Strategické hry sú na ústupe. Jedinečný žáner pre PC platformu sa už neteší tak mohutnej obľube u herného publika. Napriek tomu sme stále spokojní a aj pokojní. Kvalita bez väčších problémov víťazí nad kvantitou, čoho dôkazom je i stále kvalitná séria Total War. Pred viac než 10 rokmi nás po prvýkrát ohromila práve prvým Shogunom, dnes sa jej to darí znovu. Bez výraznejších zmien, bez nasilu zmenených herných princípov, bez akejkoľvek viditeľnej snahy oddať sa mainstreamu či herným konzolám. Total War: Shogun 2 je poctivá PC stratégia, ktorá vás navyše chytí za srdce.
Ak vás prvý Shogun nadchol a stále ste platonicky zamilovaní do Rome, bude pre vás Total War: Shogun 2 konečne vyslobodením. Nie, že by sme stredoveké Medieval (prvý diel, druhý diel) nemali radi, rytierov a princezné žerieme od predškolského veku. Ale jednoducho nám na rozdiel od koloniálneho Empire alebo až príliš pušným prachom nasiaknutého Napoleona chutí čistá taktika bez strelných zbraní – s výnimkou lukov. A Japonsko všeobecne predstavuje kraj, ktorý bežného Európana jednoducho musí fascinovať (alebo mu nerozumie), takže akýkoľvek pohľad do ich histórie a kultúry buď hltá alebo naopak v ňom nevidí nič príťažlivé. To jediné vám môže stáť v ceste pred kúpou tohto vydareného strategického dielka.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Herné princípy ostali totožné, už roky na nich nie je potrebné nič meniť. Vždy sa len prispôsobia dobe, v ktorej sa dej odohráva a pribudne jedna maličkosť tu, druhá tam. Úžasné pritom je, že sa môžete venovať napríklad čisto taktickej ťahovej časti a boje nechať na umelej inteligencii, prípadne sa baviť iba s jednotkami na bojisku a príbehovú kampaň začínajúcu v 16. storočí necháte ležať bokom. Krásne na celej sérii, dvojnásobne Total War: Shogun 2 je, že to celé funguje takmer dokonale, navyše je umelá inteligencia omnoho viac prepracovaná. Neznamená to však nutnosť pokročilých taktických skúseností, ktorými by hráči mali disponovať: stačí si nastaviť ľahkú obtiažnosť, naučiť sa niekoľko základných pravidiel a postupne sa sami zdokonaľujete a ani netušíte ako.
Vezmeme si najprv taktickú mapu, ktorú považujeme za dôležitejšiu než za vizuálne hody pri masových bojoch. Rozdelenie na ťahy, kde každý predstavuje jedno ročné obdobie, môže niekoho vystrašiť, avšak nenechajte odradiť. Japonsko so slabým cisárom na čele je rozdelené na desiatky provincií, v ktorých sa snaží získať prevahu jedna z tucta rodín. Každý klan má isté výhody – niekedy sú to vojenské bonusy, inokedy vaše farmy produkujú viac jedla. Základom je ovládať dostatočne veľké územie, pričom je na vás, akou cestou to dosiahnete. Šogúnom sa môže stať len jeden, v tom najlepšom prípade vy. Niektoré princípy prebrané z Civilizácie (a niekedy zjednodušené) fungujú na výbornú. Každá provincia je prezentovaná jedným mestom, ktoré je v podstate vašim sídlom a niekoľkými "budovami" (píla, lom, prístav...). Meniť toto rozdelenie nie je možné, preto musíte hrať s tým, čo máte k dispozícii a v každej provincii sa venovať tomu, v čom vyniká. Príde i na výstavbu budov priamo v mestách či ich vylepšovanie. I tu je počet obmedzený a sami sa musíte rozhodnúť, či v danom regióne investujete do kavalérie alebo samurajov s katanami.
Všetko niečo stojí – financie i čas. Do vašej pokladnice prúdia peniaze z daní (ich nastavenie vzhľadom na spokojnosť obyvateľstva neberte na ľahkú váhu), no armáda ich z nej naopak vyťahuje. Nie je preto vhodné vytvárať zástupy jednotiek, ktoré vás privedú na mizinu, no zároveň je nutné rozširujúce sa územie adekvátne brániť. Tu nastupuje na scénu diplomacia – s jednotlivými klanmi môžete uzavrieť obchodnú dohodu, paktovať vojenským spôsobom, vyžadovať platby či uzatvárať vazalské vzťahy. Nie len bojom sa dá dosiahnuť mnoho. Diplomacii sa venovať musíte, no ako už býva zvykom, nič netrvá večne a je nutné prezieravo sledovať, kto je s kým kamarát a kto sa komu radšej vyhýba. Zapôsobil na nás aj systém klanu vašej rodiny: daimjó ako vládca celého klanu, má potomkov a musí svoju moc a pôsobenie neskôr preniesť. Nemusí to byť priamo syn či niekto priamo z generálov, ktorí preukázali svoju lojalitu a daimjó ich prizval do rodiny. Nie je nič krajšie ako si nakloniť na svoju stranu najväčší klan ponukou dcéry na sobáš. Taktiež volíte, ktorý z generálov sa bude na čo orientovať, tí navyše získavajú v boji skúsenosti, vylepšujete im schopnosti v pomerne bohatom strome s rôznorodými možnosťami a dokonca sa raz za čas objaví aj akýsi radca či pomocník sprevádzajúci generála, ktorý mu pridá ďalšie bonusy. Ako smerovať svoj klan a hlavne generálov, je len na vás a sami prídete na citlivosť jednotlivých krokov, ktoré musíte podniknúť pre tú správnu voľbu. Bitku nemusí vyhrať ten s mnohonásobnou presilou. Konečne to nie je len o tom, kto má viac pušiek (Empire: Total War), ale o zvolení vhodnej taktiky pri boji. Ešte však ostaneme pri mape: RPG systém v podobe umenia vám umožní v priebehu ťahov nadobúdať nové „schopnosti“, otvárať si nové a vylepšené budovy či jednotky. Sú dve možnosti, kam dávate svoje body: cesta či (technologický a kultúrny rozvoj) a bušido (vojenský rozvoj). Nemôžete sa zamerať len na jednu vetvu, pretože nekultúrny či inak neuspokojený ľud (hlad, nedostatok financií) sa začne búriť a vyvádzať priamo vo vnútri vášho klanu. Netreba zabúdať na príchod Európanov, ktoré vás môžu lákať na strelné zbrane (môžete ich odmietnuť kvôli tradíciám) alebo kresťanstvo... možností je neúrekom.
A to už sa dostávame k tomu – pre niekoho – dôležitému. Samotným bitkám, ktoré bežia v reálnom čase (je možné si hru pozastaviť, spustiť spomalene, zrýchlene...) a sú pastvou pre oči. Bitky sú úžasné nielen preto ako vyzerajú. Neraz sa nám stalo, že sme sa nechali unášať pasekou v radoch nepriateľa a nevenovali sa vydávaniu príkazov. Desiatky postáv sa od seba odlišujú a animácie ich pohybov sú vynikajúce, poteší detailné prostredie – len to čosi stojí, a to, že hra beží len cez DirectX 9 ešte neznamená nižšie nároky. Hra vyzerá úchvatne, ale ešte lepšie sa hrá: v prvom rade je nutné rozmiestniť svoje jednotky, následne počas samotného aktu boja ich presúvať a využívať jednotlivé klady. Lukostrelci dokážu nahlodať protivníka, rýchla jazda (s lukom, mečom, kopijou) je však pre nich postrachom a netreba zabúdať na pechotu. Jednoduché princípy vám ukážu kto je proti komu úspešný, avšak musíte neustále vydávať príkazy. Bojové šachy, len vyzerajú trochu lepšie. Umelá inteligencia sa konečne nesnaží presadiť silovo, ale rozkladá svoje sily do viacerých útokov, hľadá slabšie miesto vo vašej obrane. Námorné bitky sú tu tiež, avšak sú skôr nudou ako spestrením pre samotný model útočenia: jednotky na palube strieľajú z lukov. Užijete si obliehanie mesta či naopak jeho bránenie, pri ktorom sa ukáže ako dokážete dirigovať svoje formácie jednotiek.
Aby sme však uviedli aj jeden zápor okrem hardvérovej náročnosti: stále neexistuje model zachovania formácie. Jednotky je možné presúvať a určovať tvar formácií, pekne si ich pred bitkou rozmiestnite, určíte pôsobenie každej z nich (kde presne a v akej sile sa nachádza nepriateľ, však netušíte) a... akonáhle spustíte bitku a pokúsite o presun, nedodržiavajú celkový tvar armády, ale sa premiešavajú, predbiehajú. V singleplayeri to až tak nevadí, kedykoľvek je možné hru zastaviť a vydať príkazy, no multiplayer núti hráča kontrolovať vývoj na obrazovke neustále. Užívateľský interface je navrhnutý úžasne, potešia drobnosti ako grafické stvárnenie samotných ikoniek jednotlivých možností. Taktická mapa je akoby nakreslená, nechýbajú typicky japonské prvky (rozkvitnuté stromy s padajúcimi listami na jar), kaligrafia, ikony v štýle mahjongových kameňov... je to krásne, nádherné, nasiaknuté atmosférou a k tomu vám do uší hrá nádherná hudba, pred každou bitkou generál povzbudzuje svoje vojská v japonskom duchu. Z druhého Shoguna je cítiť ohromujúco príťažlivú štylizáciu dobového prostredia a to sa nám ráta.
Total War: Shogun 2 skutočne nepriniesol enormné množstvo zmien a noviniek. Ani ich nechceme. Hrať sa táto stratégia hrá vynikajúco práve preto, že menší počet typov jednotiek zvyšuje ich rôznorodosť a núti hráča taktizovať. Svojský japonský duch dokáže chytiť, nemusíte výhradne bojovať (na bojisko nemusíte vstúpiť vôbec), možností ako napredovať je mnoho. To je na hre krásne. Prenikáte do tajov taktizovania (len jeden nami hojne využívaný príklad: blokovanie prístavov odrezalo súpera od obchodovania po mori) a baví vás to. Skúšate hrať jedným spôsobom, následne druhým. Sú tu kampane, sú to mapy, je tu vynikajúca encyklopédia a keďže je Total War: Shogun 2 kvalitne (!!!) preloženou stratégiou do českého jazyka vďaka Comgadu, užije si tento klenot každý. Túto hru musí mať ten, koho baví panovať, bojovať. Úžasné spojenie ekonomickej, vojenskej a diplomatickej stratégie v krásnom období stredovekého Japonska.
