Britské médiá už pomaly mesiac žijú témou súdneho zákazu publikovania škandálov.
BRATISLAVA. Ak by ste boli britským občanom, ktorý má mimomanželský vzťah, a váš milenec či milenka by sa jedného dňa rozhodli porozprávať podrobnosti vašich intímností novinám, mali by ste dobrú šancu, že súd na požiadanie zastaví publikovanie škandalóznych článkov.
Len od začiatku roka sudcovia takto dusili dvadsať škandálov a všetky sa týkali známych ľudí a celebrít.
Jednou z nich bol Ryan Giggs, slávny futbalista Manchester United. Keď jeho údajná milenka, účastníčka reality šou Big Brother, vytárala novinárom, že mala s futbalistom sexuálny pomer, bulvár zostal pod ťarchou súdneho zákazu ticho.
Giggsovi sa dokonca podarilo na súde vymôcť takzvaný superzákaz, ktorý nielenže nedovoľoval písať o aktéroch aféry, ale ani to, že nejaký zákaz vôbec existuje.
I tak sa všetky podrobnosti o mileneckom súžití Ryana a Imogen Thomasovej dozvedelo celé Anglicko. Noviny s vysokou pokutou nad hlavou síce zákaz dodržali, ale Giggsovi to nepomohlo.
Klebetník Twitter
Publikačný zákaz britského súdu dosiahol zrejme rekord v počte porušení, keď klebety rozšírilo v priebehu jedného víkendu okolo 75tisíc používateľov sociálnej siete Twitter. Stačilo to na to, aby sa tajomstvo dostalo do uší celého Anglicka.
Noviny sa odrazu ocitli v zvláštnej situácii. Škandalózne odhalenia sa verejnosť obvykle dozvedá z ich titulných stránok, a keď im súd občas nariadi mlčanie, verejnosť žije v nevedomosti. No teraz už Giggsovo tajomstvo poznali milióny ľudí a noviny stále museli mlčať.
Tlačové ticho ukončili až škótske noviny Sunday Herald s odôvodnením že anglický zákaz v Škótsku neplatí, a keď sa o Giggsovi hovorilo už aj v parlamente, futbalista začal vídať svoju tvár na titulkách novín pravidelne.
A to už nešlo len o sexuálnu aféru, ale o vážnejšiu tému: nechránia súdy celebritám ich súkromie na úkor slobody slova? A aký vlastne majú zmysel súdne zákazy v časoch internetu?
Vie to aj Cameroon
„Je mi jedno, či Ryan Giggs má, alebo nemá aféru, ale vôbec mi nie je jedno, že nesmieme našim čitateľom povedať niečo, čo sa za dve sekundy dozvedia z počítača,“ povedal podľa The New York Times šéfredaktor Sunday Heraldu Richard Walker. Jeho noviny si so zákazom publikovania poradili tak, že na titulke novín prelepili Giggsovi na fotografii oči.
Do debaty sa zapojil aj ministerský predseda David Cameroon, keď v televízii povedal, že aj on už vie, o koho v utajenej kauze ide, takže je načase právo publikačného zákazu revidovať. Člen parlamentu John Hemming neskôr vyzval noviny, aby sa ním nenechali obmedzovať.
Keď sa potom, opäť cez Twitter, dostali von mená ďalších dvadsiatich celebrít, ktoré v poslednom čase využili publikačný zákaz, verejná mienka sa definitívne obrátila proti jeho existencii.
Hľadanie pôvodcu
Giggs, futbalová hviezda s povesťou dobrého manžela a otca dvoch detí, sa pokúsil domáhať práva na súkromie aj súdnou žiadosťou adresovanou Twitteru o vydanie pôvodcu informácie, teda prvého, kto zverejnil jeho meno.
Nasledujúca debata jeho pokus označila za márny, pretože Twitter je americká spoločnosť a počítače má uskladnené v štátoch, kam britské právo nedosiahne.
Ako napísal The Economist, Giggs síce získal prostriedok nápravy, ale nie výsledok. Jeho meno sa stalo na niekoľko dní najčastejšie skloňovanou frázou na Twitteri a sociálna sieť dosiahla najvyššiu návštevnosť z Británie v histórii.
„Nestal sa iba obvineným zo sexuálnej aféry, stal sa antihrdinom Twitterovej generácie,“ povedal Richard Walker zo Sunday Heraldu.
