|
Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk |
História toho, ako sa z jednoduchého, najmenej nápadného a minimálne ambiciózneho projektu Portal stal ťahúň gigantickej oranžovej krabice (na rozdiel od nemenovaného mobilného operátora ponúka skutočne veľa muziky za málo peňazí), by sa dali písať litánie. Necháme to však tak. The Orange Box poznáte všetci a máte ho doma. Kto nie, môže sa ísť hanbiť do kúta. Portal sa stal legendou – ako maličký prídavok, ktorý nenadchne spracovaním a tobôž nie dĺžkou. Ako logická hra z vlastného pohľadu s kopou skvelých nápadov však nemá chybu!
Oznámenie Portal 2 od Valve nebolo žiadnym prekvapením. Rozhodne sme však mierne pochybovali, či pôjde znovu o tak úspešný projekt. Samozrejme, verili sme v hrateľnosť, kvalitu a zábavu – lenže je rozdiel ak ponúkate zopár hodín zábavy ako súčasť veľkého balíku hier a ak ju predávate samostatne. Za cenu kompletnej hry. Portal 2 teda zoženiete za normálnu cenu. Aby sme to ešte viac okorenili: logickú hru si kúpite za cenu bežnej hry, napríklad takého Crysis 2. A nech je dielo dokonané: ľutovať nebudete a hneď teraz vás ubezpečujeme, že chybu nespravíte.
Herné princípy pôvodného Portalu i noviniek v pokračovaní sme si už rozobrali v preview, ale opakovanie je matkou múdrosti, vy ste hlavy zábudlivé a navyše nemôžeme predsa len napísať, že všetko to, čo sme už spomenuli, tu skutočne výborne funguje, príbeh je vtipný a... a koniec. Respektíve môžeme, ale to by nás niekto tam hore nepochválil. A piánko-nepiánko by ste frflali i vy. Navyše si Portal 2 plnohodnotnú recenziu rozhodne zaslúži aj ako logická hra. Nenechajte sa zmiasť tým, že dianie sledujete a hru ovládate ako „strieľačku“, teda z vlastného pohľadu. Dokonca tu i strieľate, no žiadna krv tu nestrieka a zahynúť môžete jedine vy sami. Strieľate totiž portály. Jeden sem, druhý tam. Do jedného vojdete, druhým vyjdete. Jednoduché ako facka, funkčné ako facky dve a zábavné ako jedna poriadna otcovská spakruky.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Cieľ jednotlivých úrovní je pritom jednoduchý: dostať sa z bodu A do bodu B. Na miesto, kam nevyskočíte, nepreplazíte sa, jednoducho je spočiatku pre vás nereálne dosiahnuť ho. Napríklad na plošinke. Lenže stačí vytvoriť portál na stene priamo pred vami, druhý tam hore na stene, kam sa neviete vyštverať a ľaľa ho, beťár, už ste tam, kde máte byť. Skáčete od radosti, chválite sa a základný (nie jediný) princíp portálov začínate chápať. Lenže pribudnú aj iné zábavky, komplexnejšie problémy, než tieto primitívne úlohy. Portál môžete navyše vytvoriť len na vybranej „bielej“ stene, inde ho umiestniť možné nie je. Vôbec to nie je na škodu, skôr ide o nápovedu, hoc sa nie raz budete sťažovať, prečo práve tam a tam nemôžete „portálovať“, veď by to bolo jednoduchšie.
Postupne začnú pribúdať bonusy typu: ako do portálu skočím, takou rýchlosťou z neho aj vyskočím, dokonca nebodaj i vyššie, odrazové mostíky. Alebo budete portálmi navádzať laserové lúče do aktivátorov, ktoré vám napríklad spustia plošinu. Najčastejšie narazíte na klasický problém: veľký červený gombík, ktorý potrebujete zaťažiť kockou. Tú je nutné najprv získať, napríklad stlačením iného tlačidla. Ale k tomu všetkému je nutné sa najprv nejako dostať, získať predmet a všetko naplánovať postupne, inak sa vaša idea pôvodného superplánu ukáže ako nesprávna. Menším bonusom sú strieľajúce vežičky, ktoré sú skôr prekážkou typu „tadiaľto neprejdeš, najprv nájdi spôsob, ako ma zničiť“. Nebudete sa do ničoho triafať, stačí do veže drgnúť – ak k nej prídete srabácky zozadu. Alebo ak môžete vytvoriť portál pod ňou a zároveň kdekoľvek inde, jednoducho strieľajúci obranca portálom prepadne, zvalí sa na bok a po chvíli sa deaktivuje. Baviť sa budete i hádzaním čohokoľvek na nič netušiacich nepriateľov z portálu nad ich hlavami.
To sú však také klasické prípady, ktoré už poznáte z minula. Pribudli novinky a kombinácie s portálmi tak dostávajú riadnu vzpruhu, nudiť sa nezačnete. Ako prvý si predstavíme gravitačný tunel: predstavte si priehľadnú tubu, do ktorej ak vkročíte, skočíte, spadnete alebo položíte predmet, ostane v nej a zároveň sa pohybuje v smere prúdenia. To je možné meniť aktivovaním špeciálneho tlačidla, týmto spôsobom môžete prepravovať predmety alebo gél. Nie na holenie, nie do vlasov, ale dve dôležité tekutiny: červená slúži ako urýchlovadlo, takže ak sa po nej rozbehnete, vejú zbytky vlasov aj plešatejším z nás a na modrej sa odrážate a skáčete vysoko ako na trampolíne. Biela tekutina je len bonusom a nemyslite hneď na pochybné rozdávanie genofondu sem a tam: ak vymaľujete na bielo, môžete na danom mieste vytvoriť portál. Skombinujte si to dohromady aj so špeciálnou plošinou (niečo ako gravitačný tunel, len ide o dlažbu, po ktorej môžete voľne chodiť) a počet hádaniek a kombinácií rastie.
Desiatky úrovní sú hlavne neskôr v hre založené na kombinovaní vopred vysvetlených princípov. Mnohokrát viete a vidíte, čo máte vykonať, už je len dôležité prísť na samotný spôsob. Ak riešenia poznáte, dohranie vám zaberie maximálne tri hodiny i so všetkými animáciami, no vedzte, že často budete dumať a skúšať, znervózňovať sa a nadávať – a riešenie bolo pritom tak jednoduché, to ste sa len vy chceli škriabať na ľavej strany hlavy pravou rukou. Presný popis niektorých úrovní je nezmyslom: jednak sa ťažko rébusy popisujú, keďže ide o priestorové hádanky a zároveň je radosť z odhalenia problému menšia, keď viete ako na to. Ako jediný problém by sme videli absenciu formu nápovedy alebo prehľadnejšieho zobrazenia celej úrovne. Ide však o subjektívny pocit, pretože sme často netušili čo, kde a ako – a ďalšiu hádanku sme rozlúštili s prehľadom za 2-3 minútky. Trápiť si hlavy budete, nikdy však nie nad krkolomným riešením, ktoré vytvorili vývojári, ale nad prísne logickým postupom.
Portal 2 má aj príbeh. Navzdory hernému žánru (logickej hre) je zápletka dôležitá a bez nej by sme si nevedeli hru predstaviť. Nenatrafíte tu na žiadne originálne zvraty, úžasne prepracované charaktery alebo odhaľovanie trápenia jednoduchého človeka na pozadí globálneho konfliktu. Nie, máme tu umelú inteligenciu, ktorá je tak trochu šialená a chce testovať. GLaDOS by ste si mohli pomýliť i so Shodan z oboch System Shockov, avšak tu sa vsádza skôr na humor ako mrazivú depresiu. Pribudol robot (hlava?) Wheatley, ktorý je tak trochu moták a celé sa to skomplikuje tak prostým spôsobom, až vám príde tej arogantnej AI úplne ľúto. Dôraz je kladený výhradne na monológy umelej inteligencie – hlavná hrdinka Chell ako testovací subjekt je nemá. Humor je to správne uletený, zabalený skôr do jemného podpichovania, mierne suchý, založený na monológoch, avšak tak dokonalý, že sme sa už dlhú dobu tak nezasmiali. K úsmevu totiž nemusí nikto na obrazovke prdieť alebo vyrábať „moderné gagy“. Stačí aj milý humor pochabej umelej inteligencie, ktorý svojim štýlom a charizmou pripomína napríklad seriály ako Black Books či IT Crowd.
Technické spracovanie je samozrejme druhoradé, Source engine poháňajúci už dnes kultový Half-Life 2 má svoje najlepšie roky dávno za sebou. Nevadí to, funkcia je splnená: navštívime totiž nielen zničené laboratóriá spoločnosti Aperture, ale sa pozrieme i do útrob, mimo sterilne čisté miestnosti, do podzemia. Vychutnáme si vetrom ošľahané miesta, ktoré zub času nahlodal ako komunistické monumenty prežívajúce v mnohých prípadoch okolo nás dodnes. Nepotrebujeme vysokú mieru detailov, atmosféra vďaka prostrediu vytvorená je, a to stačí. Ozvučenie je skôr minimalistické, sústreďuje sa na dabing – ten dopadol na výbornú, chcelo by to len titulky, nie vždy je GLaDOS jej elektronický hlas zrozumiteľný . Titulky hra obsahuje, PC verzia dokonca české, len musíte mať Steam prepnutý na český jazyk. Wheatley nahovorený Stephenom Merchantom (film Hot Fuzz, scenárista seriálu The Office) je geniálny, to jednoducho musíte počuť. Hudba sa ozýva len sporadicky, zväčša pri akčných pasážach, kedy musíte rýchlo niekam utekať: nebojte sa, cesta je lineárna, umelo zvyšované tempo hry v správny čas len a len pomáha hrateľnosti.
Po dohraní singleplayerovej kampane na vás čaká ešte kooperatívna. Zábava sa nekončí, len si nevystačíte sami. Možné je rozohrať úplne nové hádanky cez internet i v split-screene s rozdelenou obrazovkou. Nové možnosti vás nútia kombinovať vo dvojici, nadobudnuté skúsenosti z kampane zúročíte nie raz. Je to omnoho väčšia zábava, navyše môžete svojmu kolegovi ukazovať, kam má ísť alebo čo spraviť. Tradičná komunikácia cez mikrofóny nehrozí, keďže ovládate dvoch robotov, Atlasa a P-Body-ho. O humor neprišla hra ani v kooperatívnom režime. Navyše už teraz Valve prisľúbilo ďalšiu várku levelov vo forme DLC. Zdarma.
Má v sebe to správne čaro a už teraz si môžeme byť všetci istí, že nové hádanky budú pribúdať. Potenciál využitia rébusov je obrovský. A to číslo, že nie je vyššie, keď hra v podstate nemá žiaden zápor? Možno len také jemné štuchnutie do rebier vývojárov Valve, ktorí nám predsa len mohli dať hneď na začiatok trochu väčšiu porciu.
