Operation Flashpoint: Red River - veľká vojna malých chlapcov

Celá séria Operation Flashpoint sa zapísala do našich hláv pred desiatimi rokmi ako drsný vojenský simulátor od českých vývojárov z Bohemia Interactive. Po rozporoch vývojára s vydavateľom (Codemasters) došlo k rozvodu dvoch dovtedy zaľúbencov a u našich západných susedov sa stále varí hardcore vojenská polievočka pod značkou Arma, zatiaľ čo anglický Codemasters chcel Operation Flashpoint predstaviť i masovejšiemu publiku. Podarí sa mu to na druhýkrát?

Povedzme si to úprimne, prvý Flashpoint od Codies (Dragon Rising) nebol vyslovene prepadákom, no výsledok bol nemastný-neslaný. Zlepenec akcie a simulátoru pravidelne nudil alebo frustroval, takže sme čakali na druhý diel Red River, ktorý mal priniesť do série potrebné "call of duty" napätie naskriptovanými scénami, no zároveň si séria zachová voľnosť a slobodu pohybu. Ono to v podstate i pravdou je. Red River je strieľačkou z vlastného pohľadu, kde sa s ostatnými spolubojovníkmi snažíte dotiahnuť do konca vojenskú operáciu. Nedá sa už len tak rozbehnúť na nepriateľa s bojovým pokrikom a hurá systémom. Osudným sa vám môže stať ktorýkoľvek výstrel - a žiaľ i ten, ktorý vám napáli váš kamarát v tíme zozadu do hlavy. Ale o tom neskôr, poďme sa pozrieť na drsný terorizmus v Tadžikistane.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Píše sa rok 2013, teroristi sa presunuli do Tadžikistanu susediaceho s Čínou, no stále im všetkým americkí vojaci nenakopali zadky, tak hor sa do toho. Hráč ako člen Outlaw jednotky a veliteľ menšieho tímu Bravo nastupuje na rôzne druhy misií, no v každej pôjde o život. Je v podstate jedno, či sa vyberiete obsadiť vybrané územie, prepadnúť konvoj, naopak ho napríklad brániť, udržiavať pozíciu alebo všetko dokopy. Vojenské operácie na nepriateľskom území sú síce na prvý pohľad rozmanité, no zároveň naskriptované, takže to napokon vyzerá tak, že beháte od checkpointu k checkpointu a cestou strieľate po všetkom, čo vidíte na radare červené. Prostredie púštnej krajiny s osadami v dezolátnom stave už neprekvapí, po celý čas budete operovať na území niekoľkých desiatok kilometrov štvorcových, úplnú voľnosť však nikdy nedostanete. Medzi jednotlivými úlohami (priamo počas misie) sa musíte často presúvať dopravnými prostriedkami. Príliš by to nevadilo, nebyť otravných monológov veliteľa Knoxa a jeho desiatich pravidiel, neustáleho používania vulgarizmov (a sú ironicky fan-fucking-tastické) a hrdinsko-vojenských blábolov o drsných amerických junákoch. Príbeh postupne prestane aj vnímať, hoc sa niekto snažil navodiť atmosféru jednotky, ktorá sa snaží prežiť v nehostinnom prostredí. Lepšie to robil už staručký Vietcong.

Spoločne s vami operujú aj tímy Alpha a Charlie, no vskutku ide o bandu usmrkancov, ktorí majú len silné reči, ale výsledok ich snahy je skôr biedny. Ich neustále výkriky do vysielačky o tom, ako majú na mále, prestanete vnímať, pretože toho jedného panáka snáď zastreliť dokážu. Atmosféra z cudzieho prostredia, kde vás môže kedykoľvek zastreliť ukrytý terorista tak ide ku dnu, hlúpymi rečami nás už nikto neoblbne. Ostáva nám preto už len vlastná jednotka Bravo: veliteľom ste v kampani vy, k dispozícii máte troch ďalších parťákov, ktorým dokonca môžete zadávať príkazy cez kruhové menu, no ich úspešné plnenie už pravidlom nie je. Napokon sa i tímová akcia zvrhne v najjednoduchší príkaz "follow me". Je tu možnosť kooperatívneho hrania a je vidieť, že práve tak bolo Red River stavané: rozhodne si nájdite priateľov, umelá inteligencia je totiž na bode mrazu.

Otvorený svet dáva pomerne široké pole možností ako danú situáciu vyriešiť, no stále ste zviazaní naskriptovanými situáciami. Stalo sa nám, že sme sa chceli do opevneného mesta na kopci postupne prestrieľať cez desiatky nepriateľských vojakov - bolo to peklo, no hra nás niekedy umelo zabíjala. Pritom stačilo zostreliť nepriateľskú helikoptéru a mesto bolo razom prázdne, misia splnená. Postupovať úplne na vlastnú päsť nie je možné. Ak sa máte niekam dostať, je lepšie postupovať presne tak ako to chceli tvorcovia, pretože sa neraz budete musieť vracať na kontrolný bod. Hrateľnosť je však úplne odlišná. Smrť na vás čaká na každom rohu, nepriatelia sú až absurdne presní (na niekoľko stovák metrov vás dokážu trafiť so samopalom, hoci vy máte problém ich zneškodniť sniperkou). Neustále skrývanie sa, pozorovanie terénu a obozretný postup je základom. Či už postupujete rozsiahlymi planinami s minimom prekážok, za ktoré sa môžete ukryť alebo mestečkom, na pozore sa musíte mať neustále. Dodáva to hrateľnosti ten správny šmrnc, ktorý vás nakopne. Poteší nepresnosť zbraní, nutnosť mieriť inak vzhľadom na vzdialenosť medzi cieľom a vami.

Lenže zároveň i schladí. Už sme to vlastne načrtli, tak to dotiahnime do konca. V podstate nebojujete s nepriateľmi v hre, ale často s hrou samotnou. Protivníci sú vždy v presile a dokážu divy, na druhú stranu ich samovražedné sklony sú niekedy na smiech. Raz vás vidia, hoci sa plazíte ďaleko od nich, inokedy sa na vás pozerajú so vzdialenosti niekoľkých metrov a nič nerobia. Nemôžeme im uprieť istú snahu: špeciálne jednotky sa vás dokonca snažia obísť zo strany (ak to je možné, čo pri otvorenom svete väčšinou aj je, tak pozor na to), no kooperácia u nich nehrozí, skôr vás dostanú pre absurdnú presnosť. Častá virtuálna smrť je zdrojom frustrácie, avšak stále sa dá eliminovať tým, že nebudete jednať bezhlavo. To sa však nedá povedať o vašich spolubojovníkoch, ktorí často nedokážu ani len vystreliť, pozrieť sa správnym smerom a nechajú sa zastreliť ako papierové ruže na strelnici. Pri presile výrazné mínus, nepomáha ani ich neustále usmerňovanie, s ktorým napokon prestanete strácať čas.

Je radosť pozerať na to, ako sa ukryjete za prekážkou, aby ste sa mohli pomaly spoza nej vykloniť, pretože viete, že niekde v diaľke číha ostreľovač. Pomaličky, aby ste nevystrčili zbytočne milimeter tela navyše, posúvate sa, chcete presnejšie namieriť na hlavu... a potom sa za vás postaví parťák, ktorý vás potlačí dopredu a ste každému na rane. V zúfalej snahe sa snažíte so situáciou aspoň niečo spraviť, tak len tak narýchlo namierite, chcete vystreliť, lenže druhý spolubojovník sa postaví presne pred vašu hlaveň a stlačenie spúšte sa rovná pokarhaniu na vašu osobu. Aby to nebolo málo, ak chcete niektorú prekážku preskočiť, musí sa vám zjaviť ponuka s touto činnosťou. Takže niekedy neprejdete cez približne 10 cm vysoké zvyšky múru, kríky sú nepriechodnou bariérou, nevyskočíte na vyvýšenú plochu, musíte si nájsť schody! Špeciálna jednotka vycvičených bojovníkov na úrovni. Nehovoriac o tom, že v režime zaľahnutia, kedy sa plazíte, sa pri kontakte s akýmkoľvek objektom vaša zbraň (zameriavač, pohľad) automaticky zdvihne nahor. Nie je to nič strašné? Tak si predstavte, že sa plazíte zásadne za múrom, neustále doň vrážate hlavňou, inokedy si pred vás ľahne kamarát ovládaný umelou stupiditou alebo v snahe tichého ostreľovania z kopcov už ani netušíte po prechádzaní jeho ostrými hranami, kde je hore a dole. Radšej to skúsite inak a tento bolehlav vynecháte zo svojho repertoára používaných pohybov.

Maximálna zábava začína, ak sa k nejakej činnosti prinútia aj vaši kamaráti. Dvakrát im ďakovať nebudete. Neraz sa nám stalo, že sniper v našom tíme sa postavil za nás, namieril a... už sme videli len kill cam zábery so zoomom na vojaka, ktorý nás poslal do virtuálneho nebíčka. Kamarát - pomôže aj keď netreba, ale asi si nás z tých dvoch metrov nevšimol. Žiaľ nejde o ojedinelý prípad. Často ale reagovať vôbec nevedia, lepšie sa cítia v úplne otvorených priestranstvách, inak okolo vás pobehujú ako kŕdeľ splašených detí a jediné, čo dokážu, je hlásiť pohyb v určitom smere. Aby sa mu venovali, to už nie, len oznámia, že sa tam čosi hýbe a asi to bude nepriateľ, keďže to po všetkých strieľa. S obľubou vbiehajú priamo do paľby, pokľaknú si, pokúšajú sa namieriť presne na pravé oko nepriateľa, ktorý ich zatiaľ všetkých troch pošle kade ľahšie. Povedzme, že máte ubrániť miesto aspoň na niekoľko minút. Prosté Hold Position nefunguje, pretože tak idiotsky sa môžu rozmiestniť len samovrahovia. Žiadne krytie, niekedy sa dokonca otočia do steny či úplne opačne, akoby tú valiacu sa presilu nechceli vidieť.

Sú to hlúpe chyby, ktoré výrazne narúšajú atmosféru konfliktu a napokon vás môžu dokonale otráviť a odradiť od ďalšieho hrania. Ono je to strieľačka z úplne iného súdka a skutočne k nej patrí nálepka taktická. Podobné prkotiny absolútne kazia celú hrateľnosť, budované napätie, snahu správať sa obozretne. Savepointy sú navyše navrhnuté hlúpo a práve pri hlúposti umelej "inteligencie" pocítite nepríjemné opakovanie už odohraných pasáži. Raz, päťkrát, desaťkrát. Desať minút krát počet pokusov - no od radosti skákať teda nebudete. Raz vás zradí vlastná muška, inokedy je presila proti vašej osamotenej snahe príliš veľká, potom zas podá pomocnú ruku kamarát... tempo hry je zbytočne kúskované chybami, ktoré vás ako virtuálneho hrdinu stoja smrť, za ktorú nemôžete alebo by sa jej dalo predísť. Jednoducho bojujete skôr s hrou samotnou. Už pre vás nebude dôležité strategické navrhovanie optimálnej trasy, ale bežíte od checkpointu k checkpointu a ono sa to už nejako vyrieši. Chvalabohu neexistuje respawn nepriateľov, takže ak tupo nabiehajúcich vojakov protivníka vystrieľate všetkých na jednej hromade (zrejme sa boli pozrieť, prečo všetci ich kamaráti spia na zemi a všade je rozliaty kečup), nič zlé nevykonáte, len sa ochudobníte o atmosféru konfliktu.

Technické spracovanie napriek použitému EGO enginu (séria Dirt) príliš nezaujme. Prostredie je pomerne stereotypné, horšie sú však niektoré nekvalitné textúry, v diaľke nerozoznateľné objekty či textúry s obrovskými pixelmi. Zamrzia biedne časticové a dymové efekty. Naopak oslepení slnkom budete až príliš realisticky (prechody do vnútra tmavých budov či ak z nich budete naopak vychádzať), čo je nie vždy k dobru veci, keďže nič nevidíte a ani ten terorista nie je taký hlupák, aby čakal, kým sa vám obraz nestmavne. A keď vás zastrelí, za vami pôjdu ostatní kamaráti ako kačičky, bum-bum, bác-bác a všetci štyria stonete na zemi. Nepresvedčia vás ani animácie pohybov, ktorých je len niekoľko a budete i svedkovia dnes už priam archaických miznutí a objavení sa nepriateľov pri neexistujúcej animácii prechodu medzi niektorými pohybmi či akciami. Nie je to žiadne vizuálne haló, hoc niektoré zábery sú nadpriemerné, kochať prírodou sa príliš nebudete pre slabú úroveň textúr. Keďže deštrukcia prostredia neexistuje, na nejaké hromadné explózie zabudnite, je to skôr "celkom fajn" grafika. Audio stránka je na tom ešte bližšie k priemernosti. Niekedy je ozvučenie až šialene nevýrazné, streľba bez potrebného efektu. Nahovorených hlásení je hneď niekoľko, ale buď ide o drsné vety, z ktorých vám už po prvej hodine hrania bude zle alebo vám furt niekto do vysielačky plače, že dostáva na zadok. A zas. A znovu.

Kampaň vám zaberie pri desiatich úrovniach približne 10 hodín čistého herného času. Koľko ho strávite pri nahrávaní úrovne (šialene dlhé) a opakovaní už známych pasáží, je len na vás. Odporúčame preto kooperáciu so živými hráčmi. Nechýba ani multiplayer: avšak znovu len tímový, v ktorom musíte spolupracovať a nestrieľate po sebe. Je zameraný na úlohy, takže raz obraňujete konvoj, snažíte sa prežiť pri nepriateľských vlnách a podobne. Je to zábava a práve multiplayer je jedným z lákadiel hry, pre ktorý je sa oplatí nad Red River začať premýšľať. Podarili sa aj RPG prvky: získané skúsenosti po úspešnej misii pretavíte v otvorenie nových zbraní, ich upgradeov a zároveň si zlepšujete zopár vlastností v konkrétnom povolaní. Tie sú štyri a je výborné, že pre každé z nich zbierate skúsenosti osve.

Nemôžeme tvrdiť, že by Operation Flashpoint: Red River nemalo istý šmrnc. Vojenská akcia zameraná skôr na taktickejší spôsob plnenia úloh to rozhodne je. Otvorený svet vám dáva šancu predviesť sa, avšak singleplayer je často až zúfalo nehrateľný a frustrujúci. Nie je to zlá hra, určite však nie vhodná pre každého. Operation Flashpoint: Red River je kombináciou medzi Call of Duty a českej Army a na šesť bodov sa vyšvihla iba z dôvodu absencie akejkoľvek konkurencie. Inak by sme ju za nehorázne chyby v umelej inteligencii, stupídne podanú zápletku a plytké naskriptovanie v otvorenom prostredí poslali do podpriemerných vôd. Takto sa drží ledva nad hladinou. Zázraky od hry nečakajte, Codemasters idú lepšie preteky ako akčné hry.

Zdroj screenshotov: Gamespot.com