Medúzy kradnú potravu ľuďom

Rybám berú nevyhnutné, baktériám dávajú nadbytočné. Taký je výsledok premeny uhlíka v organizme medúz.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Elegantné priezračné telá medúz vznášajúce sa v morských vlnách. To bola ešte pred niekoľkými desaťročiami takmer rarita. Dnes sa s týmito čudesnými tvormi rôznych tvarov a farieb doslova roztrhlo vrece.

Ľudia sa s nimi stretávajú na plážach celého sveta čoraz častejšie a už ich nevnímajú ako okrasu, ale skôr ako kúsky slizkého rozpadajúceho sa rôsolu, ktorý im komplikuje kúpanie.

Niektoré druhy medúz vylučujú nielen nepríjemný sliz, ale aj jedovaté látky. Pre človeka môžu byť rovnako nebezpečné ako hadí jed, lebo napádajú a ochromujú nervový systém. Dostatočne nepríjemné sú aj kožné alergie, pálenie alebo opuchy, ktoré taktiež vzniknú pri dotyku.

Hrozba, ktorú nevidno

Nový vedecký výskum teraz poukázal aj na iné nebezpečenstvo, ktoré nie je voľným okom vidieť. Premnožené a žravé stáda medúz ohrozujú stabilitu morských ekosystémov tým, že výrazne menia štruktúru potravy vodných živočíchov.

Obrazne povedané, medúzy kradnú uhlík z potravy, ktorá patrí na horné poschodia potravinového reťazca, a dodávajú ho vo veľkom množstve až na samý spodok, kde žijú baktérie. Tie však energiu z prebytočného uhlíka nevedia efektívne spracovať a vypúšťajú ju preto do vzduchu.

Na skratku v prerozdeľovaní potravy, spôsobenú medúzami, tak doplácajú najmä ryby a kôrovce. V konečnom dôsledku medúzy komplikujú život aj miliónom ľudí. Tí si na „plodoch mora“ zvykli buď iba pochutnávať, alebo, čo je horšie, sú pre nich hlavným zdrojom bielkovín.

Americkí, kanadskí a francúzski morskí biológovia upozornili, že vzhľadom na rastúci počet medúz v teplých pobrežných vodách bude ich vplyv na morské ekosystémy ďalej narastať.

Medzinárodný vedecký tím Roba Condona skúmal medúzy v teréne aj v laboratóriu. Condon zbieral vzorky pri ústí rieky York v americkom zálive Chesapeake pri východnom pobreží Atlantického oceánu.

Experimentálne práce prebiehali vo Virgínskom inštitúte morských vied, na univerzitách v Quebecu, Montreale a Montpellieri, a taktiež v Morskom biologickom laboratóriu vo Woods Holle. Štúdiu publikoval prestížny vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Sciences.

„Táto pozoruhodná práca ukazuje, že zmeny na vrchole potravinového reťazca ovplyvňujú základné procesy, prebiehajúce v ekosystéme,“ povedal David Garrison, šéf biologického oceánografického programu americkej Národnej vedeckej nadácie, ktorá výskum financovala.

Žravé predátory

Hlavnou „menou“ pri výmene energie v živých systémoch je uhlík. Vedci preto potrebovali zistiť, aké množstvo uhlíka pohltia a uvoľnia medúzy, a koľko z tohto uhlíka sa dostane až na samý spodok potravinového reťazca, k baktériám. Na to potrebovali urobiť rad náročných experimentov v uzavretých kontajneroch.

„Medúzy sú žravé predátory,“ povedal Condon. „Ovplyvňujú potravinový reťazec tým, že zachytia planktón, ktorý by inak skonzumovali ryby, a premenia túto potravnú energiu na zrôsolovatenú biomasu. Obmedzujú tak prenos energie v potravinovom reťazci, pretože medúzy nie sú vhodnou potravou pre iné predátory.“

Kľúčovú úlohu v recyklácii uhlíka, dusíka, fosforu a ďalších produktov, vznikajúcich pri rozkladaní potravy, majú morské baktérie, ktoré vracajú tieto prvky do potravinového reťazca.

Vedci však zistili, že ak baktérie majú spracovať látky, ktoré predtým prešli organizmom medúzy, nastal problém: skôr ako na svoj rast alebo rozmnožovanie ich využili na dýchanie.

Baktérie žijúce vo vodách zaplavených stádami medúz teda produkujú viac oxidu uhličitého. Uhlík ako priamy zdroj organickej energie je pre najväčších obyvateľov morského ekosystému stratený.

Príliš veľa uhlíka

Organická látka, ktorú vylučujú medúzy prostredníctvom hlienu, je veľmi bohatá na uhlík. Zrejme preto ho baktérie nedokážu efektívne spracovať, ako keby chceli potvrdiť múdrosť zo sveta ľudí, že všetkého veľa naozaj škodí.

Hlien je vlastne sliz, ktorý vám ostane na prstoch, keď sa medúzy dotknete. V experimente, ktorý robil Condonov tím, ho uvoľňovali medúzy veľké množstvo. Obsahoval až 30-násobok uhlíka v porovnaní s dusíkom. To je veľký rozdiel oproti šiestim častiam uhlíka na jednu časť dusíka v organických látkach, ktoré sú rozpustené v typickej morskej vode.

„Baktéria metabolizuje takýto materiál bohatý na uhlík dvakrát až šesťkrát rýchlejšie než organický materiál z vôd, kde medúzy nežijú,“ doplnil Condon. Tým sa znižuje jej schopnosť využiť ho o 10 - 15 percent.

Zrýchlený metabolizmus zapojuje uhlík skôr do dýchania ako do reprodukcie.

„Bakteriálny metabolizmus rozpustenej organickej látky pochádzajúcej z medúzy možno prirovnať k pitiu energetického nápoja pre športovcov,“ vysvetlila Deborah Steinbergová z Virgínskeho inštitútu morských vied. „Zatiaľ čo metabolizmus organickej hmoty pochádzajúcej z fytoplanktónu a iných zdrojov možno prirovnať skôr k hamburgeru.“

Pre človeka ani pre baktérie nemôže zostať časté používanie energetického nápoja bez následkov. Iným významným zistením z výskumu morských biológov je, že organický sliz pochádzajúci z medúz mení lokálne mikrobiálne spoločenstvá.

Podľa Condona spôsobuje rýchly rast okrajových bakteriálnych skupín, ktoré boli predtým zriedkavé. Celkovo jeho tím zaznamenal veľké posuny v štruktúre a funkcii mikróbov a veľkú „energetickú obchádzku“, pri ktorej sa presúvajú živiny k baktériám.

Rybolov, znečistenie aj klíma

Príčin premnoženia medúz je viac. Rybári napríklad systematicky alebo aj náhodne likvidujú ich prirodzených nepriateľov - tuniaky, makrely alebo morské korytnačky.

Ďalším dôvodom môže byť zvýšená koncentrácia živín v morskej vode, pochádzajúcich z odpadov z pevniny, prípadne zmena morského prúdenia. Podceňovať nemožno ani vplyv klimatickej zmeny. Medúzy žijú väčšinou v otvorených vodách, no ak stúpne teplota vôd na pobreží, ochotne sa tam nasťahujú.

„Videli sme to už aj v zálive Chesapeake,“ povedal. „Ak bude hojný výskyt medúz pokračovať, prinesie to zvýšený vplyv na naše ekosystémy, nech už ide o biologické, alebo chemické procesy, ktoré v nich prebiehajú.“

Preto je nevyhnutné naďalej skúmať, ako prebieha spracúvanie uhlíka fytoplanktónom, zooplanktónom, mikróbami, ako to vyzerá na ďalších úrovniach potravinového reťazca.

Potom vedci môžu odhadnúť, koľko energie ukrytej v uhlíku ešte zostáva napríklad pre ryby. „Čím viac vieme, tým lepšie sa nám bude dariť v riadení prírodných zdrojov,“ myslí si Condon.

Hlavný zdroj: webové stránky americkej Národnej vedeckej nadácie

Stretnete na dovolenke

V Európe sa väčšinou nevyskytujú životu nebezpečné medúzy, ale v posledných rokoch pribúdalo prípadov popŕhlení aj vo vodách Španielska, Talianska či Portugalska, pretože za teplom a potravou prichádzajú i druhy, ktoré tu neboli obvyklé.

Najhojnejšie sa v obľúbených destináciách Slovákov vyskytuje medúza ušatá ktorá je však neškodná. V posledných štyroch rokoch vyháňala zo španielskych pláží dovolenkárov tanierovka svietivá, ktorej popŕhlenie je bolestivé a zanecháva rany.

Schopnosť bolestivo popáliť má aj mechúrovka zvaná portugalská galéra, ktorá žije v kolóniách a jednotlivé medúzy vytvárajú trsy dlhé i niekoľko metrov. V poslednom čase s obľubou navštevuje pobrežia Ibizy a Malorky.

Michal Ač
V jazerách žije sladkovodná medúza
Od 60. rokov minulého storočia žijú medúzy aj u nás. Ide o sladkovodný druh veľký asi dva centimetre. Na tele má približne 400 chápadiel, ktorými dokáže uloviť niekoľkonásobne väčšie živočíchy.„V porovnaní s medúzami v mori je absolútne neškodná. Ľudia sa jej nemusia báť,“ povedal Fedor Čiampor zo Slovenskej akadémie vied.

Medúzu možno nájsť na Zlatých pieskoch pri Bratislave a v niektorých jazerách v Štiavnických vrchoch či v nádrži Beňov pri Bytči. Pochádza z Ameriky. Predpokladá sa, že ju sem zavliekli vtáky, ryby, ale aj človek. Na svoj život potrebuje teplú vodu. Vidno ich v júli a auguste tesne pod hladinou.

Michal Ač

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 939
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 9 841
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 223
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 097
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 819
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 801
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 518
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 247
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 470
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 2 283

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Českí vedci prišli s novým objavom.

Neprehliadnite tiež

Sniper Elite 4 nie je len o krvavom zabíjaní (recenzia)

Jedna z najlepších taktických akcií tohto roka je viac, než len krvavou školou anatómie človeka.

Za farebné videnie vďačíme predkom, ktorí jedli ovocie

Len ľudia a niektoré druhy primátov majú v oku tri druhy zmyslových buniek.

Huawei Mate 9 chce byť najlepší veľký smartfón (test)

Má obrovský displej a aj napriek nemu sa používa pohodlne. Huawei si za svoju novinku ale pýta viac, ako je zvykom.

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop