BRATISLAVA.
Od začiatku prevádzky pokusných reaktorov, jadrových zariadení a rôznych jadrových elektrární vo svete došlo k množstvu incidentov.
3. decembra 1949 - Hanford, USA
Počas pokusu uniklo rádioaktívne plutónium z výskumného zariadenia. Rádioaktívny oblak spôsobil v okruhu až 110 kilometrov merateľné zamorenie; dokumentáciu k incidentu predložili až v roku 1986.
29. septembra 1957 - Čeľabinsk, bývalý ZSSR
V blízkosti mesta Ozersk vybuchla podzemná nádrž s vysoko rádioaktívnym odpadom. Príčinou explózie bola porucha na chladiacom zariadení.
Únik rádioaktivity do ovzdušia kontaminoval plochu viac ako 1000 kilometrov štvorcových a podľa odhadov zasiahol státisíce ľudí, viac ako 1000 osôb zahynulo. Udalosť bola utajovaná, prípad sa dostal na verejnosť až v roku 1976 prostredníctvom sovietskeho vedca, ktorý emigroval na západ. Moskva ju oficiálne priznala a nahlásila až v roku 1989.
7. októbra 1957 - Windscale, Británia
Pri požiari v grafitovom reaktore v závode, ktorý vyrábal plutónium pre vojenský jadrový program Británie, uniklo do vzduchu značné množstvo rádioaktivity. V roku 1983 oficiálne kruhy potvrdili, že havária si vyžiadala 29 obetí na životoch; odhaduje sa, že v dôsledku nehody podľahlo rakovine cez 200 osôb.
3. januára 1961 - Idaho Falls, USA
Pri explózii jadrového reaktora v atómovej elektrárni zahynuli traja ľudia, do prostredia unikli rádioaktívne častice.
30. novembra 1975 - Leningrad, bývalý ZSSR
Po havárii potrubia a následnom roztopení palivových tyčí došlo v jadrovej elektrárni neďaleko Leningradu k uvoľneniu väčšieho množstva rádioaktívnych látok. Rádioaktívne zamorenie namerali dokonca aj vo Fínsku. Oficiálne miesta tento incident potvrdili až vo roku 1990.
28. marca 1979 - Harrisburg, USA
V jadrovej elektrárni Three Mile Island zlyhalo čerpadlo v chladiacom systéme. Zabudované zariadenie síce elektráreň automaticky odstavilo, následne však došlo k zlyhaniu tlakového ventilu.
Rádioaktívny oblak zasiahol oblasti vzdialené od miesta nešťastia aj niekoľko sto kilometrov. Viac než 200.000 ľudí museli evakuovať. Jeden človek zahynul a asi 100 ľudí bolo hospitalizovaných.
6. januára 1981 - La Hague, Francúzsko
Pri požiari v podzemných skladových zariadeniach na rádioaktívny odpad bolo rádioaktívnemu žiareniu vystavených najmenej 20 ľudí.
8. marca 1981 - Curuga, Japonsko
Nedostatočne uzavretým ventilom uniklo do mora viac než 40 ton rádioaktívne zamorenej vody. Najmenej 45 zamestnancov bolo vystavených rádioaktívnemu žiareniu.
26. apríla 1986 - Černobyľ, bývalý ZSSR
Nastal výbuch v štvrtom reaktore ukrajinskej jadrovej elektrárne. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva, úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4300 úmrtí následkom rádioaktívneho ožiarenia.
Neskôr Kyjev potvrdil, že havária v Černobyli si vyžiadala 125.000 životov; ďalšie tisícky ľudí trpia chorobou z ožiarenia dodnes. Išlo o dovtedy najhoršiu haváriu v histórii mierového využívania jadrovej energie.
19. októbra 1989 - Vandelos, Španielsko
Po vznietení sa káblu vybuchla jedna z turbín jadrovej elektrárne a poškodila chladiace zariadenie. Aj napriek tomu, že nedošlo k úniku rádioaktívne zamorených látok, podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to bol najťažší incident po katastrofe v Černobyľskej elektrárni.
23. júla 1991 - Kozloduj, Bulharsko
Po požiari v jadrovej elektrárni objavili dve miesta úniku rádioaktivity. Trhliny v kontrolnom tuneli najstaršieho bloku spôsobili zamorenie síce len niekoľkých metrov štvorcových, ale úroveň radiácie dosahovala úroveň piatich miliröntgenov za hodinu (20-násobok povolenej hranice).
Podľa inšpekcie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) došlo k trom únikom rádioaktivity a jednému požiaru.
8. decembra 1995 - Curuga, Japonsko
Len niekoľko mesiacov po tom, ako odovzdali do prevádzky jadrový reaktor v Mondžu, došlo k vážnemu incidentu. Z druhotného chladiaceho systému unikli pravdepodobne až tri tony sodíka.
Príčinou bola zrejme únava materiálu a zlyhanie ľudského faktora. K úniku rádioaktívnych látok neprišlo. Reaktor odstavili na nasledujúce dva roky.
11. marca 1997 - Tokaimura, Japonsko
Pri explózii vo firme PNC, kde neutralizujú jadrový odpad asfaltovaním, bolo ľahko ožiarených 37 pracovníkov. Príčinou nehody bol malý požiar, ktorý nebol dostatočne uhasený a asi o deväť hodín neskôr vyvolal výbuch.
30. septembra 1999 - Tokaimura, Japonsko
Nekontrolovanú reťazovú reakciu a ožiarenie v závode na spracovanie uránu pre jadrové elektrárne vyvolal chybný pracovný postup obsluhy. Ožiarených bolo údajne viac ako 600 osôb, dvaja pracovníci zomreli. Reakciu sa podarilo zastaviť až na druhý deň. Riaditeľ elektrárne krátko po nehode priznal nedostatky v jej zabezpečení.
11. marca 2011 - Fukušima, Japonsko
Dve poškodené jadrové elektrárne v prefektúre Fukušima zasiahla po zemetrasení až 14-metrová príbojová vlna cunami. Išlo o dvojnásobnú výšku, s akou rátali experti pri výstavbe závodov ležiacich na pobreží. K výbuchu došlo na reaktore č. 3 jadrovej elektrárne Fukušima-I dňa 14. marca toho roku po silnom dotrase s magnitúdou 6,2; zranenia utrpelo 11 ľudí.
Strecha na budove štvrtého reaktora jadrovej elektrárne Fukušima-I sa prepadla 15. marca 2011 v dôsledku ďalšieho výbuchu. Zranenia utrpelo 23 ľudí, najmenej 20 ľudí bolo ožiarených. Vysoký stupeň radiácie vo vode prinútil japonských technikov zastaviť záchranné práce na dvoch reaktoroch poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima-I.
Koncentrácia rádioaktívneho jódu v morskej vode v okolí zemetrasením poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima-I presahovala 31. marca 4385-násobne povolenú normu. Vláda nariadila evakuáciu tisícok obyvateľov, ktorí bývali v evakuačnom pásme neďaleko elektrárne.