"Je extrémne zriedkavé objaviť akékoľvek stopy po neandertálcoch, no ešte zriedkavejšie je objaviť súčasne aj zvyšky mamutov," komentoval udalosť pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard David Miles, šéfarcheológ nadácie English Heritage v Londýne.
Na mieste bývalého jazera pri Munforde objavili archeológovia kostrové pozostatky zvierat, medzi ktorými upútali zuby nosorožca, parožie soba a dvojmetrové kly, pochádzajúce od dvoch až troch zvierat.
Na tom istom mieste sa našlo 129 úštepov a čiastočne opracované nástroje, napríklad kamenné sekery, ktoré sa zlomili počas opracúvania. Vedci sa domnievajú, že neandertálci prišli k jazeru na poľovačku. Svedčí o tom aj zlomená zvieracia kosť, z ktorej niekto vysal kostnú dreň.
Vedci však nevylúčili ani prirodzený úhyn zvierat. Na základe pôdnych analýz chcú určiť presnejšie aj vek nálezu. Podľa predbežných výsledkov pochádzajú objavené pozostatky spred 40.000-60.000 rokov.
O neandertálcoch má aj súčasná veda len skromné poznatky. Vie sa, že približne pred 35.000 rokmi obývali Európu a Blízky východ, odkiaľ ich vytlačili ľudia moderného typu.
"Aj neandertálci boli ľudia," povedal pre Der Standard britský paleontológ Chris Stringer. "Možno boli jedným z druhov človeka, boli však absolútne ľudskí. Bez toho, aby mali člny, lovili morské živočíchy, začali s pochovávaním ľudí, mali istý systém starostlivosti o starých a chorých členov svojho spoločenstva. Myslím si dokonca, že im možno prisúdiť dar reči," tvrdí Stringer a dodáva, že vzácny nález z Norfolku môže spôsobiť ešte nečakanú senzáciu.
