(Ne)prirodzené katastrofy

Ľudstvo drancuje prírodné bohatstvá Zeme strašidelným tempom. Uvádza sa v najnovšom vydaní amerického Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedecká štúdia, ktorú uskutočnili odborníci z kalifornského Redefining Progress (neziskovej ...


Človek ničí zem, vodu i atmosféru. Gigantické zariadenia na ťažbu ropy z mora sú súčasťou pohľadu na obzor v mnohých končinách sveta. Zásoby ropy sú podľa prognóz tak na dvadsať rokov. Vedci vidia nádej v útlme ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, čo by znížilo svetovú energetickú náročnosť. FOTO - REUTERS


Pohľad zo satelitu na požiar v Arizone. V deviatich západných štátoch USA práve zúri 20 veľkých požiarov, ktoré doteraz spálili asi milión hektárov porastov. FOTO - REUTERS

Ľudstvo drancuje prírodné bohatstvá Zeme strašidelným tempom. Uvádza sa v najnovšom vydaní amerického Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedecká štúdia, ktorú uskutočnili odborníci z kalifornského Redefining Progress (neziskovej organizácie, ktorá bola založená s cieľom vytvoriť diskusné fórum v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálnej ekonomiky) hovorí, že naša planéta pomaly stráca schopnosť sebaobnovy po bezhlavom a nezodpovednom drancovaní jej bohatstva. Podľa vedcov môže v blízkom čase nastať skutočný „ekologický krach“ Zeme. Autori štúdie tvrdia, že planéta dnes potrebuje 1,2 roka na to, aby regenerovala to, čo z nej odoberieme za 1 rok. Logicky z toho vyplýva, že planéta stráca dych.

Zožerieme veľa pôdy

Extenzívny morský lov, odlesňovanie a zvyšujúce sa tempo ťažby dreva, spaľovanie fosílnych palív, zamorovanie atmosféry oxidom uhličitým, budovanie infraštruktúry pre nové sídla, dopravu a priemysel, toto všetko sú rany na tvári Zeme, ktoré sa hoja oveľa dlhšie, ako je pre zachovanie rovnováhy ekosystémov a biodiverzity nutné.

Mathis Wackernagel, šéf spomínanej štúdie, uvádza, že napríklad v roku 1999 každý obyvateľ planéty v priemere „skonzumoval“ (v prenesenom význame) 2,3 hektára povrchu planéty. Rozvinuté krajiny pritom „zožrali“ oveľa viac ako krajiny tretieho sveta; napríklad USA 9,6 hektára, Veľká Británia 5,3 hektára na osobu.

Výsledky štúdie budú využité pri predpovediach dosahu využitia nových technológií a poznatkov vedy na životné prostredie. Predpokladá sa totiž, že práve alternatívne progresívne technológie by mohli znížiť zaťaženie ekosystémov. Nižšia energetická náročnosť, útlm ťažkého priemyslu v prospech mikroelektroniky, genetiky a molekulárnej biológie, by mohli zachovať rast životnej úrovne pri súčasnom znižovaní exploatácie Zeme.

O 30 rokov „len“ 2,5 percenta hladujúcich?

Na druhej strane, report Outlook-3 (Geo-3) environmentálneho programu OSN, UNEP, ktorý bol zverejnený v máji tohto roku, je o niečo optimistickejší ako správa v PNAS. Hovorí o postupnom zlepšovaní regeneračnej schopnosti planéty.

Táto správa, ktorú vypracovala tisícka odborníkov, však upozorňuje na problémy v rozvojovom svete, kde je dostupnosť nových technológií veľmi nízka. Devastácia prírodného prostredia a ovzdušia spôsobuje obyvateľom týchto krajín vyšší stupeň ohrozenia prírodnými katastrofami, ako sú cyklóny, záplavy a suchá.

Podľa správy Geo-3 sa aj v Európe a USA zlepšila kvalita riek a ovzdušia. Ďalším čiastočným úspechom je zastavenie chemického poškodzovania ozónovej vrstvy; podľa záverov Geo-3 by sa ozónový obal planéty mal dostať na úroveň z roku 1980 zhruba v polovici tohto storočia. Geo-3 tiež uvádza, že dnes žije na svete o 2,22 miliardy ľudí viac ako v roku 1972. Približne 2 miliardy hektárov pôdy, čo predstavuje takmer 15 percent zemského povrchu, sa pokladá za zdevastovanú ľudskou činnosťou; 11 percent využívajú farmári, 11 percent na ťažbu dreva, 26 percent predstavujú pastviny a 3 percentá na budovanie sídiel priemyselných a dopravných zón.

Polovica svetových riek je vážne znečistená a 40 percent obyvateľov planéty trpí nedostatkom čistej a pitnej vody. Od roku 1990 sa o 2,4 percenta znížila rozloha dažďových pralesov. Dvanástim percentám vtáctva a 25 percentám cicavcov hrozí vyhynutie. Až tretina rýb vo svetových moriach je tiež na hranici vyhynutia.

K optimistickým záverom reportu Geo-3 patrí azda to, že o 30 rokov, v roku 2032, bude na Zemi hladovať „len“ 2,5 percenta jej obyvateľov a hladina oxidu uhličitého v atmosfére sa stabilizuje.

Prírodné katastrofy ničivejšie ako vojny

Podľa inej správy nazvanej príznačne Unnatural Disasters americkej organizácie Worldwatch Institute so sídlom vo Washingtone D.C. majú katastrofy spôsobené nezodpovednou činnosťou ľudí horšie dôsledky ako vojny. V poslednom desaťročí minulého storočia zasiahli hurikány a cyklóny, záplavy a zemetrasenia do života viac ako dvoch miliárd ľudí a spôsobili ekonomické škody v hodnote 608 miliárd (!) amerických dolárov.

Napriek tomu, že zemetrasenia priamo nesúvisia s činnosťou ľudí, prehustené sídla a komunikácie spôsobili veľké straty na životoch. Ako pre BBC povedala jedna z autorov štúdie Unnatural Disasters Janet Abramowitzová, tým, že ničíme lesy, upravujeme a regulujeme prirodzené toky riek, vysušujeme mokrade a meníme klimatické podmienky, výrazne znižujeme obrannú schopnosť ekosystémov. Duny, útesové bariéry, mokrade a mangrovníkové lesy slúžia ako zábrany pred ničivými pobrežnými búrkami, dodala J. Abramowitzová.

Každý tretí človek na Zemi dnes žije vo vzdialenosti menej ako 100 kilometrov od pobrežia a 13 z 19-ich najväčších svetových megapolis s viac ako 10 miliónmi obyvateľov sa tiež nachádzajú v pobrežnej zóne. Napríklad celá oblasť Stredomoria je ohrozená zvyšujúcou sa hladinou mora.

Warldwatch Institute zdanlivo paradoxne pochválil niektoré z rozvojových krajín za ich kladný prístup k ochrane prírodného prostredia. Vo Vietname napríklad obnovili 2000 hektárov mangrovníkových lesov a Bangladéš si vypracoval nový varovný systém pred záplavami, ktorý len v roku 1991 zachránil takmer 30-tisíc životov.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 401
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 6 846
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 118
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 298
  5. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 603
  6. Kam do tepla v januári? 2 417
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 338
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 105
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 242
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 101

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Boli sme na Babišovom Čapím hnízde. Nikde nikto, len hotel takmer plný

Žiadny podvod, opakuje český premiér. Podvod naznačujú európski vyšetrovatelia.

ŠPORT

Svitko na Dakare skončil, doplatil na ťažký pád

Slovák bol priebežne na ôsmom mieste.

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí.

KOMENTÁRE

Búrka po tichu na Balkáne

Neznámi páchatelia zastrelili umierneného politika v Kosove, Srbi sú až podozrivo rozčúlení.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Najmenšia mačka na svete je zároveň aj najlepší zabijak

Dospelé mačky vyzerajú ako mačiatka.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.