Kedy vzniká človek?

„Objav možností kmeňových buniek je porovnateľný s objavom antibiotík. Možno väčší," myslí si mikrobiológ a bioetik Peter Sýkora. Pohodlné miesto biológa v Spojených štátoch vymenil za existenciu filozofa.

Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. (1956) vyštudoval biológiu na Karlovej univerzite v Prahe a temer 20 rokov pôsobil v biomedicínskom výskume. Od roku 1995 sa venuje filozofii a bioetike. V roku 2009 ho prezident Václav Klaus na návrh Masarykovej univerzity(Zdroj: AUTOR)

Raz za čas sa takéto debaty objavia. Hľadajú sa odpovede na otázku, čo je to život, kedy vzniká človek a odkedy ho treba chrániť.

Niekedy nasledujú aj politici a zákony, ktoré zakazujú. Príkladom takejto kontroverznej témy je aj výskum embryonálnych kmeňových buniek.

Pre mnohých je morálne neprijateľný, pretože pri získavaní takéhoto materiálu údajne zomierajú „budúci" ľudia. Pre ďalších sú zase takéto kmeňové bunky len zhlukom síce živej, ale nie nejako extrémne výnimočnej organickej hmoty.

Výsledkom sú problémy etiky, ktoré narážajú na svet biológie a biomedicíny. Práve nimi sa zaoberá biológ a bioetik Peter Sýkora. Najskôr vyštudoval biológiu, odišiel ju robiť do britských a amerických laboratórií, no neskôr sa začal venovať filozofii a vrátil sa na Slovensko.

Stredoškolák v laboratóriu

„Prechod z biológie k filozofii nebol taký, že som sa jedného dňa zobudil a povedal si: budem filozof," spomína Sýkora na svoje radikálne rozhodnutie. „A stále vnímam filozofiu z perspektívy biológie, nemôžem a ani sa nechcem zbaviť svojho pôvodného vzdelania."

Bývalý mikrobiológ sa pritom ešte ako vedec venoval problémom evolúcie. Skúmal plazmidy, čo sú autonómne molekuly DNA vo vnútri baktérií, ktoré sú zodpovedné za odolnosť baktérií voči antibiotikám. Už vtedy ho oslovilo, že takýto výskum môže viesť k morálnym otázkam, ktoré nie sú zvyčajne predmetom vedy.

„Ľudia bádajú nad niečím v laboratóriu a objavia pritom úplne nové možnosti, o akých ani nesnívali. Tak to bolo aj s výskumom plazmidov - skúmala sa rezistencia baktérií voči antibiotikám a bakteriofágom a pritom sa objavili techniky génového inžinierstva - cieleného spájania génov z rôznych organizmov dohromady.

Sami vedci sa svojho objavu naľakali a rozhodli sa uvaliť embargo na vlastné pokusy, kým sa neprebádajú bezpečnostné aj etické dôsledky nového objavu," vysvetľuje bioetik, ktorý sa so skutočnou vedou stretol už na strednej škole.

Ešte ako prvák na Gymnáziu Jura Hronca sa spoznal s profesorom Liborom Ebringerom, mikrobiológom z Univerzity Komenského, ktorý mu dal kľúče od svojho laboratória.

„Povedal mi, že tu môžem robiť svoje pokusy," usmieva sa Sýkora. „A ja som od toho momentu vedel, čím chcem byť a čo chcem po skončení strednej školy študovať. Až po mnohých rokoch strávených v laboratóriu som postupne zistil, že etické problémy biológie ma zaujímajú ešte viac ako samotná biológia."

Stalo sa tak počas jeho postdoktorandského pobytu na Emory University v Spojených štátoch.

Rané embryá

Peter Sýkora si vybral jednu z najkontroverznejších tém v súčasnej bioetike - problematiku embryonálnych kmeňových buniek. Táto téma síce vyvoláva celosvetové hádky, no na Slovensku sa o nej prakticky nerozpráva.

Trestný zákon a zákon o zdravotnej starostlivosti však zakazujú vedcom na Slovensku izolovanie embryonálnych kmeňových buniek pod hrozbou až pätnástich rokov väzenia.

„Objav možností využitia kmeňových buniek pre regeneračnú medicínu je pritom jeden z najväčších medicínskych prevratov. Porovnateľný je dokonca s objavom antibiotík a ja si osobne myslím, že je ešte významnejší," zdôrazňuje bioetik.

„Bude predstavovať zásadný obrat v medicíne. Ale súčasne je to veľmi kontroverzná záležitosť, ktorá pred každú spoločnosť kladie otázku - povoliť takýto výskum alebo ho zakázať?"

Kľúčové je totiž vedieť, v ktorom okamihu vzniká človek a čo vlastne človek je.

„Embryonálne kmeňové bunky sa izolujú (napríklad aj v Českej republike) z nadpočetných raných ľudských embryí, ktoré pochádzajú z centier asistovanej reprodukcie. Sú to približne päť dní staré embryá," vysvetľuje Sýkora.

„Vznikli v skúmavke a skúmavku nikdy neopustili. V tomto štádiu sú embryá mikroskopicky drobné duté guľôčky tvorené asi 150 až 200 bunkami. V dutinke tejto guľôčky buniek sa nachádza zhluk niekoľkých embryonálnych kmeňových buniek. Tie sa izolujú, pritom sa však zničí rané embryo."

Ak by ste zastávali názor, že človek vzniká už v zygote, teda v okamihu oplodnenia vajíčka spermiou, aj zničenie takéhoto raného embrya by muselo byť pre vás neprijateľné. Otázne je, či nový ľudský jedinec naozaj vzniká už pri oplodnení. Z filozofického hľadiska to tak nemusí byť.

„Keď splynú spermia a vajíčko, vznikne jedinečná genetická informácia. Potom nastupuje tzv. predembryonálna etapa, ktorá trvá približne štrnásť dní. Počas nej sa oplodnená bunka - zygota rozdelí na dve bunky, tie na štyri bunky, tie na osem buniek atď., no pritom všetky tieto bunky zostávajú pohromade obalené jednou spoločnou membránou.

Keby sa počas ranej embryogenézy tieto bunky od seba oddelili, z každej z nich by mohlo vzniknúť úplne nové embryo a nakoniec aj úplne nový ľudský jedinec."

Ak by sme napríklad od seba oddelili bunky štvorbunkového raného ľudského embrya, vznikli by geneticky identické štvorčatá. Z pohľadu mnohých filozofov, ale aj niektorých teológov je rané ľudské embryo nie jedincom, ale celým kolektívom potenciálnych ľudských jedincov.

Okolo štrnásteho dňa vývoja embrya však nastane zlom. To je vtedy, keď sa rané embryo uhniezdi v stene maternice a začne sa proces nazývaný gastrulácia.

„Vie sa, že od tohto momentu už nedochádza k vzniku jednovaječných dvojčiat, že sa vtedy vytvorí ľudský jedinec ako jedinec."

Návrat späť

Proti výskumu na embryonálnych kmeňových bunkách zdanlivo hovoria nové objavy. Vedcom sa podarilo nedávno nájsť spôsob, ako vytvoriť z buniek pokožky akoby náhradu za embryonálne kmeňové bunky - indukované pluripotentné kmeňové bunky.

„Vyzerá to veľmi perspektívne," súhlasí Sýkora. „Lenže my dnes ešte nevieme, ktorá alternatíva získavania kmeňových buniek pre potreby regeneračnej medicíny bude naozaj perspektívna."

Vedec zdôrazňuje, že aj samotný objav indukovaných pluripotentných buniek vznikol len vďaka výskumu raných ľudských embryí.

„Pokiaľ sa však spoločnosť nedohodne, že už aj rané ľudské embryo je plnohodnotný ľudský jedinec, ktorého úmyselné zničenie je vražda, potom nie je dôvod takýto výskum zakazovať. Je výborné, že už dnes jestvujú alternatívy k embryonálnym kmeňovým bunkám a regeneračná medicína možno bude môcť fungovať aj bez toho, aby vyvolávala tie etické dilemy."

Vedci však stále prichádzajú na nové spôsoby liečby. Ale zároveň zisťujú, že vo svete buniek nie je nič také jednoduché, ako si myslia politici, náboženstvá alebo účelové výklady.

„Pri tvorbe indukovaných pluripotentných buniek akoby ste našli stroj času, pretože vraciate dospelú bunku do vývojovo počiatočného, embryonálneho štádia," vysvetľuje biológ a bioetik.

„To potom znamená, že každá bunka vášho tela by sa takto mohla stať počiatkom nového ľudského jedinca. Inými slovami, tých približne 50-tisíc miliárd buniek, ktoré tvoria vaše ľudské telo, je potenciálne 50-tisíc miliárd nových ľudských jedincov. Mimochodom, všetci by boli vašimi klonmi.

Pochopiteľne, prináša to aj úplne nové bioetické otázky. Ako napríklad či by sa nemal zakázať aj výskum indukovaných pluripotentných buniek. Alebo na prvý pohľad absurdná otázka, či nie som masovým vrahom, keď sa poškrabem a pritom zabijem desiatky svojich epitelových buniek."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 436
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 878
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 150
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 278
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 400
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 895
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 854
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 806
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 723
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 445

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.