PRINCETON, BRATISLAVA. Aj kilometre pod povrchom zeme bujnie život. V juhoafrickej bani objavili vedci hojné hlísty - aj také, ktoré dosiaľ nepoznali. Sú to prvé mnohobunkovce z tzv. hlbokej podzemnej biosféry.
V časopise Nature to oznámil deväťčlenný medzinárodný tím Tullisa Onstotta z University of Princeton (štát New Jersey, USA). Prvým autorom článku bol Gaetan Borgonie z Ghent University (Belgicko). V tíme boli ešte vedci z JAR, Holandska a Nórska.
Podzemné spásanie
Podzemná biosféra na súši i pod morským dnom zahŕňa množstvo druhov jednobunkových organizmov, prevažne baktérií a archeónov. Dosiaľ sa však predpokladalo, že vysoká teplota a deficity energie, kyslíka a priestoru tam vylučujú prežitie mnohobunkovcov.
Tullis Onstott s kolegami však vo vode, vypĺňajúcej puklinu 0,9-3,6 kilometra pod povrchom v juhoafrickej zlatej bani Beatrix, objavil hlísty vrátane jedného dosiaľ neznámeho druhu v hĺbke 1,3 kilometra. Pomenovali ho Halicephalobus mephisto.
Vedci niekoľkými nezávislými testami overili, že hlísty puklinu obývajú skutočne dlhodobo a nedostali sa tam historicky nedávnou kontamináciou pri banskej činnosti.
Všetky objavené hlísty sú dlhé nanajvýš pol milimetra. Dobre znášajú vysoké teploty, pričom sa rozmnožujú nepohlavne. Živia sa najmä baktériami z podzemnej biosféry, formou akéhosi spásania bakteriálnych biofilmov, pokrývajúcich povrch hornín na stenách pukliny.
Zložitejšie, než sa myslelo
Poznanie, že aj hlboko pod zemou môžu prežívať mnohobunkovce, významne prispieva k chápaniu hlbokej podzemnej biosféry.
Tento pojem sa pritom zaviedol iba pred dvoma desaťročiami. Podľa viacerých kvalifikovaných odhadov sa však môže súhrnná biomasa podzemnej biosféry vyrovnať biomase nadzemnej.
Nový objav ukazuje, že podzemné ekosystémy sú zložitejšie, než sa myslelo. Má to tiež dôsledky pre pátranie po prípadnom podpovrchovom živote na iných telesách slnečnej sústavy, osobitne na planétach a z nich na Marse.
Zdroje: Nature z 2. júna 2011
