Čo sme si všimli
Ľudia sú prispôsobení bežnej gravitácií. Bojoví piloti dokážu zvládať aj preťaženie niekoľkonásobne väčšie, no radosť im to zrejme nespôsobuje a určite sa pri tom nemôžu pokojne rozmnožovať.
Neplatí to však pre niektoré druhy baktérií. Vedci zistili, že dokážu prežiť aj v podmienkach, v ktorých je gravitácia až 400-tisícnásobne vyššia, než je na Zemi bežné. Takéto extrémne prostredie by ste mohli nájsť napríklad pri supermasívnych hviezdach či v prípade výbuchu supernov. +Čítajte viac na National Geographic
Prvé hviezdy vo vesmíre rotovali veľmi rýchlo. Pravdepodobne boli hmotnejšie ako Slnko a ich život bol na hviezdne pomery krátky.
Naše ďalekohľady však nie sú schopné hľadieť až takto ďaleko do minulosti a kozmické objekty, ktoré vznikli i zanikli stovky miliónov rokov po veľkom tresku preto nedokážeme priamo pozorovať.
Vedci však dokážu skúmať pozostatky po týchto hviezdach, ktoré sa stali súčasťou mladších sĺnk. A tie prezrádzajú, ako náš vesmír vyzeral krátko po vzniku. +Čítajt viac na New Scientist
Stres je zlý. No existuje výnimka: ak sa pripravujete na testy, písomky či skúšky. Vedci zistili, že hormóny - kortizol a adrenalín - produkované pri strese spôsobujú v bunkách zmeny, výsledkom čoho je lepšie uchovávanie spomienok. Dôvod je zrejme jednoduchý, stresové situácie sú zvyčajne situácie, ktoré si treba do budúcnosti pamätať. +Čítajte viac na Daily Telegraph
O čom sme písali
Čo je človek? Kedy vzniká? A kedy je zabitie embrya prípustné či neprípustné? S mikrobiológom a dnes skôr bioetikom Petrom Sýkorom sme sa rozprávali o budúcnosti medicíny, ktorá by sa mohla nachádzať vo využití kmeňových buniek.
Práca s embryonálnymi kmeňovými bunkami je však pre mnohých ľudí kontroverzná a na Slovensku pravdepodobne aj zakázaná. +Čítajte viac a pozrite si videodokument
Pred 25 rokmi vybuchol štvrtý jadrový reaktor v Černobyle. Čo sa vtedy stalo, prečo k tomu došlo a kto bol vlastne zodpovedný nám porozprával jadrový fyzik Pavel Povinec.
Dnes je však okolie nukleárnej elektrárne turistickou atrakciou. Pozrieť sa priamo na miesto bývalého nešťastia, ktoré zamorilo rádioaktívnym spadom celú Európu, sa vydal Mirek Tóda. +Prečítajte si reportáž
Objavili? Neobjavili? Nevieme. Pred pár týždňami prišli nejaké správy z amerického Tevatronu, tento týždeň špekulácie vyvolala vnútorná komunikácia ľudí z CERN-u. Téma je rovnaká, existencia Higgsovho bozónu a fyzika za štandardným modelom.
„Higgs" je pritom poslednou časticou kvantového sveta, ktorá vedcom chýba do štandardného modelu. Ak by však vedci objavili čosi iné, na scénu zrejme príde supersymetria. +Čítajte viac
Kým Čína pozerá dopredu a rozpráva o vlastnej vesmírnej stanici, Amerika sa chce dôstojne rozlúčiť so svojim predposledným raketoplán. Endeavour nakoniec do kozmu neštartoval a poletí najskôr 8. mája, no aj tak to bude historická misia.
Nielenže dvadsiata piata a posledná, ale veliť jej bude Mark E. Kelly, manžel takmer zavraždenej americkej kongresmanky, ktorá sa z útoku zázračne spamätáva. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
