Hluk počuť na desiatky kilometrov. Oblohu pretne stĺp bieleho dymu a na jeho konci buráca technické monštrum, ktoré do kozmu nesie prístroje či astronautov.
Nech je to raketoplán alebo raketa, už päťdesiat rokov si práve takto predstavujeme lety do vesmíru. Výkonné, veľké a komplikované stroje, ktoré na obežnú dráhu či ešte ďalej do kozmu vynášajú ľudí a vedecké prístroje.
Virtuálna prehliadka slnečnej sústavy sa spustí po KLIKNUTÍ.
Stoja stovky miliónov dolárov a ich štarty sú veľkolepé divadlo pre státisíce fanúšikov kozmonautiky.
Takáto éra sa však končí. Americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) zostávajú už len dva rozlúčkové lety raketoplánov. Hovoriť sa začína o veku súkromníkov. Sú lacnejší.
Lasery a mikrovlnka
Veľké neefektívne superstroje nie sú jediným spôsobom, ako dostať veci do kozmu. Menšie prístroje sa vysielajú pomocou upravených armádnych striel, ktoré vynesú náklad aj stovky kilometrov nad povrch Zeme.
Aj tento menej nákladný spôsob však stále stojí tisícky dolárov na kilogram prístrojov, o neschopnosti vyslať do kozmu človeka nehovoriac.
Práve tu zacítili príležitosť súkromné spoločnosti. Zväčša ich vlastnia vizionári, ktorí zarobili veľké peniaze vďaka moderným technológiám.
Niektoré ponúkajú konvenčné, no lacnejšie motory, iné už teraz uvažujú o novej generácii motorov. Poháňať by ich mohli lasery či mikrovlné žiarenie.
„Keď som bol malý, premýšľal som o všetkých tých úžasných veciach, ktoré som videl v televízii," hovorí pre New Scientist Kevin Park.
Spolu s tímom sa pokúša vymyslieť nový pohon vesmírnych zariadení. „Boli to napríklad kozmické hotely v 2001: Vesmírna Odysea. Lenže vesmírny výskum sa nikam nepohol."
Park nadviazal na myšlienky Konstantina Ciolkovského a kozmické lode chce poháňať pomocou mikrovlnného zariadenia. Podobne ako ďalší inžinieri a nadšenci, ktorí skúmajú možnosti laserov a plazmy.
Náklad by dokázali dopraviť do kozmu efektívnejšie ako bežné motory na pevné či na kvapalné palivo. Tie musia so sebou niesť pohonné látky aj zariadenie na spaľovanie.
To všetko sú experimenty alebo základný výskum. Niektoré spoločnosti však získali od NASA milióny dolárov a ich stroje už do kozmu lietajú. Americký úrad totiž zúfalo hľadá náhradu za raketoplány a chce sa zbaviť závislosti od ruských lodí Sojuz.
Vesmír so súkromníkmi
V júni minulý rok sa vydaril skúšobný let rakety Falcon 9, ktorá na obežnú dráhu dopravila maketu vesmírnej lode. Dva roky predtým sa tá istá spoločnosť SpaceX stala prvou súkromnou firmou, ktorá dostala svoj stroj na obežnú dráhu Zeme.
„Už nebudeme mať jeden centrálne plánovaný vesmírny program," priznal pre Nature Alan Stern, ktorý v úrade šéfoval riaditeľstvu pre vesmírne lety.
„NASA už nebude mať kľúče od raketoplánov, pričom každý sa bude musieť preplaziť ich systémom.
Už si bude môcť každý zaobstarať lístok a vyraziť."
Ďalšie spoločnosti totiž hovoria o suborbitálnych letoch, na ktoré chcú brať pasažierov. Blízko komerčnej prevádzky je spoločnosť Virgin Galactic, ktorá si za jeden výlet pýta 200-tisíc dolárov.
To je stokrát menej, ako zaplatil prvý vesmírny turista Denis Tito za takmer osemdňový pobyt v kozme. Aj keď súkromné skoky vesmírom budú spočiatku trvať iba minúty.
