INTEL ISEF 2011

Najmúdrejší študenti z celého sveta súťažili s Intelom

Výstavné centrum v Los Angeles zaberalo asi 1200 malých stánkov, pri ktorých stáli víťazi lokálnych súťaží zo 65 krajín celého sveta.

Nedostali sme sa sem omylom? Tento pocit sme však nemali len my, ale pravdepodobne každý, kto niekedy v týždni od 9. do 13. mája vkročil do výstavného centra v srdci Los Angeles. Obrovskú plochu zaberalo asi 1200 malých stánkov, pri ktorých postávali víťazi lokálnych súťaží zo 65 krajín celého sveta.

Niekde medzi týmito stánkami sa nachádzajú aj štyria Slováci, o ktorých budeme v budúcnosti ešte určite počuť. Tí sa sem dostali vďaka svojím trom projektom, ktoré na Festival vedy a techniky koncom minulého roka posunula porota AMAVET-u (Asociácie pre vedu, mládež a techniku). K ich projektom sa, samozrejme, ešte dostaneme, najprv si ale povedzme niečo o samotnej súťaži. Tú pod názvom Intel ISEF (Intel International Science and Engineering Fair) organizuje americká nezisková organizácia Spoločnosť pre vedu a verejnosť už presne 61 rokov, pričom od roku 1996 vsunuli do názvu meno hlavného partnera – spoločnosti Intel.

Čo to znamenalo pre súťažiacich tento rok?

Približne 4 milióny dolárov vo finančných cenách, ale i štipendiách. Napríklad, pre toho „najlepšieho z najlepších“ má nadácia Intel pripravenú špeciálnu cenu Gordona E. Moora (jedného zo zakladateľov spoločnosti Intel a tvorcu Moorovho zákona), a síce štipendium v hodnote 75 000 USD na ľubovoľnej vysokej škole podľa vlastného výberu. Ďalšie dva projekty získajú štipendium v hodnote 50 000 USD, aby ale rozdeľovanie bolo spravodlivé, prvé, druhé, tretie i štvrté miesto získa osobitne každá zo 17 kategórií (napr. chémia, počítačová veda, mikrobiológia atď.). S projektom mohol prísť tak jednotlivec, ako aj celý tím – na niektorých fotkách vidno niekedy aj viac ako 30 ocenených. Hodnotenie týchto projektov nie je o nič ľahšie, no desiatky dobrovoľníckych porotcov (podmienkou je akademický titul a minimálne 6-ročná prax v odbore) každoročne trávia so súťažiacimi celý deň, počas ktorého študenti obhajujú svoje práce a snažia sa porotcov presvedčiť o prínosoch svojich projektov.

A čo ceny?

Odovzdávanie cien by si zaslúžilo osobitnú kapitolu. Obrovská sála, v ktorej sa nachádza viac ako tisícpäťsto súťažiacich a ich rodinných príslušníkov (pravidlom súťaže je, aby mala rodina rovnaké možnosti zúčastniť sa podujatia ako jej deti) je dokonale nabitá nadšením. Pre mladých vedcov je totiž Intel ISEF niečo ako juniorská Nobelova cena. Nielenže niektorých z nich dokáže priam vystreliť na raketovú kariéru, ale ich prínosy ocení celá spoločnosť. Môžete tu vidieť rodičov, ale i novinárov plakať nadšením, spolužiakov i priateľov gratulovať s úprimnou radosťou a najmä desiatky šťastných očí mladých ľudí, ktorí sa spomedzi 7 miliónov súťažiacich dostali až sem. Víťazov jednotlivých kategórií menovať nebudeme, no tie najdôležitejšie a najhodnotnejšie ocenenia získali:

Cenu Gordona E. Moora získali Matthew Feddersen a Blake Marggraff z Lafayette v Kalifornii za vývoj efektívnejšieho a lacnejšieho spôsobu liečby rakoviny, ktorý umiestni cínový kov do blízkosti tumoru pred ožarovaním. Taylor Wilson z Rena zo štátu Nevada získal ocenenie Young Scientist Award a s ním aj 50 000 USD. Taylor vyvinul vysokoúčinný ochranný systém proti nukleárnemu terorizmu. Tím študentov z Thajska – Pornwasu Pongtheerawan, Arada Sungkanit a Tanpitcha Phongchaipaiboon získali rovnaké ocenenie za výskum želatíny z rybích šupín, ktorá môže byť využitá na balenie a transport rýb, z dlhodobého hľadiska omnoho ohľaduplnejších k životnému prostrediu.

A ako bojovali naši?

Plazmový reproduktor Miroslava Magyara zo Súkromnej strednej odbornej školy technickej v Žiari nad Hronom vznikol pôvodne ako projekt pre SOČ-ku, pričom k jeho vzniku prispelo najmä Mirove technické zázemie. Navyše, ako jeden z mála účastníkov na Intel ISEF si priniesol čisto elektronickú záležitosť, ktorú by pravdepodobne ocenili najviac audiofili. Zariadenie, teda plazmový reproduktor, v podstate generuje elektrický oblúk vysokého napätia, ktorý okrem efektného fialového svetla produkuje vďaka vibrovaniu vo vzduchu mimoriadne čistú hudbu s minimálnym skreslením.

Pružné drevené koleso Petra Šmida a Lukáša Sakmára je ďalším projektom pôvodne určeným pre SOČ-ku, pričom výber dreva nie je žiadnou náhodou. Obaja študujú na Strednej odbornej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi a drevo je predmetom ich každodenného štúdia. Najmä jeho pružnosť. Tá oboch zaujala natoľko, že sa drevo rozhodli použiť namiesto klasického kovového výpletu kolies na bicykli, čím získali hneď niekoľko výhod. Použitím takýchto kolies odpadá potreba nákladného odpruženia bicykla, výroba je ekologickejšia a pružnosť kolies sa dá jednoducho meniť použitím rôznych druhov dreva.

Syntéza organokovových komplexov pre použitie do OLED displejov je zase názov projektu študenta Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Jeho autor, Marek Buchman, nie je na Intel ISEF žiadnym nováčikom. Minulý rok sa mu podarilo získať druhé miesto v rovnakej kategórii – chémia, s projektom, ktorého názov by sa nám sem pravdepodobne ani nezmestil. Na tom súčasnom strávil však výrazne menej času, keďže chémia je finančne mimoriadne náročný koníček, a tak sa výskumu mohol venovať iba počas zahraničnej stáže v Hong-Kongu. Výsledkom 6-týždňového pobytu v laboratóriách sa stali tri nové prvky – multifunkčné organokovové zlúčeniny na báze irídia a platiny, ktoré by mohli v budúcnosti prispieť k výrobe efektívnejších OLED zariadení. Marek sem tento rok okrem svojho projektu zobral aj rodičov, ktorí tak mali asi jedinečnú šancu stráviť so svojou ratolesťou viac času, pretože okrem vyhrávania rôznych súťaží sa Marek venuje zahraničným stážam, klavíru a spoločenským tancom. Radosť v podobe štvrtého miesta bola patričným zadosťučinením, a tak sa môže dnes Marek v pokoji pripravovať na nový školský rok, ktorý po (ďalšej) stáži v Texase, odštartuje na Oxfordskej univerzite, ktorá je pre odbor chémie asi tým najlepším miestom na svete.

Nedá nám nespomenúť aj našich susedov z Českej republiky, ktorí boli tento rok o niečo úspešnejší a okrem štvrtého a tretieho miesta získali aj prestížne druhé miesto, ktoré okrem finančnej odmeny zabezpečuje výhercovi aj asteroid s vlastným menom, ako získal aj Marek Buchman minulý rok. Filip Naiser, študent Gymnázia Aloise Jiráska z Litomyšli a hrdý čerstvý „otec“ svojho asteroidu, získal druhú cenu so svojím softvérovým projektom, ktorý s pomocou akejkoľvek – aj tej najlacnejšej web kamery dokáže ovládať počítač bez použitia myši či klávesnice. Softvér sleduje pohyb zrenice a podľa dĺžky žmurknutia vyhodnotí použitie ľavého či pravého tlačidla. Cena za tento softvér – open source a vy máte pravdu, niečo podobné používa aj Stephen Hawking. O tretie miesto sa podelili dvaja študenti pražského Gymnázia Karla Sládkovského – Marek Kovař a Tomáš Pěťák, ktorí získali aj špeciálne ocenenie Spoločnosti pre experimentálnu mechaniku za projekt, ktorý skúmal vlastnosti reaktorových obalov v jadrových elektrárňach. Štvrté miesto získal Tomáš Svoboda zo Strednej elektrotechnickej priemyslovky v Brne za – podľa nás – vynikajúci projekt prenosného RTG a CT zariadenia, ktorý doslova šokoval všetkých prítomných svojou „veľkosťou“. No a nakoniec, zvláštnu cenu za nové spôsoby diagnostiky bronchiálnej astmy od Americkej asociácie klinickej chémie získala aj Erika Gedeonová, študentka Športového gymnázia v Kladne. Toľko teda k podujatiu a nám už zostáva iba sa na záver stotožniť s jedným neoficiálnym mottom tohto podujatia: „Potrebujeme šikovnú budúcu generáciu, aby napravila chyby, ktoré sme my napáchali.“

Wendy Hawkins prezradila...

Pár viet s Wendy Hawkins, riaditeľkou nadácie Intel

Povedzte nám, prečo podporujete podujatie, ako je Intel ISEF?
Veríme v to, a prieskumy nám dávajú za pravdu, že vedecké disciplíny predstavujú budúcnosť a že práve títo mladí vedci nám pomôžu vyriešiť problémy globálneho charakteru.

Myslíte, že takéto podujatia majú veľký vplyv na spoločnosť?

Odpoviem takto. Začínali sme skromne. Kým v roku 1990 sme na vedu a výskum venovali približne 300 000 USD, tak tento rok je to približne už 100 mil. USD a Intel ISEF je jedným z programov, na ktorý sme najviac pyšní – celkovo sa doňho zapája približne 7 000 000 študentov z celého sveta.

Čo týmto študentom dáva účasť na Intel ISEF a čo to, naopak, dáva Intelu?

Jedna vec je prestíž, druhá stránka sú, samozrejme, financie, hlavná cena dokáže zabezpečiť štipendium na tých najlepších univerzitách na svete. No a čo z toho má Intel? My budeme radi, ak si zapamätajú naše meno a ak sa rozhodnú hľadať zamestnanie v technologickej sfére, oslovia nás.

Akí študenti prichádzajú na Intel ISEF? Sú to väčšinou mladi, neskúsení študenti?

To už dávno nie je pravda. Približne 20 % zo všetkých účastníkov má už svoje vynálezy patentované alebo v prebiehajúcom patentovom konaní. Sú vo svojich odboroch ako doma a poznajú svoju hodnotu.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  2. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  3. Cestou - necestou
  4. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  5. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  6. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  7. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  8. Zábavný aj sebavedomý
  9. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  1. Zdravé zuby rovná sa zdravý kôň
  2. Majsterka Európy v silovom trojboji zo SvF STU
  3. Obnova kaštieľa v Malinove
  4. Vklad na kataster vybavíte od marca elektronicky
  5. Nulový úrok pre klientov, ktorí si do mBank prenesú kreditku
  6. Ako inovovať vo vašej firme? Poradí vám odborný seminár
  7. Nové bývanie bez murovania
  8. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  9. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  10. Cestou - necestou
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 17 370
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 9 574
  3. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň 9 010
  4. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 4 549
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 692
  6. Zábavný aj sebavedomý 3 444
  7. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt 3 112
  8. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku 2 449
  9. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 2 420
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 2 275

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

V ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa dodnes vznášajú pochybnosti. Strach, zastrašovanie a nitky vedúce k organizovanému zločinu.

DOMOV

Café Európa: Potrebuje Európa Rusko alebo USA?

Ako sa s aktuálnou situáciou vo svete vyrovná Európska únia ležiaca medzi dvoma superveľmocami.

DOMOV

Matoviča delí od straty mandátu jediné hlasovanie

Parlamentný výbor dal 12-tisícovú pokutu šéfovi OĽaNO ešte vlani.

Neprehliadnite tiež

Evolúciu veľkých mozgov odštartovala špeciálna diéta

Primáty, ktoré jedli ľahko stráviteľnú výživnú stravu, majú väčšie mozgy.

Chobotnica sa naučila používať medúzy na lovenie potravy

Chobotnicu Haliphron atlanticus videli vedci len trikrát. Stále sa učia o jej stravovacích návykoch.

Vsadiť čipy do mozgu? Elon Musk má tím, ktorý pracuje na vývoji

Začalo to tlačidlami, potom prišli myši, senzory a ECG snímače. V budúcnosti možno budeme komunikovať cez drôty.

Zdieľanie polohy je novým trendom, pridáva sa aj Facebook

Namiesto otázok stačí pohľad na mapu. Kde sa nachádzajú ľudia, s ktorými ste v kontakte?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop