ČERNOBYĽ. Dnes je to presne 25 rokov, čo kyjevský šofér autobusu Nikolaj Jovsa dostal náhly telefonát. Pokyn znel stručne a jasne. Nech okamžite vyrazí do Pripjate neďaleko atómovej elektrárne Černobyľ a začne zvážať obyvateľov 50tisícového jadrového mestečka do Kyjeva. Prečo, to sa nedozvedel.
Otec perestrojky mlčal
Sovietsky zväz pod vedením priekopníka Michaila Gorbačova o najväčšej nukleárnej nehode v dejinách mlčal.
To, že vo vzduchu niečo nebolo v poriadku, pocítili aj v elektrárni Vojany na východe Slovenska, keď skupine zamestnancov začali chrapčať dozimetre, ktoré sa používajú pri meraní kvality zvarov. Vtedy ešte nemohli tušiť, že v Černobyle vybuchol štvrtý reaktor.
Obyvatelia Pripjate to vedeli a lúčili sa so svojimi bytmi. Sľubovali im, že sa vrátia, ale už sa tak nikdy nestalo.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Nahnevaní Bielorusi
Do ovzdušia sa dostali tony jadrového odpadu, ktoré zamorili okolie elektrárne a neskôr viac či menej celú Európu. Najviac jadrového spádu však dopadlo na Bielorusko, kam ho privial vietor.
Bielorusi to mlčanie Gorbačovovi dodnes nevedia zabudnúť. „Dobre vedel, čo sa stalo, lenže v Sovietskom zväze sa predsa nemôže stať nič strašné, žiadne katastrofy. Všetkých upokojoval, hoci to nebola pravda," povedal pre SME prvý bieloruský prezident Stanislav Šuškievič.
Výbuch v Černobyle nastal počas piatkovej noci 26. apríla 1986, krátko nato nasledovala evakuácia Pripjate.
Medzi množstvom autobusov, ktoré sa tam zišli, bol aj dlhý ikarus, ktorý šoféroval Nikolaj.
Plný ikarus
Cesta do Kyjeva mu v kolóne trvala desať hodín namiesto dva a pol. „Malé deti plakali, všetky sedadlá, ako aj miesta na státie boli obsadené," spomína Nikolaj na chaos krátko po katastrofe.
Štvrťstoročie po Černobyle s radiáciou zápasia Japonci. Po ničivom cunami, ktoré v marci zalialo elektráreň Fukušima, zažívajú ako druhí na svete nukleárnu nehodu na najvyššom – siedmom stupni. Na rozdiel od Ukrajincov však mali šťastie, že poškodené reaktory mali ochranný obal. Ten Černobyľ nemal.
Japoncom napriek tomu potrvá minimálne rok, kým dostanú situáciu pod kontrolu. Hotovo však nemajú ani v Černobyle.
Provizórny betónový sarkofág, ktorý zakrýva nebezpečný jadrový odpad, dosluhuje, a tak sa medzinárodné spoločenstvo zbiera na nový oceľový kryt.
Nová éra po Fukušime
Tak ako po Černobyle aj po Fukušime prestávajú mnohí veriť v bezpečnosť jadrovej energetiky. Najviac to vidno na nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá pred Fukušimou presadila predĺženie životnosti starších reaktorov. Teraz je za úplné odstavenie jadra v krajine.
V Černobyle, kde stále pracujú tri tisícky ľudí, to tak pesimisticky nevidia.
„Po roku 1986 sa všetko zmenilo, zamedzili sme ľudským chybám, opravili technické nedostatky a zvýšili bezpečnosť. Po Japonsku to bude ešte bezpečnejšie," predpovedá jadrová technička Irina Obuvčenková.
Slovenská veda si tam urobila meno
Desaťtisíce ľudí museli evakuovať. Rastliny si však s rádioaktivitou dokážu poradiť lepšie.
BRATISLAVA. Černobyľ znamená pre väčšinu ľudí jadrovú katastrofu. Pre slovenských vedcov však predstavuje aj veľký medzinárodný úspech. Študujú, ako sa dokážu rastliny prispôsobiť zamorenému prostrediu. A tento výskum zaujal aj prestížne medzinárodné médiá.
„Semená rastlín nie sú až také rádioaktívne,“ vysvetľuje Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV podstatu zvláštneho fenoménu.V rádioaktívnej zóne totiž dominuje zeleň. Stromy a tráva prežívajú v kontaminovanej pôde, no aj keď samotné rastliny sú zamorené, ich semená už podstatne menej.
Rastliny si vybudovali akýsi obranný mechanizmus a dokážu produkovať látky, ktorými sa proti nebezpečnému žiareniu bránia.
„Rastliny sa chránia a semená sú napokon veľmi odolné,“ hovorí biogenetik, ktorého výskum si všimli v Science, New York Times aj CNN.
Ukazuje to aj príroda okolo jadrovej elektrárne v Černobyle. Kým zvieratá sa začínajú vracať iba pomaly, rastliny tam nikdy neprestali rásť. Možno si lepšie „pamätajú“ na vzdialené časy, keď bola radiácia na Zemi podstatne vyššia.
S návratom ľudí je to už zložitejšie, pôda v oblasti je stále kontaminovaná. No na výlety do okolia Pripjate vás dnes zoberú aj ukrajinské turistické agentúry.
Tomáš Prokopčák
