Možno sa tak stane o tisícky rokov. Budúci geológovia zapnú svoje futuristické prístroje a vyberú sa skúmať dávne vrstvy Zeme.
Postupne sa začnú noriť hlbšie a hlbšie do histórie. No jedna z najväčších záhad ich zrejme nečaká hlboko, v časoch, keď planéte vládli dinosaury. Ani vtedy, keď sa prví hominidi vzpriamili a rozhodli sa používať nástroje.
Najzásadnejšia zmena sa bude ukrývať len tesne pod povrchom, v najmladších vrstvách pôdy.
Nájdu tam stopy po človeku, ktorý pretvoril celú planétu: budú sa tam vyskytovať stopy po ľudských jadrových zbraniach. Od tohto okamihu môžu hovoriť o najmladšej epoche v dejinách Zeme – antropocéne.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Vek človeka
Charles Darwin mal dobrého priateľa. Bol ním britský právnik Charles Lyell, ktorý, ako sa v tých časoch na džentlmena patrilo, sa stal zapáleným geológom. Išlo mu to až tak dobre, že dnes ho môžeme považovať za otca tejto vedeckej disciplíny.
Okrem toho v roku 1833 vymyslel termín holocén, ktorý mal označovať „nové obdobie“.
Termín sa síce ujal až o štyridsať rokov neskôr, no označovali sme ním obdobie posledných zhruba 12-tisíc rokov. Až donedávna.
Ukazuje sa totiž, že človek už nežije v rovnakom svete ako naši predkovia po poslednej ľadovej dobe. Žije vo svete, ktorý sám mení a vytvára. Holandský vedec Paul Crutzen toto obdobie nazval antropocénom.
Stabilné podmienky
„Bol som na konferencii, kde ktosi vravel čosi o holocéne. Okamžite mi napadlo, že to nie je správne, povedal laureát Nobelovej ceny za chémiu pre BBC. „Svet sa odvtedy príliš zmenil.“
Obdobia Zeme by mali hovoriť o relatívne rovnakých a stabilných podmienkach. Tie sa však radikálne zvrtli, keď sme začali pestovať plodiny, odštartovali priemyselnú revolúciu či naštartovali populačný boom.
Vtedy začali miznúť rastliny a zvieratá. „Jednou z najhorších prejavov tohto veľkého zrýchlenia najmä po druhej svetovej vojne je strata biodiverzity,“ vysvetľuje Will Steffen z Austrálskej národnej univerzity.
„Vymieranie druhov je stokrát až tisíckrát rýchlejšie, ako by bolo normálne. A v tomto storočí sa ešte zrýchli.“
Zásadné zvieratá
Druhová nestabilita je len jedným z prejavov antropocénu. Ďalšími sú zmena klímy, presuny v cykle dusíka alebo uhlíka. Ale aj rozsiahle zásahy do ekosystémov.
Na Zemi pritom žije sedem miliárd ľudí a odhaduje sa, že do polovice tohto storočia nás bude deväť miliárd. Budeme hladní, budeme chcieť čistú vodu a niektorí aj luxusné produkty.
Už teraz presúvame korytá riek, staviame obrovské priehrady či ničíme rozsiahle oblasti povrchovou ťažbou. Lesy meníme na poľnohospodársku pôdu, z morí extrémnym spôsobom lovíme ryby.
„Viac dusíka je dnes v poľnohospodárskych hnojivách ako viazaného v prirodzených ekosystémoch,“ napísal Crutzen pre Nature.
Doteraz ľudí odsúvala veda na okraj záujmu. Okolo Zeme sa prestalo krútiť Slnko, naša galaxia sa stala len jednou z mnohých, možno podobne ako náš vesmír.
No teraz vedci urobili opak: obyčajné, trochu zložitejšie tvory nie sú len ďalšie zvieratá. Sú to zvieratá, ktoré menia celú planétu.
