Najlepšími plavcami sú mravce

Človek sa dokáže dlhšie vznášať iba ak na hladine Mŕtveho mora, kde ho drží nad vodou koncentrovaná soľ. Mravce to dokážu vždy a všade.

Mravce, ktorých neprekvapí povodeň.(Zdroj: NATHAN MLOT, DAVID HU/GTI, WIKIMEDIA)

Keď obydlia mravcov zasiahne povodeň, vytvoria z množstva vlastných tiel plť. Nesie ich na hladine týždne alebo mesiace, pomocou nej dokážu prekonať tisícky kilometrov.

Dokonca pri tom vôbec nemusia robiť smiešne pohyby, ktorým my hovoríme plávanie. Na cestu berú okrem kráľovnej a potravy aj vajíčka, z ktorých sa rodia nové mravce.

Prečo sa nepotopia?

Vedci skúmali, ako je možné, že mravčia plť spletená z drobných hmyzích tiel naložená relatívne ťažkým nákladom sa nepotopí.

Mravce sú nielen vynikajúcimi lovcami, poľnohospodármi a bojovníkmi, ale aj architektmi, staviteľmi a moreplavcami. Inak by sa niektoré druhy sotva mohli rozšíriť z jedného kontinentu na druhý.

Už dávnejšie je známe, že červený mravec Solenopsis invicta pôvodom z Južnej Ameriky na prepravu po vode nepotrebuje nijaký stavebný materiál, iba svojich druhov.

Kolónie tohto mravca pomocou dômyselne poprepletaných vlastných tiel dokážu prekonať dlhé vzdialenosti, než nájdu nové suché miesto na život. Mravčia plť je veľkým kruhovým zlepencom, vytvoreným miliónmi jedincov tak, že sa k sebe pevne prichytia.

Keď sa dostane do vody osamotený mravec, udrží sa na hladine vďaka povrchovému napätiu vody a voskovitej zmesi, ktorá pokrýva jeho telo. V prípade spojenia miliónov mravcov do jedného útvaru sú však zákony fyziky neúprosné a mali by poslať mravce ku dnu.

Skupina vedcov z Georgijského technického inštitútu v americkej Atlante na čele so strojným inžinierom Nathanom Mlotom záhadu nepotopiteľnosti mravčích pltí rozlúštila.

Vedci pomocou laboratórnych experimentov sledovali, ako tisícky mravcov vytvárajú živé plte, koľko jedincov na to treba alebo akou rýchlosťou sa premiestňujú po telách svojich kolegov.

Pomôžu čeľuste

Vedci zistili, že keď sa mravce dostanú do vody, najskôr sa spoja silnými vrchnými čeľusťami a nohami. Pevnosť tohto spojenia je neuveriteľná: dva mravce dokážu udržať náklad adekvátny hmotnosti ďalších 400 mravcov.

Na povrchu prvej vrstvy mravčích tiel začnú ďalší členovia kolónie vytvárať druhú a potom aj tretiu vrstvu. Narastá tým síce hmotnosť plte, no mravce, ktoré sú naspodku, synchrónne „napnú svaly", aby upevnili dno ešte viac a neprenikla doň ani kvapka vody.

Nakoniec to na plti vyzerá takmer ako v rozprávke: uprostred vyrastie trón s kráľovnou, okolo nej sa zhromaždí verná družina, ktorá nesie náklad s potravou a vajíčka s potomstvom. Všetko je pripravené na dlhú cestu.

V čom spočíva tajomstvo mravčích pltí? V tom, že pri pevnom spojení medzi sebou mravce zachytia množstvo miniatúrnych bubliniek vzduchu. Vznikne vzduchový vankúš, ktorý nadnáša plť na vode, a spolu s ňou aj všetko, čo na sebe nesie.

Mravčia kolónia sa na vode správa ako veľká tuhá tuková kvapka, ktorá sa po nej šíri, ale nemieša sa s ňou, takže všetky mravce majú možnosť normálne dýchať.

Voda sa prispôsobila

Video, ktoré vedci pri experimentoch nakrútili, ukazuje, ako sa snažia plť potopiť a opakovane na ňu zvrchu tlačia paličkou. Spojené telá mravcov sa na hladine iba prehnú bez toho, aby sa namočili, pričom vodnú hladinu okolo seba deformujú ako trampolínu; voda sa prispôsobovala tlaku mravčej plte.

Mlot experiment opísal takto: „Keď sa dostal zhluk mravcov pod úroveň hladiny, videli sme, ako pred sebou jednotlivé mravce tlačili vodu, čím ju okolo seba deformovali." Táto živá pružina sa po odstránení tlaku opäť vyrovnala.

Nathan Mlot si vyskúšal pevnosť plte tak, že ju zobral do ruky a nadvihol nad hladinu. Experimentátor sa pri tom chránil rukavicami, lebo uštipnutie tohto mravca je veľmi nepríjemné. Výsledkom bolo, že z plte neodpadol ani jeden mravec.

Neuveriteľné. Nie je za tým vraj nijaká mágia ani nadpriemerná inteligencia mravcov. Podľa autorov článku v prestížnom časopise PNAS aktivitu mravcov pri tvorbe plte neriadi nik. Tá vyplýva iba z vykonávania súboru stereotypných inštinktívnych činností.

Napríklad keď sa mravec dostane spolu s ďalšími do vody, snaží sa preniknúť do medzery medzi telami podobne postihnutých jedincov. Tým sa prirodzene upchajú všetky „diery" a vzniká nepriepustné dno plávajúcej plte.

„Je to príklad činnosti, pri ktorej mravčia skupina zvyšuje jej efektívnosť," povedal Audrey Dussutour, biológ z Univerzity Paula Sabatiera vo francúzskom Toulouse, ktorý študuje kolektívne správanie mravcov.

Vzor aj pre roboty?

Nathan Mlot a jeho tím prvý raz experimentálne študovali schopnosť mravcov vytvárať živé plte. Vymysleli matematický model rozširovania a rastu týchto mravčích dopravných prostriedkov.

Model umožnil predpovedať, ako sa veľké, dospelé mravčie kolónie správajú v skutočnosti a ako môžu prekonávať stovky a tisícky kilometrov bez toho, aby ich niekto riadil. Potrebná je iba inštinktívna činnosť mnohých jednotlivcov, z ktorej nakoniec vznikne želaný výsledok.

Ako upozornili americkí vedci, tento princíp možno využiť napríklad vo vývoji robotov. Ich tvorcovia by sa nemuseli sústreďovať iba na vytváranie inteligentného riadiaceho centra, ale skôr na modelovanie systému množstva malých rovnoprávnych prvkov, ktoré plnia drobné, jednoduché úlohy.

Až keď sa ich úsilie spojí, môže vzniknúť niečo, čo už má prvky rozumného správania, podobne ako kolónia mravcov.

Hlavný zdroj: internetové vydanie časopisu Nature

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Gajdoš chce v Bratislave hrob neznámeho vojaka za státisíce eur

Socha komunistu Čulena skončí v sklade.

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča

Ako demokrati hľadali kandidát na prezidenta.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko chce bozkávať vence

Na klamstvách spoluprácu založiť nemôžeme.

Neprehliadnite tiež

Ukázali najhoršie heslá na internete v tomto roku

Ako si zlepšíte ochranu na internete?

Minirecenzia

Hra Just Cause 4 je najväčšie sklamanie tohto roka

Tri roky čakania sa skončili. Zle.

Našli najvzdialenejšiu planétku Slnečnej sústavy

Bude trvať ešte niekoľko rokov, kým sa bude dať určiť obežná dráha telesa.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  3. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  4. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  5. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  9. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 74 347
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 14 048
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 117
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 9 611
  5. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 267
  6. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 259
  7. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 500
  8. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 2 702
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 614
  10. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou 2 611