HAMILTON, BRATISLAVA. Vedcom sa podarilo získať prvé jednoznačné dôkazy, že baktérie v črevách ovplyvňujú mozgové chemické procesy.
V časopise Gastroenterology to predbežne on-line oznámili Stephen Collins a Premysl Bercik z McMaster University v kanadskom Hamiltone.
Harmonické nažívanie
Nový dôkaz vedcov dobre súhlasí so zisteniami, že viacero bežných ochorení tráviacej sústavy často sprevádza úzkosť alebo depresia. Vyskytli sa aj názory, že niektoré psychiatrické poruchy možno súvisia s anomálnym bakteriálnym obsahom v črevách.
V typickom ľudskom čreve žije asi trilión baktérií. S človekom spolunažívajú harmonicky: získavajú energiu zo stravy, chránia proti infekciám a poskytujú výživu črevným bunkám. Narušenie tejto harmónie vedie až k nebezpečným chorobám.
Bádatelia na zdravých dospelých myšiach ukázali, že rozvrátenie normálneho mikrobiálneho obsahu čriev antibiotikami vyvoláva zmeny správania - myši sa stali menej opatrnými či úzkostnými.
V mozgu im navyše pribudlo látky BDNF (brain derived neurotrophic factor, neurotrofický faktor mozgového pôvodu), ktorá súvisí s depresiou a úzkosťou.
Stabilita baktérií
Po vysadení antibiotík podávaných ústne sa myšiam obsah čriev vrátil k normálu. To isté platilo o chémii mozgu a správaní hlodavcov.
Vplyv baktérií na správanie dokázali vedci prenosom baktérií z myší so živým prieskumným správaním na pôvodne bezmikróbové bojazlivé myši s pasívnym správaním. Tie sa následne začali správať aktívnejšie a smelšie.
Fungovalo to aj naopak - aktívnejšie myši spasívneli po prenose baktérií z myší, ktorých rodová línia súvisela s nečinnosťou.
Ľudské správanie určuje mnoho faktorov. Podstata a stabilita črevných baktérií však podľa všetkého určuje správanie. Každý ich rozvrat, či už spôsobený antibiotikami alebo infekciou, môže vyprodukovať zmeny správania.
Podľa Premysla Bercika to vytvára základ skúmania liečebného potenciálu probiotických baktérií a ich produktov pri poruchách správania.
Zdroj: Komuniké McMaster University zo 17. mája 2011
