WASHINGTON, BRATISLAVA. Trvalo to dlho. Niečo podobné sa dokonca nevyskytlo takmer 100 rokov. Naša hviezda však vo februári a v marci konečne odštartovala nový cyklus slnečnej činnosti. A to celkom búrlivo.
Tvrdí to Richard Fisher, ktorý vedie oddelenie slnečnej fyziky na generálnom riaditeľstve NASA vo Washingtone.
Slnečná činnosť, ktorej mierou je najmä výskyt slnečných škvŕn, erupcie a takzvaných výronov koronárnej hmoty, má strednú dĺžku cyklu približne 11 rokov. zaznamenaný však bol aj deväťročný cyklus či 14-ročný.
Zase vidíme akciu
V roku 2008 však vstúpilo Slnko do najhlbšieho minima svojej činnosti za takmer storočie. Škvrny celkom zmizli, erupcie zoslabli až prestali. Na Slnku zavládol pokoj.
"Odvtedy sme neustále čakali, kým konečne zachytíme slnečnú činnosť. Boli to veru dlhé tri roky," povedal Richard Fisher.
Minimum sa vyskytuje v každom slnečnom cykle. Jednotlivé minimá sa však líšia tým, aké hlboké sú - čiže nakoľko sa v nich utlmila činnosť Slnka a aké sú dlhé. To posledné bolo dlhšie než zvyčajne. Až si niektorí vedci kládli otázku, či sa vôbec skončí.
"No napokon začíname na Slnku zasa vidieť akciu," dodal Richard Fisher.
Oblak plazmy
S príchodom roku 2011 sa objavili slnečné škvrny a s nimi aj erupcie. Satelity zachytili 15. februára a 9. marca ukážky najenergetickejšieho druhu slnečných röntgenových erupcií, ktoré patria do triedy X. Naposledy sa vyskytli v decembri v roku 2006.
Iná erupcia spôsobila, že 7. marca vyvrhlo Slnko do svojho okolia oblak plazmy. Mal hmotnosť približne jednej miliardy ton a zo Slnka unikal rýchlosťou 2200 kilometrov za sekundu. Oblak však nenarazil na Zem priamo, ale zboku udrel do jej magnetického poľa.
Polárna žiara 10. marca tak presiahla kanadské hranice a smerovala až do amerických štátov Wisconsin, Minnesota a Michigan.
"Bol to najrýchlejší výron koronárnej hmoty za takmer šesť rokov. Pripomína mi to sériu podobných javov v novembri 1997, ktorou odštartoval 23. cyklus slnečnej činnosti.
Z môjho pohľadu sa tým teraz konečne začína cyklus 24," povedal Angelos Vourlidas z Naval Research Laboratory vo Washingtone.
Pomalý rozbeh
Astronómovia začali systematicky sledovať slnečnú činnosť v polovici 18. storočia. Samotný cyklus tejto činnosti objavil v roku 1843 nemecký vedec Samuel Heinrich Schwabe.
Odvtedy ich bolo očíslovaných 24 - vrátane toho, ktorý sa práve začína.
Ron Turner z firmy Analytic Services, odborník na slnečnú aktivitu a z nej prameniace kozmické počasie uviedol
v článku, ktorý vyjde v časopise Space Weather Journal, že iba štyri cykly sa začali pomalšie než ten aktuálny.
"Tri boli v Daltonovom minime v prvej polovici 19. storočia, štvrtým bol samotný cyklus 1 okolo roku 1755."
Zdroj: Komuniké NASA Goddard Space Flight Center z 15. apríla 2011
