FENOMÉN

Sme vo vesmíre sami? Možno nie

O mimozemšťanoch snívame už stáročia. Čoskoro ich môžeme naozaj objaviť.

Exoplanéty môžu ukrývať vzdialený život.(Zdroj: ESA/ESO)

V ten deň sedel Jerry R. Ehman pri kuchynskom stole a ako mnohokrát predtým si prechádzal záznamy z predchádzajúcich pozorovaní.

Tlačiareň práve vypľula rádioastronomické výsledky z 15. augusta v roku 1977 a vedec kontroloval dáta, ktoré zhromaždil rádioteleskop Big Ear. Bol súčasťou projektu SETI, ktorý hľadá stopy po mimozemskej inteligencii.

Dlhý zoznam čísel a značiek vyzeral na prvý pohľad rovnako ako množstvo dní predtým. Najmä jednotky a dvojky klesali naoko náhodne nadol stĺpcami. Ehman si však čoskoro všimol čudesnú kombináciu.

V ľavej časti sa objavilo zoskupenie, ktoré sa na papieri nikde inde nenachádzalo. Nadšený vedec vzal červené pero a zakrúžkoval „6EQUJ5".

K šiestim symbolom potom dopísal užasnuté „WOW!". Signál mal totiž nielen mimozemský pôvod. Výsledky naznačovali, že jeho pôvod by mohol byť aj inteligentný. Ehman možno našiel život mimo našej planéty.

Malí mimozemšťania

Dnes poznáme viac ako päťstopäťdesiat planét, ktoré krúžia okolo svojich materských hviezd v iných planetárnych sústavách.

Tento týždeň vedci dokonca zverejnili správu, že prvá z nich je obývateľná. O viac než ďalšej tisícke telies tušíme, že pravdepodobne jestvujú. Dosiaľ sme pritom preskúmali len malinkú časť oblohy a len v našej galaxii, v Mliečnej ceste budú pravdepodobne existovať miliardy planét.

Aj keď Ehmanov signál zo sedemdesiatych rokov sa nikdy nepodarilo znovu objaviť a skúšalo sa to podstatne silnejšími prístrojmi, niekde tam by mohla žiť rozvinutá civilizácia schopná komunikovať naprieč slnečnými sústavami.

Dokázala by vysielať správy a s primeraným časovým odstupom - trvalo by to roky - možno aj odpovedať na pozdravy, ktoré jej pošleme zo Zeme.

Oveľa pravdepodobnejšie však je, že niekde narazíme na úplne iný druh mimozemšťanov: na exotické a drobné mikroorganizmy, ktoré vedia prežívať aj v extrémnych podmienkach. Zvládnu to na Zemi, je preto oprávnené predpokladať, že by to dokázali aj inde v kozme.

Navyše, nemusíme letieť ku hviezdam vzdialeným desiatky či tisíce svetelných rokov. Možno sa stačí len lepšie porozhliadnuť po našej slnečnej sústave. Mimozemšťania môžu žiť na Marse, mesiacoch Jupitera či Saturna.

„Keďže všetky možnosti na pozemský pôvod sa ukázali ako vylúčené či nepravdepodobné a keďže možnosť mimozemského pôvodu nemôžeme vylúčiť, musím to uzavrieť tak, že mimozemská inteligencia mohla vyslať signál, ktorý sme my prijali ako zdroj WOW," napísal v správe k tridsiatemu výročiu objavenia svojej anomálie Ehman.

„Ako vedec však očakávam ďalšie podobné signály, ktoré by sme mohli prijať a vďaka ďalším pozorovaniam analyzovať."

Astrobiológia v kurze

Medzičasom sa rozvinul nový vedecký odbor - astrobiológia. Vedci pomocou novej generácie teleskopov a kozmických prístrojov plánujú skúmať vzdialené planéty, počítačmi modelujú podmienky na ich povrchu či skúšajú špecifikovať nevyhnutné podmienky pre život.

Kedysi bolo dôležitou otázkou, či vôbec dokážeme mimozemský život vo vesmíre rozpoznať. Dnes sa čoraz častejšie pýtame, kedy sa tak stane.

Hľadajme pri hviezde, potom sa uvidí

Pátranie po živote štartujeme hľadaním vody. No vodu možno život vôbec nepotrebuje.

Len v našej galaxii je asi dvesto miliárd hviezd. V celom vesmíre je ich nepredstaviteľne viac

„Predpokladajme, že len jedno percento z nich má planéty s pevným povrchom a len percento z týchto planét je obývateľné. To znamená, že tam niekde je asi sto biliárd (10 na sedemnástu) možností pre komplexný, možno inteligentný život vo vesmíre,“ píše pre magazín New Scientist astrobiológ Caleb Scharf.

Ako je teda možné, že na mimozemšťanov sme dosiaľ nenarazili? A že nás ešte nekontaktovali?

Správna vzdialenosť

Ak zabudneme na hypotézy rôznych nadšencov o tom, že inteligentné civilizácie u nás na návšteve už dávno boli, problémom je samotný vesmír.

Vzdialenosti sú v ňom obrovské, len Slnku najbližšia hviezda je vzdialená viac ako štyri roky cesty rýchlosťou svetla. A tou ani zďaleka naše vesmírne lode nedokážu letieť.

Odkázaní sme tak na prehľadávanie vesmíru pomocou rôznych druhov ďalekohľadov. Alebo na roboty, mimozemský život totiž môže žiť oveľa bližšie, ako ležia cudzie planetárne sústavy.

Podmienkou však v oboch prípadoch je prítomnosť kvapalnej vody, ktorá umožňuje relatívne komplexnú biochémiu ­ a teda aj metabolizmus organizmov.

Takáto voda sa môže nachádzať na vesmírnych telesách, ktoré ležia v takzvanej obývateľnej zóne. Umožňuje ju správna vzdialenosť od materskej hviezdy, no dôležité sú aj prítomnosť veľkých planetárnych ochrancov, stabilizujúce mesiace či vnútorné teplo planét a mesiacov. A pravdepodobne aj atmosféra.

Iný život

Niečo z toho by sme však mohli nájsť aj v našom kozmickom susedstve.

Vieme, že voda tiekla v dávnej minulosti na Marse, obrovské oceány pod povrchom majú zrejme Jupiterove mesiace Ganymede a Európa či Saturnov Enceladus.

Pred rokmi sa však objavili hypotézy, že to s tou vodou trochu preháňame. A že život môže jestvovať aj na úplne iných princípoch.

Namiesto vody a kyslíka by využíval uhľovodíky a na dýchanie vodík. Takéto mikróby by sa mohli nachádzať napríklad na Saturnovom Titane, odkiaľ optimistické správy priniesla sonda Cassini.

Tomáš Prokopčák
Mimozemšťana sme už možno objavili

Mars je najhorúcejším kandidátom na život inde ako na Zemi. Vedci ho možno objavili.

Mimozemšťanov sme možno našli. Len odborná verejnosť si nie je stopercentne istá, preto sa takýmto vyhláseniam vyhýba.

Keď v roku 1976 pristáli na Marse americké sondy Viking, urobili experimenty. Do vzoriek marsovskej pôdy pridali výživu a zahriali ju. Jeden z experimentov ukázal okamžitú reakciu, ktorá rozdelila vedcov.

Väčšina tvrdí, že išlo o obyčajnú chémiu, no časť si myslí, že sonda odhalila stopy po metabolizme mikróbov.

Podobne sú odborníci rozdelení aj v prípade slávneho meteoritu Allan Hills 84001. Pred trinásťtisíc rokmi dopadol kameň vystrelený z Marsu na Zem.

V Antarktíde ho našli v roku 1984 a roky ho vedci skúmali. V kameni totiž objavili štruktúry, ktoré by mohli byť dôkazom o dávnom mikrobiálnom živote na Marse.

Malo ísť o pozostatky po baktériách, ktoré neskôr vedci našli aj v ďalších skalách z Marsu.

Pred rokom a pol zverejnila NASA výsledky nových testov týchto úlomkov. Biogénna hypotéza je podľa úradu čoraz silnejšia.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  3. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  4. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  5. Zábavný aj sebavedomý
  6. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  7. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  8. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  9. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  1. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  2. Konferencia o využívaní ITP v trestnom konaní splnila svoj cieľ
  3. Nadácia Poštovej banky podporí grantom folklór a tradície
  4. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  5. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  6. Prednáška holandského veľvyslanca na EU v Bratislave
  7. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku
  8. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  9. Poradňa: Ako vybrať účet pre mladých
  10. Sajfa odkázal študentom:„Buďte nároční a vydržte!“
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 25 814
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 5 965
  3. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 4 845
  4. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 4 129
  5. Zábavný aj sebavedomý 3 758
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 3 494
  7. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 3 301
  8. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 213
  9. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 3 195
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 2 396

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Golfista, ktorý sa vzoprel Mečiarovi (profil Františka Gauliedera)

Minulý rok uplynulo 20 rokov odvtedy, ako parlament protiprávne zbavil Františka Gauliedera mandátu. Exposlanec v sobotu nadránom zomrel.

PLUS

Bezdomovec, ktorý pil drahé víno a 42-krát daroval krv

Štefan Karner žil osem rokov na ulici. Netradične.

NITRA

Bývalého poslanca parlamentu Gauliedera našli mŕtveho

Príčiny smrti vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Múdre rybičky chcú krajších partnerov. Hlúpejšie nie sú také vyberavé

Rakúsky biológ skúmal karibské rybičky. Zistil, že múdrejšie druhy si vyberajú partnera najmä na základe farebnosti.

TECH_FM

Vydry používajú nástroje, naučili sa to skôr ako delfíny

Zviazať alebo rozbiť. Morské vydry sa nástroje naučili používať už dávno.

DETSKÁ RUBRIKA

Trsteniarik škriekavý je vzorný rodič, spoliehajú sa naň aj kukučky

Párik trsteniarikov si kukučka často vyberá ako adoptívnu rodinu. Vie, že o jej mladé sa dobre postarajú.

Vedci konečne zistli, prečo kvapky špliechajú

Kvapka, ktorá šplechne na úpätí Mount Everstu nemusí šplechnúť na jeho vrchole.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop