SME
Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky
FENOMÉN

Černobyľ po 25 rokoch: Jadro vie byť nebezpečné

Štvrťstoročie po nehode na Ukrajine sa znovu pochybuje o atómových elektrárňach.

Elektráreň Černobyľ (štvorka je vľavo).Elektráreň Černobyľ (štvorka je vľavo). (Zdroj: SME ­- VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

ČERNOBYĽ. Dnes je to presne 25 rokov, čo kyjevský šofér autobusu Nikolaj Jovsa dostal náhly telefonát. Pokyn znel stručne a jasne. Nech okamžite vyrazí do Pripjate neďaleko atómovej elektrárne Černobyľ a začne zvážať obyvateľov 50­tisícového jadrového mestečka do Kyjeva. Prečo, to sa nedozvedel.

Otec perestrojky mlčal

Sovietsky zväz pod vedením priekopníka Michaila Gorbačova o najväčšej nukleárnej nehode v dejinách mlčal.

To, že vo vzduchu niečo nebolo v poriadku, pocítili aj v elektrárni Vojany na východe Slovenska, keď skupine zamestnancov začali chrapčať dozimetre, ktoré sa používajú pri meraní kvality zvarov. Vtedy ešte nemohli tušiť, že v Černobyle vybuchol štvrtý reaktor.

Obyvatelia Pripjate to vedeli a lúčili sa so svojimi bytmi. Sľubovali im, že sa vrátia, ale už sa tak nikdy nestalo.

Po kliknutí infografiku zväčšíte.

Nahnevaní Bielorusi

Do ovzdušia sa dostali tony jadrového odpadu, ktoré zamorili okolie elektrárne a neskôr viac či menej celú Európu. Najviac jadrového spádu však dopadlo na Bielorusko, kam ho privial vietor.

Bielorusi to mlčanie Gorbačovovi dodnes nevedia zabudnúť. „Dobre vedel, čo sa stalo, lenže v Sovietskom zväze sa predsa nemôže stať nič strašné, žiadne katastrofy. Všetkých upokojoval, hoci to nebola pravda," povedal pre SME prvý bieloruský prezident Stanislav Šuškievič.

Výbuch v Černobyle nastal počas piatkovej noci 26. apríla 1986, krátko nato nasledovala evakuácia Pripjate.

Medzi množstvom autobusov, ktoré sa tam zišli, bol aj dlhý ikarus, ktorý šoféroval Nikolaj.

Plný ikarus

Cesta do Kyjeva mu v kolóne trvala desať hodín namiesto dva a pol. „Malé deti plakali, všetky sedadlá, ako aj miesta na státie boli obsadené," spomína Nikolaj na chaos krátko po katastrofe.

Štvrťstoročie po Černobyle s radiáciou zápasia Japonci. Po ničivom cunami, ktoré v marci zalialo elektráreň Fukušima, zažívajú ako druhí na svete nukleárnu nehodu na najvyššom – siedmom stupni. Na rozdiel od Ukrajincov však mali šťastie, že poškodené reaktory mali ochranný obal. Ten Černobyľ nemal.

Japoncom napriek tomu potrvá minimálne rok, kým dostanú situáciu pod kontrolu. Hotovo však nemajú ani v Černobyle.

Provizórny betónový sarkofág, ktorý zakrýva nebezpečný jadrový odpad, dosluhuje, a tak sa medzinárodné spoločenstvo zbiera na nový oceľový kryt.

Nová éra po Fukušime

Tak ako po Černobyle aj po Fukušime prestávajú mnohí veriť v bezpečnosť jadrovej energetiky. Najviac to vidno na nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá pred Fukušimou presadila predĺženie životnosti starších reaktorov. Teraz je za úplné odstavenie jadra v krajine.

V Černobyle, kde stále pracujú tri tisícky ľudí, to tak pesimisticky nevidia.

„Po roku 1986 sa všetko zmenilo, zamedzili sme ľudským chybám, opravili technické nedostatky a zvýšili bezpečnosť. Po Japonsku to bude ešte bezpečnejšie," predpovedá jadrová technička Irina Obuvčenková.

Slovenská veda si tam urobila meno

Desaťtisíce ľudí museli evakuovať. Rastliny si však s rádioaktivitou dokážu poradiť lepšie.

BRATISLAVA. Černobyľ znamená pre väčšinu ľudí jadrovú katastrofu. Pre slovenských vedcov však predstavuje aj veľký medzinárodný úspech. Študujú, ako sa dokážu rastliny prispôsobiť zamorenému prostrediu. A tento výskum zaujal aj prestížne medzinárodné médiá.

„Semená rastlín nie sú až také rádioaktívne,“ vysvetľuje Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV podstatu zvláštneho fenoménu.V rádioaktívnej zóne totiž dominuje zeleň. Stromy a tráva prežívajú v kontaminovanej pôde, no aj keď samotné rastliny sú zamorené, ich semená už podstatne menej.

Rastliny si vybudovali akýsi obranný mechanizmus a dokážu produkovať látky, ktorými sa proti nebezpečnému žiareniu bránia.

„Rastliny sa chránia a semená sú napokon veľmi odolné,“ hovorí biogenetik, ktorého výskum si všimli v Science, New York Times aj CNN.

Ukazuje to aj príroda okolo jadrovej elektrárne v Černobyle. Kým zvieratá sa začínajú vracať iba pomaly, rastliny tam nikdy neprestali rásť. Možno si lepšie „pamätajú“ na vzdialené časy, keď bola radiácia na Zemi podstatne vyššia.

S návratom ľudí je to už zložitejšie, pôda v oblasti je stále kontaminovaná. No na výlety do okolia Pripjate vás dnes zoberú aj ukrajinské turistické agentúry.

Tomáš Prokopčák
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Milióny na IT z čias Žigu sú ukážkovým plytvaním, na ťahu je NAKA

Bezpečnostný systém na hospodárstve bol predražený, tvrdí NKÚ.

Peter Žiga pred novinármi.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Chaos sa šíri krajinou

Šialenejšie ako meniť zákon pre Cibulkovú je zaradiť poľnohospodárstvo do očkovania kritickej infraštruktúry.

Peter Schutz

Koronavírus na Slovensku: Celoplošné testovanie by podľa Krajčího opäť pomohlo skokovo znížiť prírastky nakazených (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 220-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 362 obetí. V okrese Nitra platí sprísnený lockdown.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

Ukázali, ako by sa dala získavať energia z čiernej diery

Podcast o novinkách z vedy.

Samsung ukázal nové smartfóny, všetky s podporou 5G

Namiesto veľkých zmien prišla evolúcia.

V Indonézii objavili najstaršiu jaskynnú maľbu

Vek maľby prasaťa sa odhaduje minimálne na 45 500 rokov.

Jaskynná maľba prasaťa celebského na Sulawesi.

Razer ukázal koncept múdreho respirátora

Má mikrofón, reproduktory, ventilátory, UV dezinfekciu a RGB osvetlenie.