(Ne)prirodzené katastrofy

Ľudstvo drancuje prírodné bohatstvá Zeme strašidelným tempom. Uvádza sa v najnovšom vydaní amerického Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedecká štúdia, ktorú uskutočnili odborníci z kalifornského Redefining Progress (neziskovej ...


Človek ničí zem, vodu i atmosféru. Gigantické zariadenia na ťažbu ropy z mora sú súčasťou pohľadu na obzor v mnohých končinách sveta. Zásoby ropy sú podľa prognóz tak na dvadsať rokov. Vedci vidia nádej v útlme ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, čo by znížilo svetovú energetickú náročnosť. FOTO - REUTERS


Pohľad zo satelitu na požiar v Arizone. V deviatich západných štátoch USA práve zúri 20 veľkých požiarov, ktoré doteraz spálili asi milión hektárov porastov. FOTO - REUTERS

Ľudstvo drancuje prírodné bohatstvá Zeme strašidelným tempom. Uvádza sa v najnovšom vydaní amerického Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedecká štúdia, ktorú uskutočnili odborníci z kalifornského Redefining Progress (neziskovej organizácie, ktorá bola založená s cieľom vytvoriť diskusné fórum v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálnej ekonomiky) hovorí, že naša planéta pomaly stráca schopnosť sebaobnovy po bezhlavom a nezodpovednom drancovaní jej bohatstva. Podľa vedcov môže v blízkom čase nastať skutočný „ekologický krach“ Zeme. Autori štúdie tvrdia, že planéta dnes potrebuje 1,2 roka na to, aby regenerovala to, čo z nej odoberieme za 1 rok. Logicky z toho vyplýva, že planéta stráca dych.

Zožerieme veľa pôdy

Extenzívny morský lov, odlesňovanie a zvyšujúce sa tempo ťažby dreva, spaľovanie fosílnych palív, zamorovanie atmosféry oxidom uhličitým, budovanie infraštruktúry pre nové sídla, dopravu a priemysel, toto všetko sú rany na tvári Zeme, ktoré sa hoja oveľa dlhšie, ako je pre zachovanie rovnováhy ekosystémov a biodiverzity nutné.

Mathis Wackernagel, šéf spomínanej štúdie, uvádza, že napríklad v roku 1999 každý obyvateľ planéty v priemere „skonzumoval“ (v prenesenom význame) 2,3 hektára povrchu planéty. Rozvinuté krajiny pritom „zožrali“ oveľa viac ako krajiny tretieho sveta; napríklad USA 9,6 hektára, Veľká Británia 5,3 hektára na osobu.

Výsledky štúdie budú využité pri predpovediach dosahu využitia nových technológií a poznatkov vedy na životné prostredie. Predpokladá sa totiž, že práve alternatívne progresívne technológie by mohli znížiť zaťaženie ekosystémov. Nižšia energetická náročnosť, útlm ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, by mohli zachovať rast životnej úrovne pri súčasnom znižovaní exploatácie Zeme.

O 30 rokov „len“ 2,5 percenta hladujúcich?

Na druhej strane, report Outlook-3 (Geo-3) environmentálneho programu OSN, UNEP, ktorý bol zverejnený v máji tohto roku, je o niečo optimistickejší ako správa v PNAS. Hovorí o postupnom zlepšovaní regeneračnej schopnosti planéty.

Táto správa, ktorú vypracovala tisícka odborníkov, však upozorňuje na problémy v rozvojovom svete, kde je dostupnosť nových technológií veľmi nízka. Devastácia prírodného prostredia a ovzdušia spôsobuje obyvateľom týchto krajín vyšší stupeň ohrozenia prírodnými katastrofami, ako sú cyklóny, záplavy a suchá.

Podľa správy Geo-3 sa aj v Európe a USA zlepšila kvalita riek a ovzdušia. Ďalším čiastočným úspechom je zastavenie chemického poškodzovania ozónovej vrstvy; podľa záverov Geo-3 by sa ozónový obal planéty mal dostať na úroveň z roku 1980 zhruba v polovici tohto storočia. Geo-3 tiež uvádza, že dnes žije na svete o 2,22 miliardy ľudí viac ako v roku 1972. Približne 2 miliardy hektárov pôdy, čo predstavuje takmer 15 percent zemského povrchu, sa pokladá za zdevastovanú ľudskou činnosťou; 11 percent využívajú farmári, 11 percent na ťažbu dreva, 26 percent predstavujú pastviny a 3 percentá na budovanie sídiel priemyselných a dopravných zón.

Polovica svetových riek je vážne znečistená a 40 percent obyvateľov planéty trpí nedostatkom čistej a pitnej vody. Od roku 1990 sa o 2,4 percenta znížila rozloha dažďových pralesov. Dvanástim percentám vtáctva a 25 percentám cicavcov hrozí vyhynutie. Až tretina rýb vo svetových moriach je tiež na hranici vyhynutia.

K optimistickým záverom reportu Geo-3 patrí azda to, že o 30 rokov, v roku 2032, bude na Zemi hladovať „len“ 2,5 percenta jej obyvateľov a hladina oxidu uhličitého v atmosfére sa stabilizuje.

Prírodné katastrofy ničivejšie ako vojny

Podľa inej správy nazvanej príznačne Unnatural Disasters americkej organizácie Worldwatch Institute so sídlom vo Washingtone D.C. majú katastrofy spôsobené nezodpovednou činnosťou ľudí horšie dôsledky ako vojny. V poslednom desaťročí minulého storočia zasiahli hurikány a cyklóny, záplavy a zemetrasenia do života viac ako dvoch miliárd ľudí a spôsobili ekonomické škody v hodnote 608 miliárd (!) amerických dolárov.

Napriek tomu, že zemetrasenia priamo nesúvisia s činnosťou ľudí, prehustené sídla a komunikácie spôsobili veľké straty na životoch. Ako pre BBC povedala jedna z autorov štúdie Unnatural Disasters Janet Abramowitzová, tým, že ničíme lesy, upravujeme a regulujeme prirodzené toky riek, vysušujeme mokrade a meníme klimatické podmienky, výrazne znižujeme obrannú schopnosť ekosystémov. Duny, útesové bariéry, mokrade a mangrovníkové lesy slúžia ako zábrany pred ničivými pobrežnými búrkami, dodala J. Abramowitzová.

Každý tretí človek na Zemi dnes žije vo vzdialenosti menej ako 100 kilometrov od pobrežia a 13 z 19-ich najväčších svetových megapolis s viac ako 10 miliónmi obyvateľov sa tiež nachádzajú v pobrežnej zóne. Napríklad celá oblasť Stredomoria je ohrozená zvyšujúcou sa hladinou mora.

Warldwatch Institute zdanlivo paradoxne pochválil niektoré z rozvojových krajín za ich kladný prístup k ochrane prírodného prostredia. Vo Vietname napríklad obnovili 2000 hektárov mangrovníkových lesov a Bangladéš si vypracoval nový varovný systém pred záplavami, ktorý len v roku 1991 zachránil takmer 30-tisíc životov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 33 410
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 22 145
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 19 233
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 11 573
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 283
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 869
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 910
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 598
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 753
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 333

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Na Krym nejdú nič zisťovať. Odpoveď si nesú v kufri

Marček a spol. sa idú podpísať pod Putinovu verziu udalostí.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

Podcast Klik

Klik: Nie, váš telefón vás nepočúva, ale môže robiť iné aktivity

Prehľad technologických správ týždňa.

PODCAST ZOOM

Zoom: Globálne otepľovanie ukázali cyklistické preteky

Čo nám cyklistika hovorí o zmene klímy.