BRATISLAVA. Ľudí z Grónska opakovane vyháňali studené vlny - od dávnych predchodcov dnešných Inuitov až po škandinávskych osadníkov v stredoveku.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) to predbežne on-line oznámil štvorčlenný americko-britský tím, ktorý viedli William D'Andrea a Yongsong Huang z Brown University v Providence v americkom štáte Rhode Island.
Staré osídlenia
Vedci vŕtali do dna dvoch jazier pri osade Kangerlussuaq na západe Grónska, kde získali stĺpcové vzorky sedimentov. Na tomto základe sa im podarilo zrekonštruovať vývoj klímy v ostatných 5600 rokoch.
Kým však doterajšie vrty prebiehali viac vo vnútrozemí na grónskom ľadovom štíte, tieto priniesli informácie o teplote vzduchu na miestach, kde v stredoveku niekoľko storočí pretrvávalo vikinské osídlenie ostrova.
Kangerlussuaq totiž leží blízko historickej lokality tzv. Západného osídlenia prisťahovalcov z Islandu a Nórska, ktorí prišli na ostrov koncom 10. storočia. Juhovýchodne od neho sa takisto pri pobreží nachádzalo tzv. Východné osídlenie, asi päťkrát ľudnatejšie.
V obidvoch prípadoch išlo o zoskupenia malých osád a jednotlivých fariem. Západné osídlenie zaniklo niekedy po polovici 14. stor., Východné v prvých desaťročiach 15. storočia.
Jazerné sedimenty od Kangerlussuaqu teraz odhalili viacero prudkých poklesov priemernej teploty aj o niekoľko stupňov, ktoré prebehli v priebehu niekoľkých desaťročí.
Porovnanie s datovaním archeologických nálezov ukázalo, že vždy nasledoval úpadok a zánik osídlenia na ostrove - či už predinuitského, alebo európskeho.
Neúroda
Vikingovia dorazili do Grónska v roku 980. Bolo to v období pomerne miernej klímy, podobnej, aká tam vládne dnes. Približne od roku 1100 sa však začalo 80-ročné obdobie, v ktorom priemerná teplota klesla o štyri stupne Celzia.
Nejaví sa to ako výrazný pokles, no pri vysokej závislosti Vikingov na chove dobytka a poľnohospodárstve to bolo veľa.
Skrátili sa totiž vegetačné sezóny a aj keď sa v Grónsku nikdy neurodilo veľa plodín, znamenalo to menej trávy a tým kratšie obdobie pastvy dobytka a znížené množstvo sena na zimu, ktoré sa dalo dorobiť.
Ochladenie tiež prinieslo viac morského ľadu, ktorý blokoval fjordy aj námorné cesty a tým prekážal nielen lovu tuleňov (grónski Vikingovia paradoxne nejedli ryby), ale aj životne dôležitému obchodu s materskými krajinami v Škandinávii.
Ochladenie vyhnalo aj Inuitov
Ochladenie vyvrcholilo v desaťročiach pred zánikmi oboch vikinských osídlení. Nebolo jediným faktorom konca Vikingov v Grónsku.
V hre boli tiež úpadok zámorského obchodu, po ktorom chýbali kľúčové tovary z Európy, vnútorné spory a bojové konflikty s predkami Inuitov, ktorí prichádzali zo severozápadu.
Predchádzajúce ochladenia podobne zasiahli osídlenia Grónska predinuitskými kultúrami Saqqaq a Dorset, napriek tomu, že išlo o lovcov lepšie adaptovaných na Arktídu.
Kultúra Saqqaq sa v Grónsku objavila okolo roku 2500 pred n.l. Od roku 800 pred n.l. ju začal nahrádzať nositelia kultúry Dorset, ktorí na ostrove vytrvali približne do roku 200 pred n.l., keď náhle mizli všetky stopy ich osídlenia.
Grónsko potom zostalo bez stálych obyvateľov až do príchodu Vikingov. Hoci koniec ich osídlenia (najmä Západného) poznamenali konflikty s predkami moderných Inuitov, títo tzv. "Thulesania" sa tam trvale usídlili až 200-300 rokov po zániku vikinských osád.
Zmeny teploty v západnom Grónsku boli v protifáze so zmenami teploty v Írsku, čo pripomína tzv. Severoatlantickú osciláciu - klimatický jav, ktorý sa týka zmien rozdielov atmosférického tlaku na hladine mora medzi islandskou nížou a azorskou výšou.
Zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 30. mája 2011, Komuniké Brown University z 30. mája 2011
