom, že človek do týchto miest nepatrí.
Napriek tomu ich dokáže zničiť. Podobné obrazy už čoskoro môžeme uvidieť iba v starých dokumentoch. Vedci upozorňujú, že svetové moria sú v oveľa horšom stave, ako si odborníci dosiaľ mysleli.
A nasledovať môže jedno z najväčších vymieraní druhov v histórii našej planéty.
Následky prídu
Oceány patria k najmenej preskúmaným oblastiam na Zemi a odhaduje sa, že riadne sme preskúmali len asi dvadsatinu morí. Ich stav je však kľúčový nielen pre rybárov a morské zvieratá, ale pre celú planétu. A ich stav je zlý.
„Zistenia sú šokujúce,“ hovorí Alex Rogers, vedecký šéf medzinárodného zoskupenia vedcov IPSO, ktoré sa zaoberá skúmaním a podporou výskumu oceánov.
„Pozeráme sa na také následky pre ľudstvo, ktoré nás zasiahnu už počas našich životov. A ešte horšie zasiahnu naše deti a generácie po nich.“
Práve IPSO sponzorovalo aprílové stretnutie rôznych vedcov v britskom Oxforde.
Tam odborníci z rozličných vedných odborov dospeli k záveru, že keď sa pospájajú všetky čiastkové výsledky, celkový obraz bude horší než doterajšie hypotézy. Tento týždeň ho chcú predložiť OSN.
Oceány totiž musia bojovať s výlovom, znečistením a okysľovaním. „Keď sme to všetko pospájali, zrazu bolo jasné, že sme v situácii, ktorá môže viesť k veľkému vymieraniu morských organizmov,“ hovorí pre New York Times oceánograf Chris Reid.
Šieste masové vymieranie
Život na Zemi má za sebou päť veľkých vymieraní. Počas permského život na planéte takmer vyhynul, naposledy pred 65 miliónmi rokmi zmizli dinosaury.
Za niektorými zrejme boli nárazy asteroidov či výbuchy supersopiek. Za šieste miznutie druhov však pravdepodobne bude zodpovedný človek.
„To, čo vidíme práve teraz, nemá vo fosílnych záznamoch obdobu,“ vysvetľuje pre BBC Rogers. „Zmeny životného prostredia sú oveľa rýchlejšie.“ Dejú sa najmä na chemickej úrovni.
Moria síce dokážu spomaľovať klimatickú zmenu na súši, no zároveň sa mení ich kyslosť. Podľa vedcov sú práve tieto zmeny obrovským problémom. Dokonca väčším než flotily plávajúcich fabrík na chytanie a spracovanie rýb.
Ako zabrániť vymieraniu?
1. Zastaviť nadmerný lov rýb.
2. Sledovať a následne aj zastaviť znečisťovanie vôd plastmi, hnojivami a iným ľudským odpadom.
3. Znížiť emisie skleníkových plynov.
