Rok 2011 si hráči istotne veľmi dobre zapamätajú. Neskúseným neprináša nič nezvyčajné, no to je iba zdanie. Okrem klasických pokračovaní úspešných sérií vychádzajúcich pomerne pravidelne (športové hry od EA, Need for Speed, Call of Duty od Activisionu) sa dočkáme i návratov úspešných značiek (Deus Ex, The Elder Scrolls, Battlefield, Tomb Raider), nových handheldov (3DS a Vita) či hier, na ktorých kvalitu už teraz vsadíme svoju kožu (Zaklínač 2 už vyšiel, Batman: Arkham City prepadákom podľa indícií nebude). Ale to môžeme teraz prehliadať. V rýchlom slede za sebou sa totiž objavili dve hry, na ktoré sme čakali roky. A obe sa stali akoby fenoménom v hernom svete. Dlhoročný vývoj Duke Nukem Forever a L.A. Noire z nich spravil legendy ešte pred vydaním. Ešte to musia potvrdiť kvalitou.
Detektívka L.A. Noire to už má za sebou a musíme s čistým svedomím prehlásiť, že tie roky čakania (na rozdiel napríklad od druhej Mafie) stáli za to. Austrálski vývojári z Team Bondi sa s výraznou podporou Rockstaru trápili viac než sedem rokov, prekonali exkluzivitu pre jednu platformu, prechodu na úplne nový engine... jednoducho veci, ktoré by ostatných tvorcov položili. Dobre, že sa tak nestalo. Žánrové škatuľkovanie L.A. Noire nie je na mieste. Hra totiž klame telom: vyzerá ako akčný titul v štýle Grand Theft Auta. Máme tu otvorený svet, hráč sa chopí úlohy mladého policajta v Los Angeles a ostatné, jeho kariérny postup, je už len na nás. Teda len na oko. L.A. Noire totiž v žiadnom prípade neponúka akčný zážitok otvoreného sveta, množstva akcií a zábavy. Ide o hru, ktorú drží pokope príbeh, samotné vyšetrovanie, a to jazdenie v aute po obrovskom LA je tu len akoby do počtu. Dokonca ho nemusíte absolvovať, šoférovať a voziť vás na dôležité miesta môže váš parťák.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Nájdeme tu aj typickú mestskú akciu, to by bolo od vývojárov príliš odvážne, keby ju vynechali, no ostrostrelci míňajúci tony olova ostanú veľmi skoro rozčarovaní. Už len to, že tentoraz stojíte pevnými nohami na strane zákona vás neoprávňuje k zbytočnému strieľaniu či ničeniu prostredia. Šialená jazda s narážaním a devastovaním mesta je nežiaduca a sami si uvedomíte, že takto v podstate ani konať nechcete. Los Angeles vymodelované podľa rôznych zdrojov v štýle 40. a 50.tych rokov je obrovské. Tak veľké, že sa v ňom budete strácať. Žiaľ je vidno krutú pravdu. Pôvodné plány vývojárov boli nezmyselne megalomanské. V hre nenájdete obliekanie postáv či desiatky minihier. Jedinou zábavou sa tak stane drsné vyšetrovanie zločinov. Na druhú stranu akoby prázdnota prostredia istotne poslúži tvorcom k zaraďovaniu dodatočného obsahu. V tomto prípade to považujeme za absolútne logické a rozšírenie v podobe DLC i príjemné.
Ale zanechajme na teraz snívanie o takmer nekonečnej hre. V L.A. Noire sa zhostíte úlohy mladého policajta Cole Phelpsa, ktorý sa vyznamenal v druhej svetovej vojne a svoju budúcnosť zasvätil boju proti zločinu. Začínate ako radový pochôdzkar s prostými prípadmi, ktoré vám zaberú len niekoľko desiatok minút. Zabezpečenie miesta zločinu a zbieranie stôp, pátranie na vlastnú päsť a odhalenie prvej vraždy vám ako bažantovi okamžite otvorí dvere k postupu. Lenže to je len začiatok, práca detektíva je náročná. Niekoľko prvých prípadov vás uvedie do deja, ukáže, čo všetko môžete neskôr očakávať. Nenechajte sa pritom zastrašiť skromným počtom prípadov. Je ich len dvadsaťjedna, pričom prvými len tak preletíte. Až neskôr sa ukáže herná doba, ktorá sa pri poctivom hraní hravo preklenie cez dvadsať hodín.
Musíme zopakovať, že nie v akčnom štýle. Nebudeme uvádzať žiadne konkrétne prípady, ich vyšetrovanie by potom stratilo šťavu, no dostane sa na pokusy o vraždu, fingované zabitie a neskôr i na krvavé masakre, do ktorých sa postupne vkráda strach z neobjasneného prípadu Black Dahlie. Do toho si budete užívať Phelpsove flashbacky z vojny, čítaním novín sa rozbehne sledovanie inej príbehovej línie a všetko sa to celé pekne zamotá. Keď ste v iných hrách vnímali brutálne vraždy ako nutnú súčasť rozprávania, v L.A. Noire budete zmasakrované, nahé ženské telá prezerať skôr citlivo a bez zbytočného preháňania - nie je to hra pre slabšie žalúdky, vraždy v hre sme brali až takmer osobne. Brutalita a násilie v tak surovej podobe, hlavne animálne podanej, nemusí obsahovať potoky krvi. K znechuteniu vám postačí aj domáce násilie alebo iné ľudské hlúposti, ktoré sa často končia smrťou. Nepotrebnou. Netreba sa obávať postupne vkrádajúcej sa monotónnosti. Ak si začnete uvedomovať stereotyp, prebehne v hre povýšenie, dostanete sa k vraždám, neskôr k protidrogovému, vymeníte partnerov a tí rozhodne nie sú len umelými bábkami v príbehu.
Po prebratí prípadu sa presuniete na miesto činu. To je už zabezpečené policajtmi, na inkriminovanej ploche je lekár, takže si môžete vypočuť ich informácie, obhliadnuť telo, zabezpečiť stopy, nachádzate prvé dôkazy. Identifikácia obete je len začiatkom. Nasleduje pátranie po tom, kto by mohol mať s vraždou niečo spoločné. Vypočúvanie svedkov, prípadne rodinných príslušníkov, zbieranie nových informácií, nenápadných indícií a hlavne toho, čo sa pred vraždou stalo, dvíha atmosféru nenápadne k napínavému napredovaniu. Môžete pátrať po okolí, prezerať byty, aktívnych predmetov nie je mnoho, nie všetky sú spojené so zločinom. Už pri prvých vypočúvaniach zistíte, že bezhlavé kladenie otázok vám napriek lineárnemu príbehu príliš nepomôže a zároveň nie je ani zábavné. Práve na stopy, ktoré ste našli, sa môžete obrátiť pri dokazovaní viny či získavaní ďalších informácií.
Každá postava pred vami môže niečo skrývať. Nemusí vyslovene klamať, no zamlčiavanie celej pravdy je takmer pravidlom. Práve preto sú na výber tri druhy reakcií na odpovede vypočúvaných. Najprv si zvolíte tému rozhovoru, následne vypočujete osobu a môžete reagovať: buď zvolíte pomerne milý tón, dáte za pravdu osobe, skúsite na ňu pritlačiť alebo ju obviníte z klamstva. Pri poslednej možnosti je nutné mať po ruke dôkaz, inak sa k ničomu nedostanete. Zároveň je vhodné reagovať správne, lebo sa nemusíte dopracovať k dôležitým stopám, odhaleniam či informáciám, ktoré vás posunú ďalej, pomôžu s prípadom. V pokročilej fáze vyšetrovania tak môžete strieľať naslepo, čo vám prácu len znepríjemňuje. Kolotoč vypočúvania a hľadania stôp sa postupne zamotáva, niekedy dôjde ku krivým obvinenia - a to len preto, že ste niekde niečo prehliadli, viedli vypočúvanie zlým smerom. Hľadanie motívov je zábavné a všetky zozbierané informácie konfrontujete so zápiskami vo vašom denníku. Pokročilá znalosť angličtiny je nutnosťou. Predmety musíte vziať do ruky a analógovou páčkou ich otáčate, zameriavate sa na dôležité miesta signalizované vibráciami. Efektné a efektívne.
Až doposiaľ sme sa nevenovali technickému spracovaniu, ktoré zohráva v hrateľnosti dôležitú úlohu. Mesto je síce gigantické, no jeho grafická kvalita je len nadpriemerná, očarení nebudete. Poškodenie vozidiel je tiež už na dnešnú dobu skôr samozrejmosťou ako dych vyrážajúcou novinkou. Vynikajúco pôsobia animácie pohybov, zgustnete si však hlavne na mimike tváre jednotlivých protagonistov. Nejde o samoúčelné ksichtenie sa v rôznych situáciách, pretože práve správanie sa vypočúvaných, pohyb očí a ďalšie drobnosti vám odhalia, či sa niekto snaží niečo zamlčať alebo klame. Pôsobí to vynikajúco a robí z rozhovorov niečo doposiaľ nevidené, takže si ich užijete. Prípady si môžete neskôr znovu prejsť, vnímate rozdielne správanie sa ľudí pri vypočúvaní, iných otázkach a často zbadáte jemné náznaky toho, čo ste predtým prehliadli a nesplnili všetko na 100%. Funguje i uchlácholenie osoby milým prístupom a následné odhalenie dôkazov, kedy prekvapenie neuhrajú. A to sme si mysleli, že nám Mass Effect ukázal všetko. Napriek tomu je grafické spracovanie prostredia len nadpriemerné, uvidíte to pri sledovaní budov potiahnutých jednoduchšími textúrami. Zamrzí aj často výrazný pokles frameratu.
Nadabovanie všetkých zúčastnených prebehlo na výbornú, rozhovory pôsobia priam filmovo, úplne prirodzene. Dabingoví herci odviedli maximum, neodrapkávajú svoje repliky, ale ich hovoria prirodzene, menia intonáciu hlasu, robia prestávky medzi vetami, reagujú podráždene, ustráchane. Ostatné zvuky až tak veľmi nezaujmú, tvoria skôr pozadie, ktoré nevnímate v kladnom a ani zápornom zmysle slova. Hudba sa nesie v dobovom štýle - je to noirovka ako vyšitá, berúca si za vzor staršie filmy, takže tu nenájdete žiadnu elektroniku, ale skôr jazz, jednoduché klavírne melódie. Neprejavuje sa výrazne, len vhodne dotvára danú situáciu. Pri prestrelkách sú melódie rýchlejšie, cestovanie v aute je skôr pokojne napínavé.
Okrem príbehových prípadov máte k dispozícii aj 40 zločinov, ku ktorým vás zavolajú vysielačkou. Sú čisto akčné: buď ide o prestrelky alebo naháňate podozrivé osoby. Streľba je skôr komorná, málokedy sa proti vám postaví viacero nepriateľov. Funguje ukrývanie sa za prekážky, no bezhlavé napredovanie neodporúčame. Nie, že by boli nepriatelia príliš inteligentní, ale sa skrývajú a vy mnoho zásahov nevydržíte. Tu nás trochu zarazilo, že sekundárne úlohy nemôžete vyriešiť inak, než zabitím páchateľa. Najprv sme skúšali strieľať do končatín zločincov (ak držali pri sebe civilistu), no napokon sa to ukázalo ako zbytočné. Je to škoda, ale kto chce akciu, môže si ňou hranie kedykoľvek spríjemniť. Príde aj na pästné súboje, nejde o nič zložité, skôr príjemnú vsuvku.
Ovládanie podľa tradičnej schémy vám prejde okamžite pod ruku. Niekedy nás síce mierne nahnevala kamera a akoby spomalené reakcie hrdinu na zmeny pohybu, ale dá sa to prežiť. Ovládanie dobových vozidiel je skôr arkádové, na rýchle zatáčanie si zvyknete, podobne i pomerne veľkú brzdnú dráhu. Simulátor neočakávajte v žiadnom prípade, za hlavu hoďte i dodržiavanie rýchlostných limitov. Ostatní vodiči sa správajú priemerne, zanadávate si na ich tuposť a pomalosť. Pri zapnutých húkačkách sa snažia uhýbať, no nie vždy im to vychádza. Mierne nás zaskočila tvrdohlavosť pri našich riskantných jazdách, kedy vôbec nereagovali na dianie na ceste, veď mali zelenú na semafóre a išli. Keď nás zbadali, zbytočne zastavovali v strede križovatky a podobne. Ale nemáte predsa v meste robiť bordel, ale sa správať slušne. Potešila vyššia benevolencia pri naháňačkách, kedy je vozidiel menej a snažia sa vám aspoň čiastočne nepliesť do cesty.
Napätie pri detektívnej práci má doposiaľ nevidené čaro, ste vtiahnutí atmosférou dobového prostredia, príbeh je neustále posúvaný dopredu obrovským počtom animácií. Niečo podobné tu doposiaľ nebolo. Rockstar už čosi podobné dokázal s Red Dead Redemption. Na otvorený svet navliekol zaujímavý príbeh. Oproti westernovému hitu tu síce nemáte toľko možností ako si užívať i mimo príbehovú líniu, no práve zápletka drží L.A. Noire pohromade a vytvára bombastický zážitok. Rozhodne berte, no nečakajte kópiu GTA, ale pútavé dobrodružstvo.
| Noirových hier mnoho nie je, detektívok ešte menej. Príťažlivá téma akoby bola v hernom svete zakliata. Neznamená to ale, že by bolo L.A. Noire osamotené, len musíme viac zapátrať v pamäti. Už pred 15 rokmi sme sa mohli tešiť z čiernobielej adventúry Noir alebo neskôr z niekoľkodiskovej filmovej adventúry Black Dahlia. V názve sme mohli slovíčko noir napríklad v Discworld Noir, detektívnu prácu a interaktívnu drámu si užili v nedávnom Heavy Rain. Dovolíme si však aj menšie odbočenie v podobe Blade Runnera. Vyberať teda je z čoho, len zástupcov je poskromne, nie ako strieľačiek z vlastného pohľadu. Moderné vyšetrovanie v štýle CSI neberieme ako adekvátnu náhradu. |
