Anglicko a Wales majú za sebou najsuchší marec za viac ako sto rokov. O nič lepšie na tom nie je ani Švajčiarsko, kde najmä jeho západná polovica trpí najhorším suchom od roku 1921 (podobné sucho sa v tejto krajine vyskytlo aj v roku 1884).
Podľa dvoch najpoužívanejších indexov pre hodnotenia sucha – SPI (Standard precipitation index) a PDSI (Palmer Drought Severity Index) – aj napriek aprílovým zrážkam pretrváva extrémne sucho na rozsiahlych územiach Poľska, Nemecka, Česka, Rakúska, Švajčiarska a Írska.
Suché podmienky panujú aj v niektorých regiónoch strednej a južnej Sibíre a severozápadnej Kanade. S následkami vážneho sucha dlhodobo bojujú niektoré krajiny východnej Afriky (napr. Keňa).
Mimoriadne sucho sa už stihlo prejaviť aj v juhozápadnej časti Spojených štátov, kde v štáte Texas bolo doposiaľ požiarmi zničených takmer 5 700 km2 (1,4 mil. akrov) územia.
Nájsť príčinu tejto veľmi vážnej situácie nie je až tak ťažké. V niektorých oblastiach západného Texasu spadlo za posledných šesť mesiacov menej ako 30 mm zrážok (30 litrov na m2).
Nedostatok pôdnej vlhkosti, okrem toho, že spôsobuje pokles vodnosti riek a vznik rozsiahlych lesných požiarov, vyháňa denné teploty do závratných výšok.
Aj keď sa situácia na Slovensku ani zďaleka nedá porovnať s Texasom, sucho sa pomaly a celkom nenápadne začína „zakrádať“ aj k nám. Keď sa ani v nasledujúcich mesiacoch nedočkáme pravidelnejších a trvalejších zrážok, budeme sa musieť v priebehu leta vysporiadať s jeho ďalekosiahlymi dôsledkami.
Krátka retrospektíva
V posledných rokoch postihli mnohé regióny Európy dlhotrvajúce epizódy sucha. Jedno z najhorších sa vyskytlo v roku 2005 v juhozápadnej časti kontinentu a v oblasti Stredozemného mora.
V priebehu nasledujúceho roka opätovne udrelo silné sucho v Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Taliansku a dokonca aj vo Veľkej Británii.
Aby sme si však spomenuli na mnohotvárne a nežiaduce prejavy sucha aj na Slovensku, nemusíme ísť ani ďaleko do histórie. Jedna z najvýraznejších vĺn sucha za posledných aspoň 33 rokov zasiahla Slovensko len nedávno, v roku 2003.
Globálne otepľovanie a sucho na pevninách
Aj keď je sucho celkom prirodzeným prejavom premenlivosti klímy v prevažnej časti Európy, a výnimkou nie je ani Slovensko, najnovšie analýzy potvrdzujú, že globálne otepľovanie, v celej svojej komplexnosti, výskyt sucha na pevninách v budúcnosti ešte viac podporí.
Prejaviť by sa to malo najmä častejším a dlhšie trvajúcim nedostatkom vody tak v pôdnom profile ako aj v riekach a prírodných či umelých vodných rezervoároch.
Aby sme však aspoň rámcovo pochopili súvislosť medzi globálnym nárastom teploty vzduchu a častejším výskytom sucha na pevninách, je potrebné pripomenúť si jednoduchý fyzikálny vzťah.
Podľa tohto vzťahu teplejší vzduch dokáže prijať prostredníctvom výparu z povrchu pevnín a oceánov väčšie množstvo vody vo forme vodnej pary.
Toto množstvo je však pri danej teplote vzduchu zhora limitované tzv. tlakom nasýtenia vodnej pary (jej maximálny možný obsah pri danej teplote vzduchu), ktorého hodnota rastie v závislosti od zvyšujúcej sa teploty vzduchu exponenciálne (tak napr. pri t = 0 °C dosahuje tlak vodnej pary maximálne 6,1 hPa, pri t = 35 °C je to už 56,2 hPa).
Zvyšovaním teploty vzduchu sa tak výrazne zlepšujú možnosti atmosféry prijať stále väčšie množstvo vodnej pary, čo sa prejavuje nárastom tzv. výsušného efektu atmosféry. Ten pri spočiatku nižšej relatívnej vlhkosti vzduchu vedie v teplejších podmienkach k intenzívnemu výparu a tým k rýchlej strate vody z povrchových vrstiev pôdy.
Ak nie je táto strata nahradená dostatočným prísunom vody z hlbších vrstiev pôdneho profilu, výsledkom je pomerne rýchly pokles využiteľnej vlhkosti pôdy nielen pre výpar, ale napríklad aj pre rastliny.
Pri dlhšie trvajúcom období bez zrážok, s minimálnou oblačnosťou a intenzívnou insoláciou, sa prejavy sucha ako aj podmienky podporujúceho jeho existenciu neustále zvýrazňujú prostredníctvom zvyšujúcej sa teplota vzduchu, klesajúcej vlhkosti pôdy a vzduchu, rastúcej rýchlosti vetra, atď.
Prívalové zrážky sucho nezmierňujú
V teplej časti roka sa pevnina vždy rýchlejšie ohrieva ako oceány a moria v rovnakej zemepisnej šírke. Vzduch nad pevninami je preto teplejší a má nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu, čo spôsobuje silnejší výsušný efekt atmosféry nad pevninami.
Globálne otepľovanie tento stav ešte zvýrazňuje, vzhľadom na dlhodobo výraznejší nárast teploty vzduchu nad pevninami v porovnaní s oceánmi.
Vnútrozemie kontinentov poznamenané prevažne znižovaním zrážok a poklesom vlhkosti v teplom polroku preto čoraz pravidelnejšie trpí suchom, ktoré často sprevádzajú extrémne vysoké teploty vzduchu (najnovšie v Austrálii).
Ak predsa len k výskytu zrážok nad pevninami dôjde, býva to najčastejšie počas búrok. Takéto zrážky však majú väčšinou povahu prívalových dažďov, ktoré spadnú na zem za pomerne krátku dobu (rádovo len za niekoľko minút).
Značné množstvo vody, vzhľadom na obmedzenú infiltračnú schopnosť pôdy, tak odteká z územia bez väčšieho úžitku (súvisí to aj so zníženou retenčnou schopnosťou súčasných lesov).
Efektívnosť takýchto zrážok dostatočne zmierňovať nedostatok vody v krajine je preto veľmi nízka a niekedy dokonca ani séria búrkových lejakov nedokáže úplne odstrániť narastajúci vlahový deficit.
V miernych šírkach však môže byť výskyt sucha v jarnom a letnom období spôsobený čoraz sporadickejším výskytom snehovej pokrývky v chladnej časti roka.
Sucho z globálnej perspektívy
Globálne otepľovanie sa zásadnou mierou podieľa na zvyšovaní obsahu vodnej pary v atmosfére. Na základe tohto faktu je však absolútne vylúčené predpokladať, že by to malo priniesť úľavu napríklad oblastiam, ktoré už v súčasnosti zápasia s kritickým nedostatkom vody.
Situácia sa v týchto regiónoch pravdepodobne ešte zhorší (aj vzhľadom na rastúcu populáciu obyvateľstva). Navyše k nim celkom určite pribudnú aj ďalšie oblasti, ktoré ani v súčasnosti ešte nemožno nazývať suchými.
Veľmi dobrým príkladom územia postihnutého dlhodobým suchom je subsaharská oblasť Sahelu, ktorá trpí výrazným nedostatkom zrážok už od 60. rokov minulého storočia; podľa najnovších počítačových simulácií je hlavnou príčinou tohto stavu zvyšujúca sa teplota povrchových vôd Indického oceánu.
Zmena cirkulačných pomerov v širšej africko-indooceánskej oblasti tak v konečnom dôsledku viedla až k ďalekosiahlym zmenám priestorovej distribúcie zrážok na africkom kontinente.
Sucho sa stále intenzívnejšie prejavuje aj v Austrálii, kde na obyčajne vlhkom východnom pobreží poklesli zrážky v poslednom období o približne 15 %.
Najčastejšie sa to dáva do súvislosti s výskytom fenoménu El Niño, ale do úvahy prichádza aj výraznejší posun polárnej frontálnej zóny, prinášajúcej zrážky, ďalej na juh. Vlny sucha trápia Austráliu takmer bez prestávky už od roku 2003.
Pretrvávajúce sucho z roku 2008 a počiatku roku 2009 významne prispelo k rozšíreniu extrémnych požiarov v štáte Viktória začiatkom februára tohto roku.
Rozsiahle požiare však nie sú jediným dôsledkom sucha. Výraznou mierou sa podieľa aj na poklese hladiny podzemných vôd, čo v mnohých regiónoch sveta spôsobuje problémy so zabezpečením dodávok úžitkovej vody.
Napríklad dlhodobé sucho v juhozápadnej Číne v lete 2006 postavilo pred problém nedostatku pitnej vody až 10 miliónov obyvateľov.
V niektorých oblastiach sveta musí obyvateľstvo už dnes vynakladať značné prostriedky na hĺbenie vrtov, často dosahujúcich až niekoľkých stoviek metrov, ktoré by im zabezpečili prísun dostatočného množstva pitnej vody (napr. v Jemene).
Rok od roku trápia rozsiahle požiare a nedostatok vody aj Grécko, ktoré muselo v auguste 2007 vyhlásiť na celom území výnimočný stav. So stále naliehavejšou situáciou zápasia aj Portugalsko a Španielsko, kde v roku 2006 zhorelo vyše sto tisíc hektárov lesných porastov a krovín.
So suchom však začínajú mať stále väčšie problémy aj regióny, ktoré bývajú zvyčajne na atmosférické zrážky mimoriadne bohaté. Príkladom môže byť Indonézia, kde El Niñom vyvolané sucho v rokoch 1996 až 1997 zapríčinilo rozsiahle požiare tropických porastov, a to najmä na ostrove Borneo.
Dobrá nie je ani situácia v Amazonii, ktorú postihlo rozsiahle sucho napríklad v roku 2005, ako aj v minulom roku (2010).
Satelitné merania monitorujúce stav vegetácie síce potvrdili, že pôvodné lesné porasty sa dokázali so suchom celkom dobre vyrovnať, avšak ani v súčasnosti zatiaľ nevedia vedci dostatočne presne odhadnúť, ako budú tropické amazonské pralesy reagovať na sucho trvajúce podstatne dlhšie ako to z roku 2005.
V minulosti sa tu dlhšie obdobia sucha objavovali najmä v dôsledku pôsobenia javu El Niño, no podľa najnovších modelových predpokladov by mali výraznejšie periódy sucha postihovať tento región takmer každý druhý rok.
Narastajúce riziko sucha v Amazónií zapríčiňuje nielen odlesňovanie, ale aj zmena cirkulačných pomerov, resp. distribúcie zrážok podmienenou zvyšujúcou sa teplotou povrchových vrstiev Atlantického oceánu.
Sucho na Slovensku
Dlhšie trvajúce periódy sucha sa nevyhýbajú ani strednej Európe. Na mimoriadne extrémne sucho z roku 1947 si zrejme spomenie už len málokto, a to aj napriek tomu, aké katastrofálne následky mohlo mať, nebyť potravinovej pomoci Sovietskeho zväzu.
O suchu z roku 2003 taktiež nemožno hovoriť inak ako o výnimočnom. Hlavnou príčinou bol markantný nedostatok atmosférických zrážok v období od februára do augusta 2003.
V niektorých oblastiach Podunajskej nížiny nenapršalo počas týchto siedmich mesiacov ani 50 % dlhodobého priemeru, čo v kombinácií s nadnormálne teplým počasím spôsobilo na mnohých miestach najhoršie sucho v doterajšej histórii pozorovania.
Ročné úhrny zrážok nedosiahli v najjužnejších regiónoch Slovenska ani 300 mm, čo sú už hodnoty, ktoré sú v prírodných podmienkach Slovenska mimoriadne zriedkavé.
Nebyť značných zásob vody akumulovaných v snehovej pokrývke počas zimy 2005/2006, sucho v lete 2006 by sa u nás pravdepodobne prejavilo veľmi podobne ako v roku 2003.
Pri predpoklade klesajúceho množstva zrážok (o 10 %) a rastúcej teploty vzduchu (o 2 až 4 °C) vo vegetačnom období musíme v budúcnosti (do roku 2100) počítať, a to najmä v južných oblastiach Slovenska, s častejším a dlhšie trvajúcim výskytom sucha.
V poľnohospodárskych oblastiach sa tak zvýšia požiadavky na zavlažovanie (pri náraste teploty vzduchu o 1 °C rastú požiadavky na vlahu až o 15 %) a vo väčšine horských regiónoch vzrastie riziko lesných požiarov.
Situácia na Slovensku by však v porovnaní s niektorými regiónmi sveta nemala byť až tak mimoriadne dramatická, aj keď vážna bude určite. S ďalekosiahlejšími dopadmi sucha sa budú musieť popasovať také oblasti ako Stredomorie, juhozápad USA, severná a južná Afrika a samozrejme Austrália.
Autor pracuje v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR
Autor: Jozef Pecho
