Je posledným z veľkej päťky lietajúcich strojov, ktoré zmenili dejiny kozmonautiky.
Raketoplány spájali prednosti (ale aj nedostatky) rakiet a lietadiel, stali sa ešte za svojho života legendou, aj keď kontroverznou.
V raketoplánoch zahynulo štrnásť amerických astronautov a mnohí ďalší v nich prežili zložité situácie, no svet by bez nich nemal ani Hubblov teleskop, ani Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ani množstvo vedeckých zariadení krúžiacich na obežnej dráhe Zeme.
Prvým postaveným raketoplánom, ak nerátame cvičný Enterprise, bola Columbia, ktorá letela do kozmu 20 rokov po Jurijovi Gagarinovi, 12. apríla 1981. Nasledoval Challenger, potom Discovery a Atlantis.
Nástupca Challengera
Endeavour je spomedzi raketoplánov najmladší. Američania ho vyrobili a poslali do kozmu ako nástupcu Challengera, ktorý v januári 1986 havaroval minútu po štarte so sedemčlennou posádkou na palube.
Komisia, ktorú zaštítil prezident Reagan a viedol slávny fyzik Richard Feynman, po tragédii odhalila, že výbuch zavinilo zlé tesnenie - zmrznutý krúžok gumy v cene 900 dolárov.
Američania lety raketoplánov prerušili, no o rok sa rozhodli postaviť nový lietajúci stroj v hodnote vyše dve miliardy dolárov, ktorý by zaplnil prázdne miesto po Challengeri. Použili naň komponenty, ktoré zostali po stavbe Discovery a Atlantisu.
Predtým ešte odborníci zvažovali možnosť použiť družicový modul testovacieho raketoplánu Enterprise, ktorý bol prvým cvičným raketoplánom, no hranicu kozmu neprekonal. Nakoniec využitie Enterprise, pomenovaného podľa lode kapitána Kirka z televízneho seriálu Star Trek, z ekonomických dôvodov zamietli.
Podľa Jamesa Cooka
Nový raketoplán dostal meno Endeavour podľa prvej historickej lode britského námorníka a objaviteľa Jamesa Cooka, ktorý v 18. storočí trikrát oboplával svet. Preto sa aj používa britský pravopis namiesto amerického Endeavor.
7. mája 1992 sa Endeavour vydal na svoju prvú vesmírnu výpravu, pri ktorej zachránil družicu Intelsat 6, ktorá sa nedostala na potrebnú obežnú dráhu. Odvtedy Endeavour absolvoval ešte ďalších 23 letov, pri ktorých 3964-krát obletel Zem a celkovo nalietal vyše 166 miliónov kilometrov. Teraz túto štatistiku ešte rozšíri.
Dvadsiata piata misia raketoplánu s číslom STS-134 práve prebieha; po devätnástich rokoch od prvého štartu sa Endeavour vydal na poslednú pracovnú cestu do kozmu.
Nabitý program s krtkom na palube
Podľa pôvodného plánu sa mal s Medzinárodnou kozmickou stanicou (ISS) sa spojiť 1. mája. NASA však cez víkend odložila.
Veliteľom posádky je Mark Kelly. Jeho manželka, kongresmanka Gabriela Giffordsová, ktorú v januári postrelili do hlavy v Tucsone, už je na tom tak dobre, že jej lekári dovolili zúčastniť sa na štarte. Letovým špecialistom je Andrew Feustel, ktorý má svokru z českého Znojma.
Našim susedom urobil radosť tým, že pred dvoma rokmi zobral do raketoplánu Nerudove Písně kosmické. Teraz letí so špeciálne vyrobenou nehorľavou maketou krtka, ktorého poznajú deti z kresleného seriálu. Krtko smerujúci k ISS má pomôcť spropagovať kozmonautiku medzi mladou generáciou.
Nakoniec, prečo nie, veď astronauti so sebou berú do kozmu všelijaké veci. Piers Sellers, ktorý pochádza z Veľkej Británie, v rámci osláv založenia britskej Kráľovskej spoločnosti zobral na Atlantis kúsok dreva z konára jablone, ktorá údajne inšpirovala Newtona na formuláciu teórie gravitácie.
Okuliare pre Hubbla
Hlavným vedeckým prístrojom, ktorý má Endeavour na palube a ktorý nainštaluje na ISS, je AMS-2 (magnetický spektrometer alfa). Jeho cieľom je pátrať po nezvyčajných hmotných časticiach meraním kozmického žiarenia.
Mal by pomôcť vedcom v pátraní po vzniku kozmu, antihmote alebo po záhadnej tmavej (neviditeľnej) hmote, ktorá tvorí prevažnú časť vesmíru a podstatu ktorej nepoznáme.
Toto zariadenie vyvinul tím vedený nositeľom Nobelovej ceny Samuelom Tingom. Prototyp detektoru AMS-1 letel do kozmu na palube Discovery v júni 1998.
Posádky Endeavouru sa v doterajšej histórii kozmických letov podieľali na mnohých vedeckých výskumoch. Systematicky mapovali povrch Zeme, zachraňovali japonskú družicu SFU, priviezli na ISS poslednú časť japonského vedeckého laboratória Kibó.
Jednou z najprínosnejších misií Endeavouru bola oprava Hubblovho teleskopu v roku 1993. Astronatui na obežnej dráhe vymenili gyroskopy, dva slnečné panely a nainštalovali korekčnú optiku, ktorej sa hovorilo okuliare pre Hubbla a ktorá podstatne vylepšila jeho parametre.
„Houston," hlásil pri zachytení Hubblovho teleskopu Richard Covey do riadiaceho strediska. „Endeavour si potriasa rukou s pánom ďalekohľadom Hubblom. Neverili by ste, aký je to pohľad!"
V roku 1992 sa na palube Endeavouru dostala do kozmu prvá černoška, lekárka Mae Jemisonová. V decembri 1998 bol Endeavour pri tom, keď v kozme Američania a Rusi pokladali základný kameň ISS. Dopravil na orbitu americký modul Unity, ktorý sa spojil s ruskou Zarjou.
Nahradí ich Orión
Posledný let raketoplánu, ktorým bude Atlantis, by sa mal uskutočniť v júni 2011. Potom sa história legendy uzavrie a nastúpi nová loď - Orión. Predbežne by mala letieť do kozmu prvýkrát v roku 2016.
V podstate ide o moderný návrat k osvedčeným raketám. Tvar si Orión vypožičal od predchodkyne z programu Apollo, bude však nabitý technológiou 21. storočia: dokonalejším pohonným systémom, superpočítačmi, lepšou tepelnou ochranou pri prelete atmosférou a taktiež zariadeniami, ktoré umožnia astronautom luxusnejšie cestovanie.
Mal by byť aj bezpečnejší. Lenže bezpečnosť v kozme je stále relatívny pojem. Zrejme vždy budú platiť slová amerického astronauta Marka Polanského: „Ak chcete mať stopercentnú istotu, že nezomriete v raketopláne, tak doň jednoducho nesadajte."
