Spojené štáty americké chcú, aby internet strážila medzinárodná inštitúcia.
BRATISLAVA. Túžba kontrolovať internet a mať možnosť zasiahnuť, keď bude treba, nie je vlastná len diktátorom.
Mnohé štáty, vrátane USA či Slovenska, pripravujú pravidlá, ktoré dajú vládam nové možnosti regulácie internetu.
Niektoré vlády skúmajú, ako mať k dispozícii aj také nástroje, aké nedávno použili v Líbyi či Egypte, alebo aké dlhodobo uplatňujú Čína či Severná Kórea. Väčšina krajín pritom argumentuje potrebou väčšej bezpečnosti.
„USA budú na medzinárodnom poli presadzovať otvorenú, previazanú, bezpečnú a spoľahlivú informačnú a komunikačnú infraštruktúru,“ povedala šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová v Bielom dome, keď predstavovala Medzinárodnú stratégia pre kyberpriestor.
Američania sa svojou stratégiou pokúsia vysvetliť zvyšku sveta, ako by mal vyzerať bezpečný a otvorený internet, a presvedčiť, že na jeho dosiahnutie treba zaviesť pravidlá.
Už dnes je jasné, že stratégia sa bude týkať tém ako uplatňovanie práva na internete, duševné vlastníctvo či ochrana pred globálnymi útokmi na komunikačné siete štátov.
Američania hovoria, že formulovanie stratégie je len na začiatku a potrvá mesiace, kým vznikne prvý presný návrh. Ten bude pravdepodobne obsahovať aj zrod medzinárodnej inštitúcie, ktorá bude dodržiavanie pravidiel strážiť.
Regulácia je ťažká
V USA majú s bojom medzi slobodou a kontrolou na internete bohaté skúsenosti, pretože práve tam sú najaktívnejší právnici nahrávacích štúdií, hudobných spoločností a majiteľov duševných práv. Práve im internet v posledných rokoch zásadne zasiahol do biznis modelu.
Keď nedávno vznikol návrh zákona ProtectIP, vyvolal široký odpor, do ktorého sa zapojili aj známe mená vrátane vedenia Googlu.
Protect IP mal umožniť súdu, aby nariadil poskytovateľom pripojenia a vyhľadávačom vyradenie konkrétnej stránky zo svojich databáz.
V prípade, že by súd vyriekol nad niektorou stránkou tento ortieľ, prakticky by zmizla z internetu. Proti návrhu, ktorý podporovali vydavatelia hudby a filmov, sa ostro postavili nie len ochrancovia občianskych práv s argumentom, že ide o ohrozenie ústavou chránenej slobody slova.
Predseda predstavenstva Googlu Eric Schmidt verejne vyhlásil, že Google by sa voči presadzovaniu zákona vzoprel. „Nesúhlasíme s tým a bojovali by sme proti tomu. V prípade, že by podobná žiadosť prišla, odmietli by sme ju,” povedal Schmidt na adresu zákona.
Čo s veľkým vypínačom?
Najsilnejším nástrojom vlády pri regulácii internetu je takzvané červené tlačidlo, ktorým sa dá centrálne odpojiť krajina od globálneho internetu. Stlačili ho už vlády vo viacerých nedemokratických režimoch, naposledy počas blízkovýchodnej jari.
Egyptskej vláde sa podarilo ochromiť väčšinu internetovej siete tým, že vyradila z prevádzky kľúčové zariadenie v Káhire, ktoré spostredkovalo komunikáciu egyptskej siete s vonkajším svetom.
Úvahy o možnosti vypnutia internetu na celoštátnej úrovni sa objavili aj v súvislosti s novým zákonom o informačnej bezpečnosti, ktorý sa pripravuje na slovenskom ministerstve financií. Momentálne už táto ambícia nie je aktuálna.
„Zavedenie tohto krajného mechanizmu je zatiaľ iba v diskusnej rovine. Na presunutie takéhoto extrémneho nástroja z roviny teoretických akademických debát do praxe by bolo potrebné novelizovať „veľké“ zákony týkajúce sa bezpečnosti,“ povedal hovorca ministerstva Martin Jaroš.
Možnosť centrálneho odpojenia národnej domény v prípade kybernetických útokov podľa neho padla v diskusii o zákone, preto, aby zistili názory odbornej komunity. Zákon o informačnej bezpečosti bude mať ministerstvo pripravený v júli.
