EVANSTON, BRATISLAVA. Naša slnečná sústava je unikátna. Nie však preto, že tu jestvuje život. Zvláštnosťou sa ukazuje obeh planét.
Vedcom sa podarilo vysvetliť, prečo niektoré horúce obrie exoplanéty obiehajú opačným smerom, než rotujú ich materské hviezdy. To na prvý pohľad odporuje teóriám o vzniku planét.
Oznámil to v časopise Nature päťčlenný tím, ktorý viedla Smadar Naoz z Northwestern University.
Horúci Jupiter
Od roku 1995 astronómovia objavili vyše 550 planét iných hviezd - exoplanét. Väčšinu z nich tvoria obrie planéty typu nášho Jupitera.
Mnohé však v porovnaní s Jupiterom obiehajú veľmi blízko materskej hviezdy a preto majú vysokú teplotu.
Zhruba štvrtina týchto tzv. "horúcich Jupiterov" obieha svoju hviezdu v opačnom smere, než rotuje.
"To je naozaj čudné, a ešte čudnejšie kvôli faktu, že planéta je tak blízko hviezdy. Ako môže jedno z týchto telies rotovať jedným smerom a druhé obiehať presne opačným? Je to šialené: natoľko očividne to porušuje našu základnú predstavu o utváraní hviezd a planét," povedal člen tímu Frederic Rasio.
Tím vedcov sa usiloval vysvetliť, ako sa obrie planéty dostali tak blízko k svojim materským hviezdam. To ich priviedlo aj k vysvetleniu obrátených smerov obehu.
Sme čudní
Pomocou výkonných počítačov simuláciou ukázali, ako sa môže obrátiť obeh "horúceho Jupitera". Kľúčom sú gravitačné poruchy vyvolané inou planétou, obiehajúcou podstatne ďalej od materskej hviezdy.
"Hneď ako máte viac ako jednu planétu, vzájomne sa gravitačne ovplyvňujú. Vzniká tým zaujímavá situácia, lebo to znamená, že nech už sa utvorili na hocijakej obežnej dráhe, nemusia na nej zostať navždy.
Tieto vzájomné poruchy totiž môžu zmeniť obežné dráhy planét, ako to vidíme v mimoslnečných sústavách," vysvetlil Frederic Rasio.
Zdôraznil, že podobné výskumy osvetľujú aj skutočné postavenie slnečnej sústavy.
"Mysleli sme si, že naša slnečná sústava je vo vesmíre typická, no od prvého dňa éry objavovania mimoslnečných planetárnych sústav naraz všetko vyzeralo čudne.
A toto nás robí naozaj čudnými. Výskum iných sústav poskytuje kontext toho, aká zvláštna je vlastne tá naša. Určite to dnes vyzerá tak, že žijeme na zvláštnom mieste," doplnil.
Dve planéty
Model vedcov predpokladá hviezdu podobnú Slnku a sústavu dvoch planét. Vnútorná je typu Jupitera a spočiatku sa nachádza ďaleko od hviezdy, v oblasti, kde sa predpokladá vznik takých plynných obrov.
Druhá planéta je vzdialenejšie, no tiež veľká. Jej gravitačné pôsobenie na prvú je síce pomerne slabé, avšak
vnútornú planétu postupne nielenže "dotlačí" blízko k hviezde, ale aj obráti smer jej obehu.
V pozadí je prenos momentu hybnosti medzi dráhami oboch planét, pričom vnútorná stráca energiu silnými gravitačnými prílivmi. Vnútorná planéta zaujíma veľmi výstrednú dráhu a počas odovzdávania momentu hybnosti vonkajšej sa "preklopí".
Zdroje: Nature z 12. mája 2011, Komuniké National Science Foundation z 11. mája 2011
