„Dva dni po havárii jadrová elektráreň v južnom Švédsku zistila, že jej pracovníci sú kontaminovaní. Mysleli si, že sami majú problém," hovorí o spôsobe, ako sa svet dozvedel o nehode v Černobyle prof. PAVEL POVINEC z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK, ktorý bol aj vedúcim Laboratória pre morskú rádioaktivitu v IAEA Monako.
Čo sa vlastne v Černobyle stalo?
„Nebola to normálna, prevádzková nehoda. K nehode došlo počas experimentu. Technici mali za úlohu zlepšiť priebeh napojenia rezervnej elektrickej siete. Išlo o využitie zotrvačného dobehu turbín, keď už reaktor nebol celkom pod prúdom. Urobilo sa však niekoľko chýb."
Akých?
„Experiment sa mal pôvodne robiť cez deň, no začiatok experimentu posunuli. Nakoniec sa začalo o jedenástej večer, došlo k výmene personálu - nastúpila nočná smena a tam už neboli reaktoroví fyzici, ale skôr odborníci na elektrické komponenty jadrovej elektrárne. Došlo k porušeniu predpisov a v tom strese aj k nesprávnym krokom operátorov.
Nastal stonásobný nárast tepelného výkonu reaktora, došlo k výbuchu, potom narástol tlak pary, začal sa tvoriť vodík, vznikla výbušná zmes a došlo k ďalšiemu výbuchu, ktorý spôsobil deštrukciu budovy. Otvoril sa aj grafit, ktorý sa pri vysokej teplote dostal do kontaktu so vzduchom a začal horieť, takže vznikol požiar."
Začali ho hasiť?
„Požiarnici tam boli do desiatich minút. Veľká časť rádioaktívneho materiálu sa však už dostala do ovzdušia. V prípade jódu 131 asi polovica inventáru z jadrového reaktora."
Dnes sa takéto reaktory používajú?
„Bol to taký špecifický sovietsky vynález, ktorý sa inde nepoužíval, no dodnes sa používajú v Rusku. V Petrohrade sú štyri takéto bloky. Tých reaktorov postavili asi dvadsať a Litva, keď vstúpila do Európskej únie, musela pre bezpečnosť zastaviť prevádzku takýchto reaktorov."
Môže z Černobyľu ešte uniknúť rádioaktivita?
„To sa zrejme dá vylúčiť. Nebezpečie môže hroziť pre spodné vody, pretože pri výstavbe nového sarkofágu vybudujú ďalšiu ťažkú stavbu a môže sa narušiť podložie. Ale na to si dajú pozor.
Keď bol totiž hotový prvý sarkofág v decembri 1986, počítalo sa, že to bude dočasné riešenie. Betón začína postupne starnúť a nezabezpečí dostatočne dobrú izoláciu zbytkových rádionuklidov, ktoré sa nachádzajú na dne pôvodného reaktora. Bolo preto jasné, že postupne bude treba obnoviť obálku zdemolovaného reaktora."
Aká je vlastne situácia pod sarkofágom?
„Už tam nejestvujú palivové tyče. Na spodku je roztavená hmota, do ktorej sa všetky materiály aj palivové tyče dostali. Reaktor vlastne celý skolaboval a ostala po ňom veľká jama. Bol by však problém tam ísť.
Musel by sa nejako rozobrať sarkofág, no aktivita materiálu stále neklesla na hodnotu, aby tam mohli operovať ľudia. Zatiaľ by tam mohli pracovať iba roboty."
Mohli by sa ľudia do okolia Černobyľskej elektrárne vrátiť?
„V prostredí 30 kilometrov okolo Černobyľa bola kontaminácia na úrovni 200-tisíc becquerelov na meter štvorcový. V okolí japonskej Fukušimy je to napríklad podstatne menej, len okolo tisíc, čo je porovnateľné s Bratislavou počas černobyľskej havárie.
Samotná dekontaminácia prostredia je však finančne veľmi náročná. Je jednoduchšie riešenie udržiavať uzavretú zónu a čakať, kým sa krátkožijúce rádionuklidy postupne rozpadnú."
Ako vôbec verejnosť zistila, že k havárii došlo?
„V ZSSR sa veci pochopiteľne tajili. Dňa 28. apríla ráno, dva dni po havárii však jadrová elektráreň v južnom Švédsku zistila, že jej pracovníci sú kontaminovaní jódom a céziom.
Mysleli si, že sami majú problém a že u nich dochádza k úniku. Potom zistili, že je všetko v poriadku a že to musí byť zo Sovietskeho zväzu. Na ďalší deň už bolo oznámené, že došlo k havárii pri Kyjeve. My sme zvýšené koncentrácie potom merali po ďalšie tri týždne."
