Konkurencia je pritom pomerne zdatná, hlavne ak sa vývojári rozhodli zaplniť najkritizovanejšiu medzierku na poli pretekárskych hier. Viac simulátor, než arkáda, avšak samozrejme absolútnu realitu a dlhé týždne cvičenia nečakajte. Proste máme pred sebou hru, ktorá chce nakopať zadný nárazník konzolovému Gran Turismo 5 a tretej Forze. A podľa nás sa to hre aj darí.
Vec sa má tak, že obaja konzoloví kohúti na jednom dvore vsádzajú na osvedčené pravidlá, kvantitu všetkého možného a noblesnú prezentáciu. Nie, že by to bolo čosi zlé, avšak akýsi chlad, sterilnosť spravili z týchto úspešných značiek jazdenie síce zábavné a samozrejme i náročné, no zároveň... a nebojme sa priznať si to... nudné. Shift 2: Unleashed vyzerá pri svojej konkurencii možno ako chudobný príbuzný. Neponúka stovky vozidiel, nik sa tu nechváli dokonale vymodelovaným interiérom či do posledného detailu do virtuálnej podoby prevedenej trate. To môžeme považovať za jediný zápor, nad ktorým však všetci mávneme rukou. Vozidiel tu nenájdete miliardu, za to sa však od seba odlišuje kus od kusu – a to si ich ešte môžete upravovať. Nielen nákupom nových dielov, ale tentoraz i priamo v garáži vŕtaním sa v motore, prevodovke, nastavíte si tlak v pneumatikách či tlmiče pre každú trať.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Už len týmto naznačením hlbšieho záberu do motošportu sa pred nami otvára zásadná otázka, či to bude skôr pre mainstream alebo musíme z plynu vziať tú tehlu a občas použiť aj brzdy. Pri nastavení elitného modelu riadenia už ide do tuhého. Samozrejme to nie je ako simulátor od SimBin-u, ale musíte sa sústrediť na prejazd každou zákrutou, pretože i menšie zaváhanie vás môže stáť drahocenný čas a možno aj umiestnenie, nehovoriac o vyslovene chybách, ktorých napáchate ohromné množstvo. Je nutné citlivo pracovať s plynom a brzdou – či už v zákrute, pri prejazdoch cez obrubníky alebo aj rozbiehaní sa. Každý voz sa správa odlišne a teraz nemáme na mysli prkotiny typu „auto so zadným pohonom trochu viac kĺže“. Nestačí vybrať si auto s najvyšším výkonom, prípadne si ho tak upraviť. Isteže, pri štarte všetkým ujdete a potom im zas prenecháte svoje miesto, pretože ste si vyšli na výlet mimo trať, lebo to akosi nebrzdí a nezatáča ako športové Clio.
Potom tu máme aj model poškodenia, ktorý má vplyv i na jazdu samotnú a necítite to len ako pokrkvané plechy na kapote. Aby sme zas nepreháňali, nie je to nič extra, auto absolútne nerozmlátite, hoci by ste v reáli boli už niekde na obláčiku a chlipkajúc bezolovnatý benzín si rozprávali príbehy o tom, keď F1-ka ešte mala gule. Žiadne trápne škrabance ako vo Forze 3, žiadne lietanie krabíc vzduchom ako v piatok GT-čku. Strety s ostatnými jazdcami sú famózne už len pre ich drsnosť, skutočne agresívny výzor. A vedzte, že stačí aj jedna poriadna búračka a môžete sa rozlúčiť s dobrým umiestnením. Lenže často nebudete nahnevane reštartovať pretek, pretože vám ďalšie a ďalšie kilometre dajú mnoho pri testovaní vozidla, naučení sa trate a podobne.
Musíme sa však priznať, že správanie sa ostatných jazdcov nám prišlo omnoho živšie, než u iných pretekov. Nielenže sa často nestránili tvrdého ataku proti nám, ale bojovali i medzi sebou, robili chyby, čo len vynikajúco vplývalo na atmosféru. Hlavne ak ste zozadu sledovali dvoch jazdcov – jeden držiaci sa v ideálnej stope úpenlivo odoláva, druhý riskuje a buď sa mu podarí manéver alebo ide mimo trať či ostane na nej a spomalí (samozrejme dochádza k haváriám, kedy si to odskáču tí vzadu). Taktiež to niekedy preženú a pretekanie tým dostáva ten správny šmrnc. Ostatní v žiadnom prípade nejazdia ako kačičky za sebou. I preto je prejazd prvej zákruty extrémne dôležitý. Vypustiť však nesmiete ani jednu.
Spomenúť musíme ďalšiu z noviniek: nočná jazda. Nájdeme tu i krásne preteky so zapadajúcim slnkom, ktoré sa naučíte dokonale nenávidieť, keď vám bude svietiť do očí, avšak práve hrozivá čierňava okolo vás vzbudzuje rešpekt. Konečne niekomu napadlo spraviť tmu skutočnou tmou: vaše svetlá nemajú až tak veľký dosah a nevidíte desiatky metrov pred seba, čo je vo vysokej rýchlosti a nepoznaní trate trochu problém. Pokým sa držíte v kolóne aut a všetko je vysvietené ako vianočný stromček, viete a vidíte kde čo a ako, lenže možno sa vám podarí dostať do čela preteku alebo nedajbože si niekde dáte vášnivý bozk s bariérou, ostanete pozadu a... a ono naberá jazda hneď omnoho adrenalínovejší nádych.
Lenže aby to bolo skutočné zverstvo, musíte vedieť ešte jednu vec. Podľa nás najdôležitejšiu a práve preto sme si ju nechali až nateraz. Už minule, v prvom Need for Speed: Shift, sme boli všetci pozitívne prekvapení z vynikajúceho pohľadu spoza prístrojovej dosky. Nájdete tu i klasicky umiestnené kamery (za vozidlom, na kapote, na nárazníku), avšak prichádzate o ohromný zážitok. V prípade Shift 2: Unleashed dokonca ani tento pohľad nie je tou pravou zverinou. Isteže, natriasa sa, pri vysokých rýchlostiach vidíte okraje rozmazane, nárazy sú doslova šokovou terapiou. Slightly Mad Studios zaradili vyšší prevodový stupeň a poriadne dupli na plyn. Výsledkom je pohľad priamo z očí pretekára. Ak si myslíte, že jediným rozdielom oproti tradičnému spred palubovky, je kamera viac vzdialená od čelného skla, ste úplne mimo a presvedčí vás o tom jedna, jediná jazda. Tá prvá. Len si treba zvyknúť na čosi úplne odlišné a doposiaľ nevidené.
Okrem trasenia a rozmazávania si svoje užijete pri každej zákrute, keďže sa kamera mení podľa situácie: jej nakláňaním konečne padlo statické ukotvenie. Pozeráte sa nie stále na jeden bod kapoty, ale v smere pohybu. Pri šmykoch a driftovaní nemusíte už len odhadovať, či auto oškriete alebo idete „dverami napred“, pretože to skutočne vidíte a viete lepšie posúdiť ako sa zachovať. Jemné narábanie s plynom a brzdou má odrazu väčší zmysel a dokážete skôr a lepšie zareagovať. To najlepšie je však to, že pocit z rýchlosti (hoci jej potreba z názvu paradoxne vypadla) je zrejme najlepší, akí sme zatiaľ zažili. Autá sa správajú živelne a aj pri menších rýchlostiach už pociťujete ohromnú silu motorov pri zrýchľovaní. Na užších miestach okruhov (okrem tradičných sú tu i mestské a tie nám veľmi nešmakovali), kde sa tlačíte s ostatnými jazdcami je adrenalín na neuveriteľne vysokej hodnote. Prežívanie každej situácie je o úroveň vyššie oproti sterilnej konkurencii práve vďaka tomuto pohľadu.
Je to niečo ohromné. Vieme, že nie každému táto „besná“ kamera bude vyhovovať, ale nám práve táto vlastnosť hry povedala, kto je tu kráľom. Úžasné je to i v noci: nielenže obmedzený výhľad cez čelné sklo znižuje viditeľnosť, ono je tma a efektne vyzerá osvetľovanie interiéru vozidla autami idúcimi za vami. Keď vás začne niekto dobiehať a vy to zistíte vďaka tomuto, nervozita sa môže prejaviť veľmi ľahko. Nehovoriac o tom, že počas preteku, kedy neustále sledujete čo najvhodnejšiu stopu, nemáte príliš veľa času na rozhliadanie sa okolo sveta či sledovanie spätných zrkadiel. Navyše je všetko rozmazané, ostré kontúry trate sú jedine v miestach, na ktoré sa sústredíte. Čiže plocha pred sebou, nie palubná doska a podobne. A nárazy? Skúsite to raz a riadne vám zahučí v hlave, takže po čiernobielom a rozhádzanom obraze sa bude spamätávať a dávať dokopy aj chvíľu vy sami pred obrazovkou.
Technické spracovanie je na dostatočne vysokej úrovni. Detailne vymodelované vozidlá sú vysokým štandardom, istotne potešia detaily okolo trate, rozhádzané pneumatiky pri bariérach po nárazoch a podobne. Niektoré grafické efekty síce vyzerajú skôr komicky (tráva odlietavajúca spod pneumatík...), ale potešili nás časticové efekty pri kontaktoch s ostatnými vozidlami. Zaujímavosťou je odtrhávajúca sa guma z pneumatík, ktorá môže nielen znížiť vašu viditeľnosť, ale zároveň aktívne špiní samotnú trať, takže po dlhších pretekoch je vozovka posiata na určitých úsekoch útržkami gumy a čistá je len ideálna stopa! Hudba hrá v menu a tam je jej dobre. Veľký podiel na budovaní zážitku však majú zvukové efekty. Najprv spomenieme anonymný hlas z depa, ktorý vám nielen zaželá šťastie, ale aj upozorňuje na dôležité časti trate, kde sa môže krájať chlieb, kde si treba dať väčší pozor a podobne. Nemlčí ani počas preteku. Ohromné je ozvučenie samotného vozidla. Motor znie vynikajúco, pneumatiky pri namáhaní kvília (a niekedy sa nemusíte ani veľmi snažiť a prasáckou jazdou ich roztrhnete), no ten huriavk pri nárazoch je ohromný. Pri Shift 2: Unleashed sa oplatí pridať hlasitosť (samozrejme nerátame prípad, kedy máte na stole kancelárske chrastítka za 2,50 z hypermarketového výpredaju) a užívať si famózne ozvučenie. Gran Turismo 5 môže sklopiť uši a počúvať ako sa to robí!
A potom tu máme samozrejme multiplayer a mohutnu podporu komunitných režimov prostredníctvom Autologu, ktorý sme si už mohli vyskúšať v Need for Speed: Hot Pursuit.Všetko funguje tak ako má a najviac si budete užívať pri jednoduchom prekonávaní rekordov vašich priateľov. Isteže, pretekať môžete aj klasickým spôsobom, no dokazovanie si, že danú trať viete prejsť lepšie ako chlapík, ktorý vás minule riadne vyfackal v Medal of Honor, je krásne. Všetky dôležité informácie sa automaticky zaznamenávajú práve do Autologu, takže máte o všetkom prehľad. O umelej inteligencii bežných jazdcov sme písali: sú to dravci a bojujú aj medzi sebou.
Konečný verdikt vyrieknutý nad Shift 2: Unleashed bude možno kontroverzný, pre niekoho až príliš odvážny, ale skúsme to. Shift 2: Unleashed sú momentálne podľa nás najlepšie dostupné preteky na trhu. Nielenže sa neorientujú len na jednu platformu, ale týchto velikánov, ktorí o sebe prehlasujú, že sú špičkou (GT5, FM3) zadupáva elegantne do zeme. Ak chcete pretakť aspoň trochu viac seriózne, choďte do toho. Za prvé miesto v tomto horúcom hernom žánri vďačí hra jednoduchej vlastnosti: pozerá sa na hráča nie ako na auto, ale samotného jazdca. Aspoň vidíte, čo stačí k tomu, aby sme sa úplne ponorili do hry. Dobre – a teraz čo nás iritovalo? Prečo si do pekla nemôžeme zapnúť v tuneli svetlá?
