Muži potrebujú na orientáciu v neznámom prostredí iné pomôcky ako ženy. Zatiaľ čo muži nájdu cestu najrýchlejšie pomocou geometrického opisu, ženám najviac pomôžu informácie o typických dominantách prostredia, konštatuje psychologička Deborah Saucierová z kanadskej Saskatchewanskej univerzity v časopise Behavioral Neuroscience.
Vedkyňa dala 80 študentom pokyny, ktoré ich mali doviesť čo najskôr do cieľa v neznámom univerzitnom areáli. Pokyny mali buď formu geometrického jazyka, napríklad: „Choď 100 metrov rovno, potom odboč doľava …“, alebo poukazovali na konkrétne dominanty areálu: „Choď najprv touto širokou cestou. Keď uvidíš pekáreň, zaboč doľava …“.
Medzi mužmi sa dostali do cieľa najrýchlejšie tí, ktorí dostali geometrický opis trasy. Ženy sa lepšie orientovali podľa konkrétnych bodov v prostredí. Mužom trvalo nájdenie cesty do cieľa týmto spôsobom dlhšie. Najhoršie dopadli ženy, ktoré sa mali orientovať podľa geometrického opisu.
Štúdia podľa Saucierovej vyvrátila tvrdenia, že v neznámom prostredí sa ženy orientujú horšie. Rozdiel nie je naučený, ale vrodený, rozhodujúcim faktorom je zjavne koncentrácia mužského sexuálneho hormónu testosterón. Staršie štúdie ukázali, že ženy so zvýšeným množstvom testosterónu v krvi si lepšie poradili s geometrickými opismi trás.
