SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
FENOMÉN

Keď sa Európa bojí Zeme

Tisícky mŕtvych, zničené domy, vyhladené kultúry. Aj také sú následky prírodných katastrof.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA/William Turner)

„Odštartoval to taký silný výbuch, že stĺp popola a skalnatých striel vyletel do výšky až 40 kilometrov," opisuje magazín Nature katastrofu, ktorá sa odohrala v roku 79 v okolí talianskej sopky Vezuv.

Následne začal materiál padať na zem, vriace fragmenty narážali na povrch, ničili strechy a cesty.

„No najhoršie ešte len malo prísť. Príval popola, pemzy a plynov rachotil po svahoch vulkánu a pochoval všetko, čo sa mu nachádzalo v ceste. Za jedinú noc sa hustá metropola premenila na vulkanickú pustatinu."

Hnev bohov

Kedysi ľudia verili, že za výbuchmi sopiek a zemetraseniami je hnev bohov, ich pomsta alebo nešťastie. Severské národy hovorili o uväznenom Lokim, ktorý sa v bolestivých kŕčoch z hadieho jedu snaží zbaviť pút, ktorými ho bohovia spútali po vražde iného boha.

Gréci zase verili na Poseidona, ktorý trojzubcom udiera do povrchu zeme. A tá sa následne začne triasť.

Ani jeden z týchto príbehov však nepomohol obyvateľom Pompejí, ktorí odmietli ujsť už pri prvých náznakoch budúcej prírodnej pohromy.

Vďaka pyroklastickému prúdu vtedy takmer okamžite zomreli a telá v rôzne skrútených polohách objavujú archeológovia dodnes.

Že sa čosi stane pritom naznačovalo už zemetrasenie viac než desaťročie predtým. Práve otrasy zeme sú ďalším prírodným prejavom, ktoré Európu pravidelné postihujú. A so sopečnou činnosťou súvisia.

Aj keď väčšina Európy neleží na hraniciach tektonických platní, čiastočne sa stretávajú (a rozchádzajú) na Islande, juhu Talianska či Grécka.

Preto keď sa päť storočí pred zničením Pompejí triasla zem v okolí Sparty, zomreli tisíce antických Grékov. Následná destabilizácia regiónu pravdepodobne viedla k prvej z peloponézskych vojen.

Po kliknutí infografiku zväčšíte.

Ďalšie výbuchy?

Zemetrasenia či výbuchy sopiek sa objavili v Európe mnohokrát. Známe zemetrasenie v Lisabone zabilo v 18. storočí možno až stotisíc ľudí, keď o tridsať rokov neskôr vybuchol vulkán Laki na Islande, zabil štvrtinu obyvateľov severoeurópskeho ostrova, vyhubil dobytok, zničil pastviny a spôsobil rozsiahly celoeurópsky hladomor.

Špekuluje sa dokonca, či práve výbuch tejto sopky neviedol k francúzskej revolúcii.

Aj zemetrasenie v L'Aquile spred dvoch rokov pochovalo pod troskami budov viac než tri stovky Talianov a bezvýznamná islandská sopka Eyjafjallajökull zastavila minulý rok leteckú dopravu a spôsobila miliardové škody.

Vulkanológovia upozorňujú, že problémom nemusí byť len prípadný výbuch ďalšej z desiatok islandských sopiek. Blížiť sa môže aj ďalšia erupcia Vezuvu. V jeho okolí žijú tri milióny Talianov.

„Kríza sa môže začať už dnes," hovorí pre magazín Nature Giuseppe Mastrolorenzo z neapolského Vulkanického observatória Vezuv.

„Problémom je, že nikto nedokáže povedať, ako dlho to potrvá, aký typ erupcie to bude a ako sa bude situácia vyvíjať." Vedci však upozorňujú, že táto sopka v Kampánii už vybuchla podstatne silnejšie ako v prípade, keď zabila obyvateľov Pompejí, Herculanea a Stabie.

Otrasy pristihli Lorcu nepripravenú
Takéto slabé zemetrasenie by nemalo zabiť nikoho, hovorí španielsky seizmológ.

LORCA, BRATISLAVA. Relatívne slabé zemetrasenie, akých je ročne veľa. A predsa otrasy s magnitúdom 5,3 nechali v španielskej Lorce tisíce ľudí bez domova a zabili ôsmich obyvateľov.

Oblasť Murcia, kde sa zemetrasenie odohralo, navyše patrí medzi seizmologicky nestále miesta, kde by na zemetrasenia mali byť pripravení. Podobné otrasy preto nemali „spôsobiť žiadne obete“, povedal pre Daily Telegraph španielsky seizmológ Luis Eugenio Suaréz.

Noc na námestí

Otrasy zasiahli 90­-tisícové mesto na juhovýchode Španielska v stredu večer. Armáda sem okamžite poslala dvesto vojakov, ktorí mali strážiť rizikové budovy.

Do mesta prišiel pomáhať Červený kríž, ktorý ľuďom poskytol rozkladacie postele. Ďalší spávajú v stanoch. „Strávili sme noc na námestí. Do nášho bytu sa nemôžeme vrátiť, kým ho nepreverí statik,“ povedal jeden z obyvateľov.

Mesto medzitým začalo počítať škody. Hovorilo sa o desiatich obetiach, toto číslo sa neskôr znížilo na osem. Ďalší traja sú na tom vážne. Zranených je 120. Zrútila sa aj trojposchodová budova.

Blízke epicentrum

Stredajšie zemetrasenie bolo najhoršie od roku 1956, keď zomrelo dvanásť ľudí. Historické mesto doplatilo najmä na to, že otrasy mali epicentrum len tri kilometre pod povrchom a blízko obývaných oblastí.

„Magnitúdo 5,3 nie je veľa, nepovažujeme ho za silné zemetrasenie. Pre obyvateľov Lorcy je smola, že bolo tak blízko od nich,“ povedal pre Guardian Roger Musson, britský seizmológ.

Na rozdiel od španielskeho kolegu si nemyslí, že by škody boli neprimerané otrasom.

Matúš Krčmárik
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na Covid zomrú desiatky ľudí denne. Pokles možno očakávať najskôr o dva týždne

Pre koronu zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Podcast Dobré Ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak prrr! Neleteli sme na Mars

Ľudia ukázali ochotu a dôveru. Pokaziť to vždy môže nedostatok pokory lídrov.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik