Londýn 29. júna (TASR) - Diskusie o využití kmeňových buniek embryí na výskum nových spôsobov liečenia Parkinsonovej a Alzheimerovej v akademických i v náboženských kruhoch neustávajú.
Oponenti výskumu pripomínajú, že ak chcú vedci získať kmeňové bunky, musia zničiť nový život, pretože sa odoberajú asi päť dní po počatí. Podľa nich by sa namiesto buniek embryí mali používať kmeňové bunky dospelého človeka.
Mnohí vedci však oponujú, že dospelé bunky nie sú také užitočné ako kmeňové bunky embryonálne, pretože sa z nich nedajú vypestovať všetky typy tkanív. Americkí vedci však pri experimente s myšami dokázali, že pri vytváraní nových kmeňových buniek majú tzv. dospelé bunky rovnaký potenciál, ako bunky z embrya.
Výskumníci vypestovali v laboratóriu kmeňové bunky z kostnej drene potkanov a myší, ktoré potom injektovali do živých myší. Neskôr tieto bunky našli v každom tkanive zvieraťa. Niektoré myši mali dokonca 40 percent buniek pochádzajúcich z injektovaných kmeňových buniek.
Podľa vedcov však ešte nejaký čas potrvá, kým sa dokáže, či sú dospelé kmeňové bunky rovnako užitočné ako bunky z embryí. Je preto dôležité, aby sa tieto pokusy uskutočnili aj s ľudskými bunkami, ktoré sa dajú získať z kostnej drene dospelého jedinca. Vedci musia zistiť, aký je ich potenciál, a či sú rovnako dobré, ako kmeňové buky embryí. V takomto prípade by sa mohli využívať pri každom liečení.
