FENOMÉN

Sme vo vesmíre sami? Možno nie

O mimozemšťanoch snívame už stáročia. Čoskoro ich môžeme naozaj objaviť.

Exoplanéty môžu ukrývať vzdialený život.(Zdroj: ESA/ESO)

V ten deň sedel Jerry R. Ehman pri kuchynskom stole a ako mnohokrát predtým si prechádzal záznamy z predchádzajúcich pozorovaní.

Tlačiareň práve vypľula rádioastronomické výsledky z 15. augusta v roku 1977 a vedec kontroloval dáta, ktoré zhromaždil rádioteleskop Big Ear. Bol súčasťou projektu SETI, ktorý hľadá stopy po mimozemskej inteligencii.

Dlhý zoznam čísel a značiek vyzeral na prvý pohľad rovnako ako množstvo dní predtým. Najmä jednotky a dvojky klesali naoko náhodne nadol stĺpcami. Ehman si však čoskoro všimol čudesnú kombináciu.

V ľavej časti sa objavilo zoskupenie, ktoré sa na papieri nikde inde nenachádzalo. Nadšený vedec vzal červené pero a zakrúžkoval „6EQUJ5".

K šiestim symbolom potom dopísal užasnuté „WOW!". Signál mal totiž nielen mimozemský pôvod. Výsledky naznačovali, že jeho pôvod by mohol byť aj inteligentný. Ehman možno našiel život mimo našej planéty.

Malí mimozemšťania

Dnes poznáme viac ako päťstopäťdesiat planét, ktoré krúžia okolo svojich materských hviezd v iných planetárnych sústavách.

Tento týždeň vedci dokonca zverejnili správu, že prvá z nich je obývateľná. O viac než ďalšej tisícke telies tušíme, že pravdepodobne jestvujú. Dosiaľ sme pritom preskúmali len malinkú časť oblohy a len v našej galaxii, v Mliečnej ceste budú pravdepodobne existovať miliardy planét.

Aj keď Ehmanov signál zo sedemdesiatych rokov sa nikdy nepodarilo znovu objaviť a skúšalo sa to podstatne silnejšími prístrojmi, niekde tam by mohla žiť rozvinutá civilizácia schopná komunikovať naprieč slnečnými sústavami.

Dokázala by vysielať správy a s primeraným časovým odstupom - trvalo by to roky - možno aj odpovedať na pozdravy, ktoré jej pošleme zo Zeme.

Oveľa pravdepodobnejšie však je, že niekde narazíme na úplne iný druh mimozemšťanov: na exotické a drobné mikroorganizmy, ktoré vedia prežívať aj v extrémnych podmienkach. Zvládnu to na Zemi, je preto oprávnené predpokladať, že by to dokázali aj inde v kozme.

Navyše, nemusíme letieť ku hviezdam vzdialeným desiatky či tisíce svetelných rokov. Možno sa stačí len lepšie porozhliadnuť po našej slnečnej sústave. Mimozemšťania môžu žiť na Marse, mesiacoch Jupitera či Saturna.

„Keďže všetky možnosti na pozemský pôvod sa ukázali ako vylúčené či nepravdepodobné a keďže možnosť mimozemského pôvodu nemôžeme vylúčiť, musím to uzavrieť tak, že mimozemská inteligencia mohla vyslať signál, ktorý sme my prijali ako zdroj WOW," napísal v správe k tridsiatemu výročiu objavenia svojej anomálie Ehman.

„Ako vedec však očakávam ďalšie podobné signály, ktoré by sme mohli prijať a vďaka ďalším pozorovaniam analyzovať."

Astrobiológia v kurze

Medzičasom sa rozvinul nový vedecký odbor - astrobiológia. Vedci pomocou novej generácie teleskopov a kozmických prístrojov plánujú skúmať vzdialené planéty, počítačmi modelujú podmienky na ich povrchu či skúšajú špecifikovať nevyhnutné podmienky pre život.

Kedysi bolo dôležitou otázkou, či vôbec dokážeme mimozemský život vo vesmíre rozpoznať. Dnes sa čoraz častejšie pýtame, kedy sa tak stane.

Hľadajme pri hviezde, potom sa uvidí

Pátranie po živote štartujeme hľadaním vody. No vodu možno život vôbec nepotrebuje.

Len v našej galaxii je asi dvesto miliárd hviezd. V celom vesmíre je ich nepredstaviteľne viac

„Predpokladajme, že len jedno percento z nich má planéty s pevným povrchom a len percento z týchto planét je obývateľné. To znamená, že tam niekde je asi sto biliárd (10 na sedemnástu) možností pre komplexný, možno inteligentný život vo vesmíre,“ píše pre magazín New Scientist astrobiológ Caleb Scharf.

Ako je teda možné, že na mimozemšťanov sme dosiaľ nenarazili? A že nás ešte nekontaktovali?

Správna vzdialenosť

Ak zabudneme na hypotézy rôznych nadšencov o tom, že inteligentné civilizácie u nás na návšteve už dávno boli, problémom je samotný vesmír.

Vzdialenosti sú v ňom obrovské, len Slnku najbližšia hviezda je vzdialená viac ako štyri roky cesty rýchlosťou svetla. A tou ani zďaleka naše vesmírne lode nedokážu letieť.

Odkázaní sme tak na prehľadávanie vesmíru pomocou rôznych druhov ďalekohľadov. Alebo na roboty, mimozemský život totiž môže žiť oveľa bližšie, ako ležia cudzie planetárne sústavy.

Podmienkou však v oboch prípadoch je prítomnosť kvapalnej vody, ktorá umožňuje relatívne komplexnú biochémiu ­ a teda aj metabolizmus organizmov.

Takáto voda sa môže nachádzať na vesmírnych telesách, ktoré ležia v takzvanej obývateľnej zóne. Umožňuje ju správna vzdialenosť od materskej hviezdy, no dôležité sú aj prítomnosť veľkých planetárnych ochrancov, stabilizujúce mesiace či vnútorné teplo planét a mesiacov. A pravdepodobne aj atmosféra.

Iný život

Niečo z toho by sme však mohli nájsť aj v našom kozmickom susedstve.

Vieme, že voda tiekla v dávnej minulosti na Marse, obrovské oceány pod povrchom majú zrejme Jupiterove mesiace Ganymede a Európa či Saturnov Enceladus.

Pred rokmi sa však objavili hypotézy, že to s tou vodou trochu preháňame. A že život môže jestvovať aj na úplne iných princípoch.

Namiesto vody a kyslíka by využíval uhľovodíky a na dýchanie vodík. Takéto mikróby by sa mohli nachádzať napríklad na Saturnovom Titane, odkiaľ optimistické správy priniesla sonda Cassini.

Tomáš Prokopčák
Mimozemšťana sme už možno objavili

Mars je najhorúcejším kandidátom na život inde ako na Zemi. Vedci ho možno objavili.

Mimozemšťanov sme možno našli. Len odborná verejnosť si nie je stopercentne istá, preto sa takýmto vyhláseniam vyhýba.

Keď v roku 1976 pristáli na Marse americké sondy Viking, urobili experimenty. Do vzoriek marsovskej pôdy pridali výživu a zahriali ju. Jeden z experimentov ukázal okamžitú reakciu, ktorá rozdelila vedcov.

Väčšina tvrdí, že išlo o obyčajnú chémiu, no časť si myslí, že sonda odhalila stopy po metabolizme mikróbov.

Podobne sú odborníci rozdelení aj v prípade slávneho meteoritu Allan Hills 84001. Pred trinásťtisíc rokmi dopadol kameň vystrelený z Marsu na Zem.

V Antarktíde ho našli v roku 1984 a roky ho vedci skúmali. V kameni totiž objavili štruktúry, ktoré by mohli byť dôkazom o dávnom mikrobiálnom živote na Marse.

Malo ísť o pozostatky po baktériách, ktoré neskôr vedci našli aj v ďalších skalách z Marsu.

Pred rokom a pol zverejnila NASA výsledky nových testov týchto úlomkov. Biogénna hypotéza je podľa úradu čoraz silnejšia.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  7. Inteligencia vo všetkom
  8. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  10. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  1. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  2. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  3. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  4. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  7. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  10. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 010
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 963
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 265
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 679
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 442
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 960
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 935
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 802
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 600
  10. Inteligencia vo všetkom 1 524

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Vyprodukovali aj Kolesíka či Procházku. Ako fungujú stranícke mládežnícke spolky?

Mladí poslanci Smeru rozdávali lístočky pred tajnou voľbou či potápali kolegov.

DOMOV

Študenti z 1989: Začína sa to tu podobať na obdobie pred revolúciou

Vtedajšie a dnešné okolnosti sa podobajú.

KOMENTÁRE

Moskvu zbavia jedného z jej symbolov

Chruščovky zbúrajú, milióny ľudí sa presťahujú.

Neprehliadnite tiež

Bratislava ukáže, aká bude budúcnosť technológií

Medzinárodná konferencia TechSummit & Gadget Expo sa odohrá 10. až 11. mája 2017.

Šesť tipov, ako ochrániť svoju identitu v sociálnych sieťach

Ak sa správate zodpovedne, nemusíte sa báť bezpečnostných prešľapov.

Facebook bude predpovedať, kam sa chystáte pozrieť

Nie je zložité natočiť 360-stupňové videá. Oveľa náročnejšie je dáta v reálnom čase dopraviť k divákovi.

MATEMATICKÉ HÁDANKY

Matematická hádanka: Dokážete zistiť, či váži viac zlato alebo perie? (riešenie)

Ak máte doma aj zlato aj perie, nespoliehajte sa na váhu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop