Kedy vzniká človek?

„Objav možností kmeňových buniek je porovnateľný s objavom antibiotík. Možno väčší," myslí si mikrobiológ a bioetik Peter Sýkora. Pohodlné miesto biológa v Spojených štátoch vymenil za existenciu filozofa.

Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. (1956) vyštudoval biológiu na Karlovej univerzite v Prahe a temer 20 rokov pôsobil v biomedicínskom výskume. Od roku 1995 sa venuje filozofii a bioetike. V roku 2009 ho prezident Václav Klaus na návrh Masarykovej univerzity(Zdroj: AUTOR)

Raz za čas sa takéto debaty objavia. Hľadajú sa odpovede na otázku, čo je to život, kedy vzniká človek a odkedy ho treba chrániť.

Niekedy nasledujú aj politici a zákony, ktoré zakazujú. Príkladom takejto kontroverznej témy je aj výskum embryonálnych kmeňových buniek.

Pre mnohých je morálne neprijateľný, pretože pri získavaní takéhoto materiálu údajne zomierajú „budúci" ľudia. Pre ďalších sú zase takéto kmeňové bunky len zhlukom síce živej, ale nie nejako extrémne výnimočnej organickej hmoty.

Výsledkom sú problémy etiky, ktoré narážajú na svet biológie a biomedicíny. Práve nimi sa zaoberá biológ a bioetik Peter Sýkora. Najskôr vyštudoval biológiu, odišiel ju robiť do britských a amerických laboratórií, no neskôr sa začal venovať filozofii a vrátil sa na Slovensko.

Stredoškolák v laboratóriu

„Prechod z biológie k filozofii nebol taký, že som sa jedného dňa zobudil a povedal si: budem filozof," spomína Sýkora na svoje radikálne rozhodnutie. „A stále vnímam filozofiu z perspektívy biológie, nemôžem a ani sa nechcem zbaviť svojho pôvodného vzdelania."

Bývalý mikrobiológ sa pritom ešte ako vedec venoval problémom evolúcie. Skúmal plazmidy, čo sú autonómne molekuly DNA vo vnútri baktérií, ktoré sú zodpovedné za odolnosť baktérií voči antibiotikám. Už vtedy ho oslovilo, že takýto výskum môže viesť k morálnym otázkam, ktoré nie sú zvyčajne predmetom vedy.

„Ľudia bádajú nad niečím v laboratóriu a objavia pritom úplne nové možnosti, o akých ani nesnívali. Tak to bolo aj s výskumom plazmidov - skúmala sa rezistencia baktérií voči antibiotikám a bakteriofágom a pritom sa objavili techniky génového inžinierstva - cieleného spájania génov z rôznych organizmov dohromady.

Sami vedci sa svojho objavu naľakali a rozhodli sa uvaliť embargo na vlastné pokusy, kým sa neprebádajú bezpečnostné aj etické dôsledky nového objavu," vysvetľuje bioetik, ktorý sa so skutočnou vedou stretol už na strednej škole.

Ešte ako prvák na Gymnáziu Jura Hronca sa spoznal s profesorom Liborom Ebringerom, mikrobiológom z Univerzity Komenského, ktorý mu dal kľúče od svojho laboratória.

„Povedal mi, že tu môžem robiť svoje pokusy," usmieva sa Sýkora. „A ja som od toho momentu vedel, čím chcem byť a čo chcem po skončení strednej školy študovať. Až po mnohých rokoch strávených v laboratóriu som postupne zistil, že etické problémy biológie ma zaujímajú ešte viac ako samotná biológia."

Stalo sa tak počas jeho postdoktorandského pobytu na Emory University v Spojených štátoch.

Rané embryá

Peter Sýkora si vybral jednu z najkontroverznejších tém v súčasnej bioetike - problematiku embryonálnych kmeňových buniek. Táto téma síce vyvoláva celosvetové hádky, no na Slovensku sa o nej prakticky nerozpráva.

Trestný zákon a zákon o zdravotnej starostlivosti však zakazujú vedcom na Slovensku izolovanie embryonálnych kmeňových buniek pod hrozbou až pätnástich rokov väzenia.

„Objav možností využitia kmeňových buniek pre regeneračnú medicínu je pritom jeden z najväčších medicínskych prevratov. Porovnateľný je dokonca s objavom antibiotík a ja si osobne myslím, že je ešte významnejší," zdôrazňuje bioetik.

„Bude predstavovať zásadný obrat v medicíne. Ale súčasne je to veľmi kontroverzná záležitosť, ktorá pred každú spoločnosť kladie otázku - povoliť takýto výskum alebo ho zakázať?"

Kľúčové je totiž vedieť, v ktorom okamihu vzniká človek a čo vlastne človek je.

„Embryonálne kmeňové bunky sa izolujú (napríklad aj v Českej republike) z nadpočetných raných ľudských embryí, ktoré pochádzajú z centier asistovanej reprodukcie. Sú to približne päť dní staré embryá," vysvetľuje Sýkora.

„Vznikli v skúmavke a skúmavku nikdy neopustili. V tomto štádiu sú embryá mikroskopicky drobné duté guľôčky tvorené asi 150 až 200 bunkami. V dutinke tejto guľôčky buniek sa nachádza zhluk niekoľkých embryonálnych kmeňových buniek. Tie sa izolujú, pritom sa však zničí rané embryo."

Ak by ste zastávali názor, že človek vzniká už v zygote, teda v okamihu oplodnenia vajíčka spermiou, aj zničenie takéhoto raného embrya by muselo byť pre vás neprijateľné. Otázne je, či nový ľudský jedinec naozaj vzniká už pri oplodnení. Z filozofického hľadiska to tak nemusí byť.

„Keď splynú spermia a vajíčko, vznikne jedinečná genetická informácia. Potom nastupuje tzv. predembryonálna etapa, ktorá trvá približne štrnásť dní. Počas nej sa oplodnená bunka - zygota rozdelí na dve bunky, tie na štyri bunky, tie na osem buniek atď., no pritom všetky tieto bunky zostávajú pohromade obalené jednou spoločnou membránou.

Keby sa počas ranej embryogenézy tieto bunky od seba oddelili, z každej z nich by mohlo vzniknúť úplne nové embryo a nakoniec aj úplne nový ľudský jedinec."

Ak by sme napríklad od seba oddelili bunky štvorbunkového raného ľudského embrya, vznikli by geneticky identické štvorčatá. Z pohľadu mnohých filozofov, ale aj niektorých teológov je rané ľudské embryo nie jedincom, ale celým kolektívom potenciálnych ľudských jedincov.

Okolo štrnásteho dňa vývoja embrya však nastane zlom. To je vtedy, keď sa rané embryo uhniezdi v stene maternice a začne sa proces nazývaný gastrulácia.

„Vie sa, že od tohto momentu už nedochádza k vzniku jednovaječných dvojčiat, že sa vtedy vytvorí ľudský jedinec ako jedinec."

Návrat späť

Proti výskumu na embryonálnych kmeňových bunkách zdanlivo hovoria nové objavy. Vedcom sa podarilo nedávno nájsť spôsob, ako vytvoriť z buniek pokožky akoby náhradu za embryonálne kmeňové bunky - indukované pluripotentné kmeňové bunky.

„Vyzerá to veľmi perspektívne," súhlasí Sýkora. „Lenže my dnes ešte nevieme, ktorá alternatíva získavania kmeňových buniek pre potreby regeneračnej medicíny bude naozaj perspektívna."

Vedec zdôrazňuje, že aj samotný objav indukovaných pluripotentných buniek vznikol len vďaka výskumu raných ľudských embryí.

„Pokiaľ sa však spoločnosť nedohodne, že už aj rané ľudské embryo je plnohodnotný ľudský jedinec, ktorého úmyselné zničenie je vražda, potom nie je dôvod takýto výskum zakazovať. Je výborné, že už dnes jestvujú alternatívy k embryonálnym kmeňovým bunkám a regeneračná medicína možno bude môcť fungovať aj bez toho, aby vyvolávala tie etické dilemy."

Vedci však stále prichádzajú na nové spôsoby liečby. Ale zároveň zisťujú, že vo svete buniek nie je nič také jednoduché, ako si myslia politici, náboženstvá alebo účelové výklady.

„Pri tvorbe indukovaných pluripotentných buniek akoby ste našli stroj času, pretože vraciate dospelú bunku do vývojovo počiatočného, embryonálneho štádia," vysvetľuje biológ a bioetik.

„To potom znamená, že každá bunka vášho tela by sa takto mohla stať počiatkom nového ľudského jedinca. Inými slovami, tých približne 50-tisíc miliárd buniek, ktoré tvoria vaše ľudské telo, je potenciálne 50-tisíc miliárd nových ľudských jedincov. Mimochodom, všetci by boli vašimi klonmi.

Pochopiteľne, prináša to aj úplne nové bioetické otázky. Ako napríklad či by sa nemal zakázať aj výskum indukovaných pluripotentných buniek. Alebo na prvý pohľad absurdná otázka, či nie som masovým vrahom, keď sa poškrabem a pritom zabijem desiatky svojich epitelových buniek."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  3. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  4. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  5. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  6. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  7. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  8. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  9. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  10. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  1. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  2. Posledných 30 r. cena fotovoltických panelov klesla 100 násobne
  3. Trendy udržateľnej architektúry
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  5. Ako dobre bývať v centre Bratislavy?
  6. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  7. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  8. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  9. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  10. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 11 949
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 489
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 495
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 1 957
  5. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV 1 757
  6. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja 1 510
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 155
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 1 015
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 587
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 581

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu.

KOMENTÁRE

Pomaly s tou českou apokalypsou

Babiš a spol. predstavujú vtelenie globálneho trendu „praskania“ liberálnej demokracie.

Neprehliadnite tiež

Prelomový objav. Vyrobili nový lacný materiál, ktorý zrýchli elektroniku

Z tekutého kovu vytvorili vedci 2D materiál tenký niekoľko atómov.

Žiarlivosť môže skutočne bolieť. Prvýkrát ju videli v mozgu

Komplikovanú zmes emócií vedci videli v mozgu monogamných primátov.

Britská televízia vyberie program podľa umelej inteligencie

Rozsiahly projekt má pomôcť v modernizácii vysielania BBC.