Bulletstorm je totiž akčná hra z vlastného pohľadu v drsnom arkádovom štýle, ktorý bol v móde pred 10-15 rokmi a my sme mu tentoraz znovu náležite prepadli. A po vzore Graysona si nechceme nechať nakopať prirodzenie nejakými zmutovanými parchantmi. Tak ich tam kopeme my.
Silácke reči na úvod, avšak presne taký je aj Bulletstorm. Nedáva si servítky pred ústa a ponúka číru akciu od začiatku až do posledného projektilu, ktorý vystrelíte. Poľskí vývojári z People Can Fly znovu dosiahli svoje a po vydarenom Painkillerovi dokazujú, že aj obyčajná akcia môže pobaviť a nemusí mať v sebe ukryté sofistikované herné prvky (hoci táto napodiv má) a na konci nezachraňujete svet, lež svoj holý zadok. Dokonca to má aj príbeh a nech to čert vezme, je síce béčkový a frekvenciou vulgarizmov a drsných hlášok sa blíži k Poslednému Skautovi, nás neskutočne bavil, dokonca sme sa neraz i šibalsky uchechtli. Grayson Hunt je drsný ako šmirgľový papier, v poslednom čase si nepamätá na dobu, kedy bol čistý a nemal v sebe ani kvapku alkoholu. Kedysi člen elitného Dead Echo tímu pracoval pre konfederáciu kolónii ako špecialna bojová jednotka plniaca rozkazy generála Victora Sarrana. Ako sa však ukázalo, vraždy pre dobro vlasti boli skôr likvidáciou nepohodlných svedkov. Zmätená skupina asasínov sa preto dala na pirátsku dráhu, Graysonovi sa to málilo, tak sa z neho stal i profesionálny alkoholik. Patrí k tým najlepším.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Čo čert nechcel, podgurážený Grayson Hunt zočil v jedno pekné ráno gigantickú loď Sarrana, pred ktorou rýchlo menia kurz aj iné špičky v službách konfederácie. Vplyv Sarrana je totiž obrovský a jeho krvavé metódy známe i v galaxii ďaleko, preďaleko. Graysonovi prišlo ako najlepší nápad napáliť to priamo do obrovského korábu svojho bývalého zamestnávateľa. Obaja kohúti na dvore sa rútia na povrch planéty Stygia, kedysi úžasného dovolenkového letoviska. To je tá dobrá správa, vyvaľovať sa na pláži však nik nebude. Zlou je totiž fakt, že sa na Stygii niečo šeredne pokazilo a po krku vám nejdú len Sarranovi prisluhovači, ale aj zmutovaná háveď a miestne gangy. Šou sa začína. Šialené pristátie napokon prežije len Hunt a jeho kolega Ishi Sato, ktorý je však ovládaný podivnou umelou inteligenciou. Tú dostal nechcene do daru ako záchranu za život, no už to nie je milý mladík ako kedysi a pripomína skôr zmäteného terminátora. Nesmie chýbať ženský charakter, aj keď v prípade Trishky sa dá skôr hovoriť o Johnovi McClaneovi v sukni. Nie, že by Trishka nosila sukňu alebo bola plešatá – naopak príťažlivosť je jej silnou stránkou, no slovník sa hodí skôr k rumunskému dlaždičovi a čím väčšiu zbraň má v rukách, tým rozkošnejšie sa usmieva.
Celému rozprávaniu nechýba riadna dávka epickosti, v čom je cítiť enormný vplyv vývojárov z Epic Games (slovné hrátky za tisíc), ktorí držali ochrannú ruku nad projektom. Navyše je zápletka značne odľahčená a už od úvodných momentov dáva jasne najavo, že tu nesmiete brať nič vážne. Samozrejme to neznamená, aby ste ju dali do rúk mládeži pod zákonom. Slovník je skutočne vulgárny a hlavne vtipné narážky by nemuseli neznalým nič hovoriť. Humor je totiž všadeprítomný a hláškujúci hrdinovia (Hunt, Sato, Trishka, Sarrano) dávajú jednu perlu za druhou a neustále sa navzájom doberajú. Len nie zrovna slušným spôsobom. Čo iné však čakať od alkoholického vesmírneho piráta, schizofrenického cyborga, hlavného zloducha, ktorý má správne zlodušský smiech (také muhaha) a šialenej ženskej, ktorá by bez mihnutia oka trhala... fialky dynamitom. Príkladov by sa našlo mnoho, no úsmevne pôsobia výhradne v danej situácii.
Inak je Bulletstorm skutočne len arkádová strieľačka. Poriadne brutálna a krvavá, no akosi tie morbidnosti budete tajne milovať a tešiť sa z nich. Ako z maličkých a roztomilých zajačikov. Ňuf-ňuf-ňuf. Nejde ani tak o to, že keď strelíte panáčika do hlavičky, rozprskne sa mu v červenom gejzíry. Alebo ak mu brokovnicou amputujete dolné končatiny, torzo tela odletí a vy dostanete body navyše... počkať, počkať. Aké body? Ono to je totiž tak, že za efektné zabíjanie ste ohodnotení niekoľkonásobne vyšším počtom bodov. Keď nepriateľa zastrelíte ako v jednej z milióna akčných hier, dostanete desať puntíkov. Za smrteľný zásah do lebene viac. Lenže s vyžívaním dvoch špeciálnych nástrojov (spomínané energetické laso, ktorým protivníkov priťahujete k sebe a svalnatá pravačka, ktorou zas opačne od seba zlých chlapcov odkopávate) dokážete robiť divy. Lasom si niekoho pritiahnete a zabijete vo vzduchu? Plusové body. Pritiahnete a odkopnete a zastrelíte? Plusové body. Prišpendlíte na kaktus? Ukrižujete na ostrých predmetoch? Odkopnete do priepasti? Ugrilujete na elektrických prístrojoch? Roztrháte výbuchom trhaviny? Odhodíte do tlamy mäsožravej rastliny? Necháte im padnúť výťah na hlavu? Snáď ste pochopili.
Toto originálne likvidovanie nepriateľov je samozrejme náležite morbídne, no nedá sa tvrdiť, že násilie je škodlivé. Treba počítať s nadhľadom, ktorý je celou hrou popretkávaný. Potom sa budete neskutočne baviť a skúšať čo najkrvavejšie spôsoby zabíjania. Morálne ohlasy hoďte za hlavu, aj Tom a Jerry si dávali do tela nie práve humánnymi spôsobmi. Patrí to k atmosfére hry a odreagovanie v podobnom duchu tu chýbalo. Chcete ďalší príklad? V akčnej hre nesmie predsa chýbať dopravný prostriedok. Aj Grayson si nájde nejeden. Tu si uháňate vo vlaku s rotačným guľometom. Pred obrovským, ozubeným kolesom! Vo futuristickej verzii helikoptéry si síce tiež zastrieľate, ale zároveň zničíte čo sa len dá. No Grayson je iný borec a pri svojom putovaní natrafí na kríženca godzilly a Tyrannosaura Rex. Na diaľkové ovládanie! A z očí mu lietajú laserové lúča!! A máva svojim robotickým chvostom!!! Zábava je to náramná a hneď by ste tento hybrid brali za roztomilé domáce zvieratko.
Hrateľnosť ako takú si teda dokáže predstaviť každý. Lineárna strieľačka s množstvom naskriptovaných situácií, rúcajúcich sa budov, avšak zároveň momentov, kedy prejdete neviditeľnou hranicou, dostanete k dispozícii pľac, kam sa rútia nepriatelia a vy sa môžete vyblázniť. Takto dokola približne 6-7 hodín a uvidíte záverečné titulky. Dôležité je, že po celý čas hrania sa bavíte, prostredie sa mení a nepociťujete náznaky nudy. Príde aj na zbieranie špeciálnych predmetov, zbrane sú dostatočne odlišné (automat, sniperka, účinný kolt, brokovnica, granátomet...) a môžete ich navyše za získané body vylepšovať, či si do nich kupovať v špeciálnych termináloch muníciu. Takže likvidovať efektne sa oplatí.
Technické spracovanie drží nastavenú latku hrateľnosťou vysoko. Unreal Engine 3.5 síce nie je najnovším nástrojom na hernom trhu, ale bohate dostačuje na vytvorenie vizuálne odlišného prostredia s niektorými fantastickými scenériami. Nie je to absolútna pastva pre oči, avšak kombinácia farieb a podarenej architektúry úrovní dokáže vždy to dôležité: navodiť správnu atmosféru. Či už ide o rozborené mrakodrapy, toxické podzemie, vesmírnu loď, piesočné pláže... všetko tu plní svoju funkciu na výbornú a netreba k tomu najdetailnejšie textúry. Mierne úsmevne pôsobí pohyb vašich parťákov pri „rozbiehaní sa“ a „brzdení“. Ale to si možno pri masakrovaní ani nevšimnete. Hudba je rýchla a v pozadí, takže ju nebudete príliš vnímať a môžete sa tak plne sústrediť na úpenlivý rev nepriateľov zomierajúcich v agónii. Áno, je to smutné, že sa z toho tešíme, ale keď oni tak pekne kričia. A do toho tie drsné hlášky prenášané ešte drsnejším hlasom... moderní hrdinovia sú len obyčajní tajtrlíci, s Graysonovou bandou sa môžu porovnávať leda tak geroji z Expandables či Machette.
O umelej inteligencii nemôže byť ani reč. Nepriatelia po vás idú ako sliepka po flusanci a na vás je, aby ste ich útoky odrazili a prežili. Nesmú chýbať ani minibossovia, ktorým sa musíte najprv dostať na kobylku. Nepritiahnete si ich (podobne zopár rýchlych protivníkov), neodkopnete ich, vždy existuje účinný spôsob. Nám sa v drvivej väčšine osvedčila sniperka. Po vystrelení projektilu sa kamera presúva priamo na nábojnicu, pred vybraným cieľom sa čas spomalí a vy navádzate strelu priamo k cieľu. Plong, krvavé hody v priamom prenose. Minibossa môžete i omráčiť a potom už klasicky poslať do elektrických drôtov či iných životu nebezpečných miest. A to prídu na rad ešte boje so zábavnejšími protivníkmi gigantických rozmerov. Na takú obriu rastlinku nestačí motyka, ale na druhú stranu si aspoň poriadne zastrieľate. Ovládanie je jednoduché ako len byť môže, trochu nám však vadilo, že sme nevedeli odkiaľ na nás útočia – chýbal nám klasický krvavý ukazovateľ na obrazovke... ale čert to vezmi, ide o rýchlu akciu, napokon sme tých drzých barbarov opovažujúcich siahnuť na vás prašivou rukou poslali do večných lovísk.
Na záver sme si nechali multiplayer. Mal byť úžasný a zábavný, nám prišiel príliš obyčajný, respektíve s nízkou trvanlivosťou. Echoes obsahuje niekoľko máp z kampane, na ktorých musíte získať čo najvyšší počet bodov a porovnávate sa s priateľmi. Klasický multiplayer má zastúpenie v móde Anarchia: čelíte v ňom stále silnejším vlnám nepriateľov, proti ktorým sa musíte vo štvorici nielenže brániť, ale taktiež nazbierať určitý počet bodov, pričom násobiče bodov pri spolupráci spravia mnoho. Zdá sa vám to málo? Nebudete v tom sami, jednoducho to považujeme za mierne sklamanie. Nie, že by ponuka nebola sama o sebe kvalitná, len je zúfalo obmedzujúca a pritom by stačilo vsadiť aj na klasiku z iných akčných hier.
Nech to je akokoľvek, Bulletstorm predvádza dlhú dobu nevidený krvavý čardáš. Presne taký, aby sa zatrpknutí moralisti bez štipky rozumu a videnia do problematiky chytali za hlavu a horekovali, zatiaľ čo my sa budeme baviť riadnym masakrom. Bulletstorm používa nadhľad a humor presne v takej miere, aby si dokázal robiť srandu zo všetkého možného, no zároveň dokáže len tak letmo nastoliť problém nevinného zabíjania. A potom zničíte desať vojakov jediným prepnutím tlačidla... tvrdé pristátie bez padáku z niekoľkých stoviek metrov v priamom prenose. Všetko v rámci adrenalínovej akcie, ktorá sa nie a nie zastaviť. Škoda len, že multiplayer aj napriek svojim nadpriemerným kvalitám skôr sklamal ako zahnal znovu do kúta a nútil hrať, hrať a hrať. Neznamená to, že si nemôžete užívať hoc i sami brániac sa proti vlnám nepriateľov, ale to je presne ten povestný kúsok skladačky, ktorý nás prinútil zastaviť hodnotenie „iba“ na osmičke.
